PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Foto: vystúpenie Ega s naším tímom, väznica Znojmo česká republika. Prečítajte si, čo uvádza priamo väznica.

Oficiálny zdroj: https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/veznice-znojmo/clanky/detail/koncert-pro-odsouzene :

„Znojmo, 17. srpna 2022 (VS CR). Na dvoře znojemské věznice se dne 1. srpna uskutečnil pod záštitou slovensko-českého společenství Dismas koncert slovenského rappera Michala Straky, který je znám pod uměleckým jménem EGO. Celá akce proběhla pod patronátem slovensko-českého vězeňského společenství Dismas, v jejímž čele stojí bývalý příslušník vězeňské služby na Slovensku Michal Libant, který v pauzách mezi písněmi promluvil k odsouzeným v duchu jejich hesla „Navštíviť, povzbudiť, pomodliť.“ Zpěvák EGO zazpíval několik svých písní včetně jeho nejznámějšího hitu „Žijeme len raz“, za což sklidil bouřlivé ovace od publika. Zpestřením celého vystoupení byla jeho výzva k rappování některého z odsouzených. Odvahu našli hned tři z odsouzených, kteří předvedli ostatním svůj rapp. Atmosféra byla plná emocí. Nakonec zpěvák předal odsouzeným fotografie se svým podpisem, ti mu na oplátku předali vlastnoručně vyrobené keramické předměty. Velké poděkování patří účinkujícím, kteří vystoupili zcela bez nároku na honorář, což je v dnešní době nevídaný jev.“ Ako si si všimol na fotke, ktoré boli zverejnené vystúpil jeden náš člen a všimnite si Michalovu pokoru ako sa snaží dávať druhým priestor, aby sa posunuly a trepzlivo počúva.

Foto: Obálka od Filipa z väznice Znojmo Česká republika, ktorý aj osobne bol na tomto vystúpení.

Foto: vystúpenie kresťanskej kapely RODS s naším tímom vo väznici Horní Slávkov v Českej republike. zdroj: https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/veznice-horni-slavkov/clanky/detail/koncert-kapely-rods-ve-veznici:

„HORNÍ SLAVKOV 22. srpna (VS ČR) – V sobotu dopoledne se téměř 40 vězňů zúčastnilo koncertu slovenské kapely Rods (v překladu „pruty“), který ve spolupráci se společenstvím Dismas, uspořádal v prostorách návštěvní místnosti věznice, kaplan Karel Kučera. V úvodu kaplan poděkoval vedení věznice a ostatním organizátorům, kteří se podíleli na přípravě vystoupení a vyprosil požehnání tomuto koncertu. Poté se již odsouzení mohli zaposlouchat do písní z vlastní tvorby kapely, které se motivačně prolínaly s pozitivními příběhy z vězeňského prostředí, jež zazněly z úst dlouholetého pracovníka vězeňské služby a zakladatele společenství Michala Libanta. Věříme, že právě tyto příhody mohou být pro odsouzené jistým povzbuzením a nadějí, že i jejich životní příběh může po propuštění skončit dobře.  Společenství Dismas se již několik let snaží o nápravu odsouzených pomocí víry a pomáhá jim i po propuštění na svobodu.“

Príspevok Maroša Cipára (kapela RODS, viď foto - sedí na kachóne): „V sobotu 20.8.2022 sme boli slúžiť vo väzniciach Horní Slavkov a Všehrdy. V Hornom Slávkove sme zažili veľmi silné spoločenstvo väzňov. Počas piesne Yeshua sa mnohých z nich k nám pridali. Bolo to pre nás silné svedectvo toho, akú moc má meno Ježiš. Na konci si s nami aj väzni zahrali pár rómskych pesničiek a zdieľali sa s nami so svojimi životmi. Boli veľmi dojatí a otvorení. Vo väznici Všehrdy bol najprv ťažší čas. Väzni nedávali pozor a bavili sa. Pán sa nakoniec aj tak, ako vždy, oslávil a mnohí väzni odchádzali dojatí a prosili nás o modlitby. Pán pedagóg nám na konci ešte povedal, že je vďačný za našu službu a o tom, ako je veľa cirkví v Česku, ale Slováci musia chodiť evanjelizovať. Väzenská stráž ku nám bola prívetivá a mohli sme vo väznici vo Všehrdoch prespať. Chvála Pánovi za tento požehnaný čas.“

Príspevok Andrea Pekarovičová (kapela L‘múry viď foto): „PBPJK, Rada by som s vami zazdieľala svoje svedectvo zo služby z väznice v Kuřime. Služba vo väznici bola veľmi požehnaná, bolo cítiť, že Boh koná po celý čas našej služby. Väzni nám boli veľmi vďační a boli otvorení každému Božiemu dotyku. Boli aj väzni, ktorí prišli len na to, aby vyrývali, ale prišli svedectvá a bolo vidieť, že sa ich to dotýka. Po našej službe väzni s radosťou a láskou za nami chodili, podávali ruky a ďakovali, že sme im venovali čas. Vďační sme aj my za nádhernú bohoslužbu Slova od diakona. Chvála Pánovi!“ Väznica Kuřim bola špeciálna v tom, že práve v tejto väznici ja kaplnka zasvätená sv. DISMASOVI. Neskutočné. Chvála Ti, Pane.

Foto: väznica Kuřim, Česká republika dňa 21.8.2022 s kapelou L‘múry

Časť listu (foto) od Violy z väznice Nitra - Chrenová, Slovenská republika: „Evanjelium podľa Jána je topka a musím sa Ti priznať, že nebyť toho kvízu, sama od seba neotvorím Božie Slovo, viem, že je to chyba a napravím to. Moje svedectvo je presne z tohoto Evanjelia.  Keďže ako som Ti spomínala, som bola sama so štyrmi deťmi malými, žili sme z materskej cca 300 €, ubytovňu som platila 280 €.....To bolo ale najlepšie obdobie, lebo som bola s Bohom . On naozaj vie, čo my ako Jeho deti potrebujeme. Takže VŽDY, keď sa míňalo jedlo, drogéria alebo niečo do školy pre deti, niekto zo zboru od nás nám to doniesol. Vieš, ja sa dosť hanbím pýtať od ľudí, takže bolo to ozaj pre mňa zázrak, že vždy to potrebné došlo samo. Jasné, že sme sa stále modlili s deťmi a kde sa dvaja a viacerí modlia v Jeho mene, On je tam s nami. AMEN. Takže KTO PROSÍ V JEHO MENE, TO DOSTANE.... Vtedy som ozaj pociťovala silno Ducha Svätého, ale potom príde ťa pokúšať satan a preto som znova aj tu. Chodili sme do CHURCH in Bratislava a bola zbierka a ja som mala posledných 5 € u seba a dala som. Po zbore došiel chlapík za mnou  a dal mi 100 €, že to tak cíti, že mi má pomôcť a to ma nepoznal...Takže keď sa píše v Biblii DAJ A BUDE TI DANÉ...., no proste každé jedno slovo je PRAVDA.“

Na začiatku spomenula jednu zaujímavosť a to, že keby niet Biblického kvízu, tak neotvorí Božie slovo. A neskutočne ďakujem všetkým, ktorí pracujú na tomto projekte, lebo ak človek začne čítať Božie slovo, tak sa upevní aj jeho vzťah s Bohom a to je základ. Poznať Ho. Ďalej by som spomenul slovo: Dôvera je iná ako istota. V dôvere človek získa omnoho viac, lebo nielen, že dostane omnoho viac, ale vzrastie aj vo viere a zistí, že dávať s láskou napĺňa človeka radosťou a pokojom.(2Kor 9,7) A vždy sa Ocko o nás postará.(Mt10,30)

Foto: Obálka od Martina z väznice Oráčov, Česká republika

Príspevok Maroša Sýkoru (viď foto v TV LUXU): „PBJK bratia a sestry, dňa 22.08. som bol spolu s Davidom „Puer Dei“ pozvaný do TV Lux, z dôvodu natáčania diskusnej relácie pod názvom „Desatoro Božích“. Obaja sme už absolvovali jedno natáčanie, kde sme svedčili o našich životoch, našej minulosti a ako sa vďaka nájdenia Boha a prijatia pána Ježiša Krista do nášho srdca a života všetko zmenilo. Niektoré časti už boli odvysielané a v septembri pokračujú ďalšie. Teraz sme boli pozvaní priamo do diskusnej relácie, nakoľko naše svedectvá zaujali štáb a bolo v ich záujme, aby sme poukázali na aktuálny život s našim Ockom, ako sa vyvarovať zlého, aby sme sa opäť nedostali na šikmú plochu, či v neposlednom rade dať odkaz pre divákov, kým je pre nás Boh a ako ho vnímame teraz. Bol to úžasne požehnaný čas. Na začiatku sme sa pomodlili, pričom Dávid v modlitbe prosil Ocka o zoslanie Ducha Svätého a poviem Vám, že celé natáčanie bolo silno požehnané. Keďže je medzi mnou a Dávidom veľký vekový rozdiel, každý dal do toho to svoje prežité, inak povedané a pritom sa naše myšlienky krásne prelínali a vzájomne dopĺňali. Počas celého natáčania bola cítiť Božia prítomnosť a láska. Pretože práve láska je hlavným a prirodzeným povolaním každého človeka. Boh je láska. On sám v sebe žije z tajomstva osobného spoločenstva lásky. Tým, že Boh stvoril ľudskú prirodzenosť muža a ženy na svoj obraz, vložil do nej povolanie k láske, rodine a spoločenstvu. Na záver by som rád poukázal, že táto skúsenosť s televíziou bola pre mňa novou a ďakujem Bohu, že aj naďalej koná v mojom živote dobro a požehnáva svojou láskou, trpezlivosťou a odpúšťaním. Milí bratia a sestry zároveň Vám chcem odkázať pozdrav od Dávida „Puer Dei“, za všetkých Vás sa modlí ako aj za Vaše rodiny a deti a posiela Božie požehnanie a silu do ďalších dní. Boh vás žehnaj. Amen“

Príspevok Urshuly - katechétky vo väznici v Norshire: “Dobrý deň, Michal a David. V pondelok som sa zúčastnila na stretnutí s kardiológom, ktoré bolo dohodnuté minulý mesiac. Opísala som mu príznaky, ktoré som mala posledných niekoľko mesiacov pred Novým svitaním (kvôli tomu bolo stretnutie dohodnuté): bolesť na hrudi, v ramene, ramene, dýchavičnosť pri chôdzi do kopca atď. Diagnostikoval angínu pectoris. Povedala som mu, že príznaky úplne ustali, odkedy ste sa za mňa minulý týždeň s Ros Powellovou modlili 

Prvýkrát ma nepočul, keď som to povedala! Chcel mi dať lieky, ale povedal som mu, že ich nebudem brať, keďže nemám žiadne príznaky. Spýtal sa, či by som súhlasila so skenovaním (testom). Povedala som, že áno, tak ma pošlú na vyšetrenie . Do mojich lekárskych záznamov napísal, že príznaky po modlitbe prestali! Aleluja! Boh je taký dobrý

Foto: kresba od Martina z väznice Oráčov, Česká republika

Oficiálny zdroj: https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/vazebni-veznice-a-upvzd-brno/clanky/detail/koncert-pro-obvinene-a-chovance

Príspevok Nikola Michalicová (viď foto zo dňa 23.8.2022) z väznice Brno, Česká republika:  „PBJK, Posielam zopár postrehov zo včerajšej návštevy väznice, dúfam, že som to poňala z dobrého konca. Hneď po príchode do väznice sme boli pozvaní na obed. Vnímala som to veľmi normálne, až do momentu, keď mi Michal povedal, že ma práve obsluhuje väzeň. A mňa zaplavila vlna vďačnosti. Uvedomila som si službu v službe a s veľkou radosťou som prijala jeho službu mne. A veľmi som vnímala pravdivosť verša Matúša 21, 31: Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva." Tento verš ma sprevádzal počas celého pobytu vo väznici. Najsilnejšie asi v momente, keď Michal vyzval odsúdených na modlitbu. Všetci do posledného (aj niektorí pracovníci) sa postavili, sklonili hlavy a spolu s nami sa modlili. Tiež som veľmi vnímala jedného svalnatého, potetovaného muža, ktorý od istého momentu začal prikyvovať na každé slovo, ktoré Michal vyslovil. Verím, že návšteva vo väznici priniesla svoje ovocie a stojím v bázni pred tým, ako sa Boh v tomto všetkom oslávi a bude konať aj tam, kde naše oči už nedovidia. Žehnám do ďalšej služby a prajem požehnaný deň.“ V Brne hovoril svedectvo aj Miťo Bodnár a rád, by som ti v skratke napísal, o čom hovoril. Spomínal, že s manželkou čakali dieťatko, chlapčeka, a keď bola v 6. mesiaci, tak musela porodiť. Chlapček sa narodil, ale nemal vyvinuté pľúca a bol menší ako kilo múky, mal len 750g, ako dlaň. Keď ho dali do takého špeciálneho inkubátora, trčali len hadičky. Doktorka im povedala, že musí čo najskôr pribrať. Tak Miťo sľúbil Bohu, že sa bude každý utorok postiť a to, čo on nezje, nech Pán pridá tomu maličkému. Ako prišiel v stredu do nemocnice, tak mu doktorka povedala, že majú asi pokazenú váhu, lebo chlapček podľa nej pribral cca 300g, čo nie je možné, ale tá váha ukazuje veľmi presne. Teraz je z neho chlapček, ktorý sa chystá do škôlky. A ja sa teším, že u nás v Dismase veľa ľudí máva pôst a verím, že aj to pomáha k veľkým veciam, ktoré čítame a sú realitou. Ďakujem ti, že si v nekomforte a obete pre Pána.

Foto: kresba na A4 od Mirka z väznice Znojmo, Česká republika

Časť listu (foto) od Matúša z väznice Košice-šaca, Slovenská republika: „Už 3 a pol roka sa ti snažím odpísať a až teraz som sa premohol a chcem ti zvestovať moje znovuzrodenie. Milý Michal, poviem ti tak ako je, v náboženstvo som veril zhruba asi tak ako  v mimozemšťanov, takže, že nejaká tá sila vyššia tu je. Vo väzení som si vytvoril osobnosť bojovníka a tvrdého chlapa, bola to maska, za ktorú som sa skrýval, fyzicky som na tom fajn, ale zvnútra som bol rozpoltený , rozbitý, opovrhoval som väzňami, vyvyšoval som sa atď... Bol som na liečbe v Šaci, spojený trest s liečbou, na izbu mi dali chalana, ktorý je v tvojom členstve, modlieval sa, študoval, kľačal, postil a aj mne ponúkol, nech to skúsim. Ja som mu odpovedal, rob si čo chceš, daj mi pokoj, atď...  Ako tak bežal čas a už som bol ako časovaná bomba, už len keď sa na mňa kus zle niekto pozrel, už som penil a na každom som hľadal len to zlé, plný hnevu, stresu, ten zlý škriatok bol a viedol moje činy, niekde v podvedomí. Až raz na tvojej besede, šiel som tam v zámere robiť ramená a rozprávať s väzňami z iného bloku, vôbec si ma nezaujímal. No počuj, ako som tam sedel, kus som sa započúval a ani neviem ako a koncert skončil, bolo to niečo také, ako keď som dostal narkózu pri operácii, ani som sa nevedel postaviť zo stoličky, nechápal som, to čo je. Bože, pomôž mi a On zlial zo mňa všetky moje hriechy, bol som ako malé šteniatko, ktoré nevie, kam v tej chvíli, keby niekto na mňa hlasne zakričí, asi by som sa rozklepal a rozplakal a vtedy som pochopil, kto vlastne som, čo som, že ja súdim iných. Som nič, pominuteľné mäso, kosti a prázdny. Keď som odchádzal, 2x som sa vrátil podať ti ruku a ako si videl, nechápal som čo sa stalo, prišiel som na izbu, plakal som a nevedel som sa zastaviť, celý slintavý, zasoplený, takto ma nepoznali. Spýtal sa ma, čo sa stalo, nevedel som to vysvetliť, ako som strhane hovoril, on už pochopil, povedal mi, že sa ma dotkol Ježiš a neviem to spracovať, je to fakt zázrak. Už som začal aj podozrievať, že mi niekto niečo podhodil, v podstate áno, podhodil. Ježiš zasial semienko a povedal mi, že sa mám oň starať, aby rástlo. Aj psychológa som si zavolal, bol rád, aj on je veriaci a potvrdil mi to. Všetku tú ťarchu som niesol tak dlho, zrazu opadla, lusknutím, nechápal som a zrazu, keď som sa prechádzal medzi väzňami, už som nevidel to zlé, ale chcel som ich chápať a deje sa mi to dodnes. Robí zázraky, na aké nie som zvyknutý, o to je to krajšie, len tým potvrdzuje svoju moc a úžasné veci. Dnes je pôda pooraná, pokyprená, semienko zasiate, pracujem a utužujem sa, budujem si vzťah s Bohom a každý príbeh, ktorý čítam,  až plačem a udivujem sa, aký bol, je a bude k nám všetkým“ Matúš uvádza, že zažil dotyk Boha, Jeho prítomnosť a chcem ti povedať, že to nie my, ale Duch Svätý v nás bojuje o teba a nezastaví sa, lebo chce pre teba to najlepšie. Flp 4,13 Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.

Časť listu (foto) od Mireka z väznice Rýnovice, Česká republika: „Můj Brat, ptáš se na to, kam bych investoval 100€. Já bych to investoval tam, kde se starají nejen o tělo, ale hlavně tam, kde jim vyprávějí o Kristu, kde mají každý den mši sv., čtou Boží Slovo, modlí se 3x za den růženec a jde jim hlavně o spásu duše a pomáhají lidem, kteří stratili vše, i rodinám. Tohle je správná věc, kteří věří v Boha, v našeho Taťku, kteřý je pro nás nesmírně důležitý i Boží Syn Ježíš Kristus.“ Dobre napísal náš brat z Rýnovíc, lebo o telo sa starajú skoro všetci ľudia aj v nemocniciach, ale kto sa stará o to, za čo Ježiš položil svoj život! Ak sa opýtate ľudí vonku, komu by dali 100€ , keby ich majú darovať, kto z nich by si spomenul na projekty zamerané nielen na telo ale aj na večnú spásu? Tak ak má človek poznanie, rozumne treba ,,investovať“ a to do neba. Tam sa každá táto duša, ktorej si pomohol, bude za teba modliť a vyprosí ti množstvo milostí. Veľakrát počúvam, že veď zdravie je na prvom mieste. Poviem ti tajomstvo... tam má byť BOH. Ak tam má niekto zdravie alebo aj rodinu, alebo deti, je to modloslužba. Ak tam máš Ježiša, tak sa všetko ostatné usporiada správne. Môžem o tom svedčiť.      

Dňa 25.8.2022 sme boli pozrieť našich bratov a sestry vo väznici v Ilave (viď foto), ktorá patrí medzi najťažšie ústavy na Slovensku, kde sa nachádza aj viacero doživotných trestov. No a práve na doživotných trestoch vyrábajú aj tieto krásne ružence (viď foto), ktoré sa vyrábajú pre deti v Afrike. Tento vyrobil Peter. Chvála Pánovi!

Príspevok Michala Šeligu syna zvukára, ktorý sa zaúčal (viď foto Ilavská väznica úplne vpravo): „Veľmi ma povzbudila veľmi dobrá atmosféra hlavne na výstupnom oddelení a vo väzbe. Bolo super vidieť ich úsmevy. Veľmi ma potešilo, keď si jeden z odsúdených vypýtal pieseň Aké je dobré, oslavovať teba pane. To bol veľmi pekný moment a veľmi ma to povzbudilo. Pre mňa to bol super požehnaný čas, z ktorého budem ešte dlho čerpať. Ďakujem vám“

Foto: Hontfest, Dudince,  Slovensko dňa 28.8.2022. Hovorili svedectvá o dôvere a prehlasovali sme väčšiu dôveru v neho. Bolo nás tu veľa z Dismasu a je to nádherné.

Foto: Na tomto festivale počas rozhovoru s Danou Lalkovou z Levíc, ktorá nám poslala aj príspevok: „Zdravím z Levíc  Chcem vykričať do sveta svedectvo o tom, aký je Boh dobrý Moja dcérka, 22 r. Paťka mala v nedeľu 5.6. čelný náraz do stromu. Vrtuľníkom ju prevážali na ARO do NR. No a v utorok 7.6. ju prepúšťali domov s odreninami a narazenými 3 driekovými stavcami. Keď sa to stalo, bol práve sviatok zoslania Ducha Sv. a ja viem, že ráno v tom aute na mieste medzi Telincami a Vráblami smerom od NR (šla do LV domov) sa stal zázrak Boh mocne konal. Prikladám aj fotku auta... Ja učím v LV na ZŠ, učím chémiu a techniku a keď idem niekedy zastupovať náboženstvo, tak jedna z mojich obľúbených vecí, čo púšťam žiakom a vždy ich to zaujme, sú svedectvá väzňov prerozprávané Michalom Teším sa na ďalšie videá, nové svedectvá.“

Dňa 29.9.2022 Lazy pod Makytou, Slovensko na kresťanskom tábore OÁZA, kde nám chodia naše detičky a napredujú vo viere 15 dní v kuse. Ako vidíte, z Dismasu sa nás tu zišlo veľa členov a slúžiacich.

Ponúkam aj príspevok Jožka Horniaka (chlapec vedľa mňa na fotke) aj s rodinkou: „Som Jozef Horniak a toto je moje svedectvo o mojom živote pred Oázou, počas a po nej. Posledné štyri roky som profesionálny cyklista. Za tie roky som moc nemyslel na Boha a zameriaval sa skôr na tie svetské veci. Tento rok som mal mať Majstrovstvá Európy. Začal som teda ešte viac bicyklovať. Tréningy som mal ráno o šiestej a o štvrtej poobede. Raz, keď som išiel ráno na tréning, povedal som si, že pôjdem na trail (cyklistická cesta s prekážkami v lese). Túto cestu mám zmapovanú ako svoju izbu. Je tam jedno "čarovné" miesto, kde zvykne cyklistom vypadnúť fľaša, ale mne sa to nikdy nestalo. V ten deň mi tam spadla. Keď som zastavil a išiel si po ňu, našiel som ďalšie dve a tak som si ich vzal. Aspoň budem mať na preteky. Dal som ich teda na chrbát a šiel som ďalej. Asi po 50-tich metroch bol skok, ktorý som zvykol skákať tak, že sa čo najrýchlejšie rozbehnem. Niekto pár dní predtým ale musel zmeniť skok a ja som už nemal šancu zareagovať. Vyletel som asi 5 metrov do vzduchu a padol chrbátom na ostrý kameň. Počul som nejaké prasknutie a cítil veľkú bolesť. Moju hlavu zaplavili nadávky smerujúce aj k Bohu. Bol som deň pred odchodom na cyklovýlet do Ríma. Cítil som niečo na chrbáte, ale strach mi nedovolil dať ruky pod dres a skontrolovať, či to je krv. Doma som cítil ostrú bolesť chrbáta, sťažené dýchanie.. v podstate som skôr chrčal. Všetci sme doma zhodnotili, že bude lepšie ísť do nemocnice. V nemocnici mi po röntgene objavili 3 zlomene stavce. Všetko už bolo potvrdené. S majstrovstvami sa môžem rozlúčiť. To bola moja prvá myšlienka. Keď som ležal na izbe kvôli pozorovaniu, hlavou mi už išli len jediné myšlienky.. Prečo toto Boh dopustil? Za čo ma trestá? Minimálne 3 týždne ležania? Ako to zvládnem? Opäť som mal v hlave kopec nadávok a hnevu. Po príchode domov začali moje dni uzdravovania, či už fyzického alebo duchovného. V jeden deň k nám prišiel náš kamarát, ktorý je kňazom. Prvýkrát som počul o Oáze. Nevedel som to dostať z hlavy. Keďže majstrovstvám bolo koniec a na dlhý čas aj bicyklovaniu, povedal som si, prečo nie. Skúsim tam ísť a uvidím. Možno zažijem niečo nové. Deň pred Oázou sa mi vôbec, ale vôbec nechcelo ísť. Keď som tam prišiel, tak prvých jedenásť dní som nechcel absolútne nič robiť a rozmýšľal som, ako sa dostať domov. Na dvanásty deň sme mali veľké chvály. Keď som vošiel do miestnosti, kde sme mali chvály, išiel som na “moje” miesto. Chvály začali a ja som bol len ako tak ešte pri zmysloch. Po chvíľke mi začalo byť nevoľno a chcel som si sadnúť. Potom mi napadlo, že sa mi možno len chce prihovoriť Duch Svätý, tak som sa snažil udržať na nohách a celé to zveriť Bohu. Oľutoval som všetky svoje hriechy a povedal: „Duchu Svätý, vojdi do mňa" a vtedy som akoby prestal vnímať bolesť a všetko okolo mňa sa ponorilo do tmy. Otvoril som oči a bol pred veľkou zlatou bránou. Nejaký muž sa ma spýtal: ,,Jožko, chceš vojsť do neba, alebo sa chceš vrátiť na zem a podať svedectvo?" Ja som mu povedal, že podám svedectvo. Potom mi muž ukázal štyri cesty. Sklenenú, uhlíkovú, schody a rovnú. Spýtal som sa ho, na čo je každá tá cesta. Odpovedal mi: Sklenená - cez ňu vidíme všetky dobré ale aj zlé skutky, ktoré sme ale oľutovali. Rovná - po nej ideš rovno do neba. V živote si všetko oľutoval, uvedomil a odpustil. Si úplne čistý. Schody - po nej idú tí, ktorí hriech zabudli alebo nestihli oľutovať. Uhlíková - po nej idú tí, ktorí urobili ťažký hriech, ale nie úplne ho oľutovali. Uvedomili si, čo urobili. Potom, keď mi toto dopovedal, tak mi ešte ukázal moju babku, dedka, brata a pratetu. Bol som veľmi šťastný. Potom mi povedal, že má pre mňa darček. Dal mi záchranné lano, keby sa náhodou vrátim späť k mojim závislostiam alebo keby spácham ťažký hriech, on si ma potiahne za to lano a vráti ma späť, na dobrú cestu. Opýtal som sa ho, či také lano nemôžu mať všetci. On mi odpovedal, že také lano má každý, kto mu len trochu verí a dokáže sa mu odovzdať. Kým som bol s ním, tak som videl, ako nad každým človekom je jeho anjel strážny a modlí sa zaňho. Muž mi povedal: „Keď sa vrátiš na zem, povedz všetkým ľuďom, že Boh im odpustil všetky ich hriechy a bude odpúšťať, kým mu bude aspoň jedna bytosť na planéte veriť. Následne som sa prebral úplne a ostatní mi povedali, že som počas chvál odpadol. No po páde ma nič nebolelo a dokonca som nemal ani modrinu. Po chválach som si uvedomil, že je na čase, aby som zmenil svoj život. Viem, že mi v tom bude brániť diabol, ale stále si hovorím „S Bohom zvládnem všetko.“ Keď som nedávno šiel na bicykel a prechádzal okolo miesta, kde mi padla fľaša, tak som si uvedomil že to bol Duch Svätý, ktorý mi vyrazil fľašu z bicykla a tým mi nedovolil ísť rýchlejšie, ako som chcel. To prasknutie, ktoré som počul, bola totižto fľaša, ktorú som si dal do vrecka na chrbáte a následná tekutina bola voda a nie krv. Neskôr som si uvedomil ďalšiu vec a to takú, že len vďaka Bohu, som mal poškodenú žilu len trochu a nie tak, aby som na mieste vykrvácal. Teraz som za to všetko Bohu neskutočne vďačný. Ďakujem mu za túto životnú lekciu a už aj vopred za všetky lekcie, ktoré ma len čakajú. Preto vám chcem povedať, Boh má s každým plán, aj keď to na začiatku nevyzerá dobre, vždy to je na niečo veľké alebo ako sa hovorí... Všetko zlé, je na niečo dobré... Boh k nám prehovára každý jeden deň. Je len na nás, či ho chceme počuť a odovzdať sa mu.“

Príspevok Tomáša Molnára (foto): „Posielam pozdrav z Balatonu, kde si užívame oddych, pokoj a lásku s manželkou Luckou. A to všetko vďaka nášmu Ockovi, ktorý nám požehnal túto dovolenku a umožnil sa sem dostať. Veľká vďaka a chvála Jeho menu.“

Foto: NL č.58 z minulého roka Minulý rok sme mali stretnutie spol. DISMAS v Dubnici nad Váhom, kde sme žehnali Ilave a aj väznici v Dubnici no a práve na tomto mieste sme sa modlili (členovia DISMASU) za jedno malé dievčatko. Keď nám mamička povedala diagnózu doktorov, tak sme len prehlasovali život, nakoľko jej diagnostikovali veľký nádor v nožičke a doktori jej povedali, že jej nohu musia amputovať, teda odrezať. Včera som dostal jedno video, v ktorom tancovalo toto dievčatko na zdravých nohách (viď foto). Chvála Ti Pane.

Foto: väznica Hrnčiarovce dňa 1.9.2022 vo štvrtok + 28 členov, ktorí prišli na návštevu a nevedeli, čo ich ešte čaká.

Príspevok - prepis videa Braňa Letka s manželkou Martou (viď foto úplne vľavo): „Tak priatelia, za nami je nádherný západ slnka nad Trnavou a my sa vlastne zberáme naspäť na Kysuce. Boli sme dnes s Martulkou v base. Boli sme...ty si bola prvýkrát, že? Hej. ...prvýkrát a zažili sme dneska vlastne niečo úplne iné, pretože dnes Michal hovorí, že bude prekvapenie a naozaj bolo. Spoločenstvo Dismas si pripravilo chvály. To znamená - vybehli tam chlapci (členovia z radu odsúdených), ktorí spustili chvály a my sme len do toho hovorili svedectvá a ja som sa tiež pridal s gitarou. Bolo tam spoločenstvo L‘múry, reper Dávid a Adam. Bolo nás tam skoro 30, ktorých nás dostali dnes do basy. To bolo úplne raritné, to bolo naozaj niečo, čo sa doteraz nestalo a videli sme to, čo doteraz nikdy, no...čo hovoríš? Ja nikdy. Marta nikdy. Bol to čas, kedy sa postupne začali veci lámať a cez pieseň Yeshua, ktorú spievali L‘múry, tak to bol taký čas, kedy začali postupne vstávať, a potom sme mali samozrejme Ovečku a tam po nej bolo odovzdanie života Ježišovi. Vlastne všetci opakovali toto rozhodnutie pre Ježiša, túto modlitbu spasenia. No a potom sa stalo niečo, čo sme nečakali a to bola pieseň Ježiš, máš trón uprostred chvál. Ako začali spievať, tak som videl vzadu dvoch takých chlapcov, ktorí nevedeli zadržať slzy, len vlastne už len moc, Božia prítomnosť, ktorá v tej piesni bola, tak úplne oni len otočili hlavu dohora a úplne zasiahnutí Božou mocou. Pozerám sa a to čo je? Potom ďalší, ďalší, ďalší...a keď po tom, ako som tú časť žalmu 113, do toho Ježiš, Ježiš máš trón uprostred chvál, tak sa vlastne postavili všetci a spievali naplno, úplne naplno. Každý spieval svojmu Ježišovi a bol to čas uctievania, ktorý sme nečakali. Takže veľmi sa tešíme dnes za to Božie prekvapenie, ktoré sme mohli zažiť a to ovocie spoločenstva Dismas, kde už oni si vedú chvály, kde oni na konci svedčili, kde sa postavil jeden z nich a hovoril, že ako to tam vedú a ako sa každú stredu stretávajú, ako hovorí „nehanbite sa, ja mám na rukách krv, ale našiel som Ježiša a on úplne zmenil môj život“. Tak si hovorím: to je neuveriteľné. Zaúčajú ďalších, že keď oni vlastne vyjdú von, aby ďalší mohli viesť chvály, ako sa vedú chvály, ako je možné stáť a obstáť pred Pánom, pred Hospodinom. No dnes sme zažili naozaj zázrak naživo. Tešíme sa. Ďakujem Michal, ďakujem spoločenstvu Dismas, ďakujem, že sme mohli byť spolu. Ďakujeme. Takže Jesus army. Si aj ty v Ježišovom tíme? Ahojte, buďte požehnaní!“

Foto: námestie Valašské Klobouky, Česká republika: Vladka Brotková, ktorá zastrešuje všetko, čo sa týka českého jazyka s mojou manželkou

Foto: pán, ktorý ma zastavil, lebo ho dojali svedectvá Dismasu a povedal mi jednu vetu: „Ďakujem Vám za Čechov“

Foto: námestie Valašské Klobouky, Česká republika počas svedectiev nášho spoločenstva.

Viacerí z vás mi píšu, že po ukončení výkonu trestu chcete s nami ostať v kontakte, čomu som rád, a teraz by som ti ukázal, ako to v reálnom svete vonku chodí a ako a kde sa stretávame (viď foto). Akonáhle sa s nami spojíš, tak ti zavolám osobne a potom ti bude Lucka posielať SMS o blížiacich sa stretnutiach spol. DISMAS.

Foto: väznica Sučany a oficiálny zdroj: https://www.ordinariat.sk/raperi-v-ustave-na-vykon-trestu-pre-mladistvych/

Svedectvo Dávid Hříb (v šiltovke): “Som obyčajný chalan zo sídliska, ktorý zažil a zažíva vo svojom živote Božie konanie a silu. Než som spoznal Boha som žil rôznym spôsobom. Rodičia boli veriaci, ale nechodili sme do kostola ani sme doma nejak extra vieru nepraktizovali. Napriek tomu ma dali na cirkevnú školu, kde som paradoxne vieru nezískal, ale stratil, tu som zažil prvýkrát šikanu a na základe toho som si začal vytvárať masky, ktoré zakrývali bolesť a strach. V 6. ročníku som z tejto základnej musel odísť, keďže moje výsledky boli podpriemerné, šiel som na inú základnú školu, kde boli moji rovesníci, s ktorými som vyrastal na sídlisku. V tomto období som začal rebelovať a tvrdiť, že Boh neexistuje, aj keď vo svojim vnútri som vedel, že klamem sám seba. Neskôr som si našiel partiu, s ktorou sme chodili von a robili najprv také pubertálne blbosti, ako asi každý teenager. V štrnástich sa naši rozviedli a to malo na mňa negatívny vplyv, aj keď ja sám som to takto nevnímal. Neskôr prišli do partie drogy, alkohol, krádeže, nečisté vzťahy. Asi vo veku 16-17 rokov som začal počúvať motivačný rap, kde som počul o meditáciách a zmene zmýšľania, to ma viedlo k tomu, aby som to vyskúšal. Samozrejme to bol okultizmus, čo mi spôsobilo hlboké depresie, úzkosti, nechuť do jedla a mnoho iných ťažkostí. Na tomto dne som bol skoro pol roka. Vtedy som sa začal modliť k Bohu a prosiť ho o vyslobodenie z týchto múk. Neskôr boli moje modlitby vypočuté a našiel som spoločenstvo, kde sa za mňa modlili a Pán Boh začal v mojom živote mocne konať. Dnes študujem posledný ročník učiteľstva telesnej a náboženskej výchovy, rapujem, svedčím o Bohu a mám v živote nádej a budúcnosť. Odkedy som začal hľadať a spoznávať Boha, tak neprežívam, ale žijem!“

Foto väznica Hrnčiarovce nad Parnou Slovenská republika  a oficiálny zdroj: https://www.ordinariat.sk/dobrovolnici-katolickej-duchovnej-sluzby-v-hrnciarovciach-nad-parnou-si-pripomenuli-30-vyrocie-vzniku/: Dňa 5.9.2022 oslávili katechéti v UVTOS-Hrnčiarovce nad Parnou 30. výročie svojej duchovnej služby v tunajšom ústave slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval otec biskup Mons. František Rábek, Ordinár OS a OZ SR  spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom (viď foto) a vikárom ZVJS mjr. Mgr. Petrom Nižníkom.“ Pri tejto príležitosti boli birmovaní a pokrstení práve naši členovia Robo a Ladislav. Tohto veľkého momentu sme sa aj my mohli zúčastniť.

Foto: dňa 5.9.2022 vo večerných hodinách sme sa presunuli do Jezuitského kostola v Trnave, kde sme oslavovali Ocka - Boha svedectvami a víťazstvami nad opicou. Ak stojíme pevne na základe Ježiša Krista, vidíme zázraky. Popis filmu: Dokumentárny film o tom, ako človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám.

Príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi”, a ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky", malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, iniciovali viaceré podpisové akcie, púte a zhromaždenia. Jedným z vrcholov ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O tejto udalosti vtedy hovoril celý svet. Neskôr sa ich hnutie aktívne zapojilo do Nežnej revolúcie. Film rozpráva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku. Zároveň je príbehom hľadania osobnej vnútornej slobody, ktorú je možné si zachovať v každom režime a za každých okolností. Film bude v kinách od 15. septembra. Trailer a viac info o filme si môžeš pozrieť na www.filmslobodni.sk

Foto: 8.9.2022 vo štvrtok, Sliač, stretnutie 120  lídrov zo Slovenska pri rozhovore s režisérom tohto filmu Slavomírom Zrebným. Veľmi rád by aj tento film zadarmo premietal vo väzniciach. Povedal som mu, že budem rád a ak Pán dá, tak to uskutočníme. Ohľadne tohto projektu ti ako prílohu posielam taký letáčik s informáciami o najväčšom evanjelizačnom podujatí (séria koncertov) po celej republike a ako som už po minulé roky aj písal, tak tam spolu býva aj 25 000 ľudí. Tak určite tam pošlite svoje rodiny, bude tam pár chlapcov, čo chodia do väzníc, chvály tak ako vo väznici a je to úplne zadarmo. A ak Pán dá, tak niekde budem aj ja osobne.

Foto: Sv. omša kostol sv. Jozefa, Viedeň, s biskupom J. Haľkom a dekanom J. Schwarzom Foto: Viedeň, Rakúsko, svedectvá LCH, Dismas a pozvali sme aj Maroša Sýkoru, ktorý poslal aj príspevok: „Rád by som vám opísal jeden z mojich aktuálnych dotykov Boha, ktorý som prežil dňa 10.09.2022 vo Viedni, kde som bol Michalom pozvaný na duchovné podujatie (svätá omša, Lámačské chvály, svedectvá). Sedel som v kúte, pretože rád sa pozerám na všetko, čo sa deje predo mnou. Postupne do sály začali prichádzať veriaci a medzi nimi boli aj ľudia s ťažkým postihnutým. Vtedy som si spomenul, ako som sa v minulosti na takýchto ľuďoch iba smial, no tentokrát to bolo úplne o inom. Bolo mi ich veľmi ľúto a hlavou mi prechádzali rôzne myšlienky a otázky. Ako veľmi ich Boh miluje, v akom sú zajatí, čo vlastne prežívajú a ako to všetko vnímajú. No a keď začali Lamači hrať, tak som začal nad tým všetkým veľmi plakať. Ale hlavne nad sebou a nad tým, akým som bol predtým. A tak začalo aj moje svedectvo, keď som vyšiel na pódium a poďakoval tým, ktorí sa o takýchto ľudí starajú, za ich trpezlivosť a lásku. Boh im všetkým žehnaj a ja ďakujem, že sa ma Ocko opäť dotkol na tom správnom mieste.“ A v budúcom NL dáme svedectvo jedného brata, ktorého som práve na tomto mieste stretol a ktorý mi vydal svedectvo a toto ti sprostredkujem, ak Pán dá.

Misia I: ak prídeš domov, napíš mi na Facebook ,,CSVS DISMAS“ ,alebo na Instagram ,,DISMAS.CSVS“

Misia II: musím napísať jednu vec ohľadne posielania dopisov. V poslednom čase sa nám množia reklamácie a skutočnosť, že neprichádzajú listy od nás. Boli sme teraz v Hrnčiarovciach a z cca 5 oslovených neprišili 3 listy. Chcem ťa teda poprosiť, ak ti nepríde od nás dopis, teda newsletter Novinky z Dismasu, tak nám napíš sám od seba, lebo my si myslíme, že si to dostal a pravda je taká, že ti to neprišlo. Tak ťa prosím, napíš nám, ak ti nič neprišlo za 6 týždňov, daj nám to vedieť a ja spätne vytlačím nielen NL, ale aj osobný dopis pre teba, čo som ti písal. Všetko to zálohujem pre tieto prípady. Potom sa nám stane, že píšete, nám nič nepríde a môžeš sa ctiť ukrivdený, že ti nenapíšem, ale to nie je pravda. Odpíšem vždy a na 99% vždy osobne. Pán mi dáva silu a proste sa nemôže stať, aby ti neprišiel osobný list, ak ty napíšeš. Pozri sa, poznáme nepriateľa a čo robí tá opica. Ako nás chce rozdeliť a znechutiť a spochybniť. A na záver ti poviem, že mi na tebe záleží a pokiaľ ma Pán bude držať, tak ti vždy odpíšem.

19.9.2022     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.76