logo
logo
Newsletter

NL č. 96

PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi.

Pozdravujme ťa znovu, braček, aby som sa s tebou podelil, čo Ocko-Boh koná v tomto našom spoločenstve aj tento mesiac, lebo je to veľká milosť slúžiť tebe, Bože. Ako hovoria svätí, slúžiť (najbiednejším) znamená panovať. Preto je to úplne inak ako vo svete, lebo svet je v moci zlého (por. 1Jn5,19). A diabol robí vždy opačne ako Ježiš. (1Kor3,19)

Foto: 23.2.2024, Skalica - kráľovské mesto, svedectvá pre birmovancov v kostole Najsvätejšej Trojice.

image003

image004

image005

image006

Foto: 26.2.2024, Bratislava - nízkoprahové zariadenie Depaul s kapacitou 200 lôžok je najväčšie v Európe.  Stretli sme veľa bývalých odsúdených, ktorí neboli z nášho spoločenstva, ale dostali tú milosť byť na chválach a svedectvách. Ako sme prišli, tak ma zdravili a jeden hovoril: „Vy ste boli v BB Kráľovej“. Jedna pani prišla, že sa chce odfotiť a že si ma pamätá z väznice v Levoči (viď foto) a mám pozdravovať Janku. Bolo to také príjemné a musím povedať, že zväčša mali tí ľudia v očiach slzy. Pred sv. omšou po svedectvách prišiel za mnou jeden pán so slzami v očiach a povedal: „Som neveriaci, ale ďakujem že ste prišli.“ Toto keď nám povie, je to viac, ako čakáme. S Marekom Z. (viď foto aj s Jozefom Z.) sme sa modlili aj za jedného pána (viď foto) s dobrovoľníkmi, ktorý nám hovoril svedectvo o tom, ako má 13 detičiek a že keď bol mladší, tak ho moc zbili a nedokáže odpustiť. Tak sme sa za to modlili, lebo viem, že je to kľúčové - odpustiť, ale aj náročné. Jednu vec viem, že sa tam cítim dobre ako u teba vo väznici, keď sa stretnem s dobrým priateľom. Ono ani nejde o to, že koľko sa poznáme a čo sme spolu zažili, ale to, že nás spája Duch Sv. a veľakrát mám pocit, že sa poznáme už dlho.

Časť listu od Antona z väznice v Ružomberku: Tu som pochopil, o čom je život - menej peňazí, menej pohodlia, ale viac Boha a lásky v srdci. Už som im odpustil, i keď mám niekedy zlosť. Navždy budú moji a vždy ich budem milovať.“

image007

Príspevok Márie a Barborky (viď foto): „Milí bračekovia a sestričky. Sme veľmi vďačné Pánovi za to, že vás poslal do našich životov. Máme radosť, ak vás našimi pohľadnicami k meninám, či iným sviatkom, aspoň trošku potešíme. Máme skupinku Dismas Barborka, kde je niekoľko našich priateľov, ktorí sa za vás denne modlia. Prosia o to, čo je potrebné pre spásu vašich duší. Kiež vás Pán žehná a dá potrebné milosti. Teraz v pôstnom období sa modlíme Krížovú cestu odsúdených... Posielam vám fotku Barborky, ako sa modlí. Ste v našich srdiečkach a modlitbách. Vyprosujeme vám všetkým, aby ste Veľkonočné sviatky prežili s láskou a vierou. Nech vás žehná zmŕtvychvstalý Kristus. Navždy budete v našich modlitbách. Barborka a Mária“

Časť listu od Tibora z väznice v Hrnčiarovciach: „Teším sa vo štvrtok na Vašu návštevu, bažím po Vašich Božích slovách, ste úžasný človek s veľkým srdcom. Som rád že som Vás mohol spoznať. Dnes o 20.00 sa za Vás pomodlím aj za celú Vašu rodinu. Naozaj v mojom živote sa dejú očividné zázraky. Tu sa mi život nekončil, práve mi to otvorilo oči. Mám ešte 131 dní z 5 rokov, vďaka Pánu Bohu som to zvládol.“

image009

Foto: 29.2.2024 výročie Ordinariátu OS a OZ SR v katedrále sv. Šebastiána v Bratislave.

image008

Foto: BA - Lamač 29.2.2024 počas svedectiev určených birmovancom v kostole.

image010

image011

Foto: Prvý piatok 1.3.2024 počas krížovej cesty spol. Dismas, sme sa modlili podľa predlohy Miloša U., ktorý túto peknú krížovú cestu napísal.

image013

Foto: Sobota 2.3.2024 Svatý Hostýn, Česká republika, národné stretnutie modlitieb mužov z Čiech a Moravy. Prítomní boli aj otcovia zo Slovenska.

image012

Príspevok Laca a Stana (viď foto): Pán je môj Pastier, nič mi nechýba." Áno, aj včera sme dostali tú milosť ísť svedčiť s našim lídrom Michalom na Svatý Hostýn do Českej republiky. Bol to nádherný a požehnaný čas a ľudia boli plní vďačnosti a počuli sme iba samé ďakovanie za naše spoločenstvo Dismas. Deň predtým sme boli s Dismasom aj na krížovej ceste a od Mirky sme zobrali vecičky pre Gaba K., člena, ktorému sa ako vieš, majú v blízkej budúcnosti, ak Pán dá, narodiť dvojičky.“

Príspevok Františka Kadlečíka (viď foto): Dňa 2.3.2024 sme sa zúčastnili celonárodného stretnutia spoločenstva Modlitby otcov v Českej republike, ktoré sa konalo na Morave v starobylom pútnickom mieste Svatý Hostýn. Srdcom stretnutia bolo spoločné slávenie svätej omše. Súčasťou programu bola spevom doprevádzaná krížová cesta v pôsobivej kalvárii pútnického areálu (viď foto), od ktorej nás nemohlo odradiť ani sychravé počasie. Po nej nasledovali svedectvá Michala Libanta a ďalších dvoch členov spoločenstva Dismas, Stanka a Laciho, o zázrakoch Božej milosrdnej lásky v dušiach, ktoré boli podľa mienky ľudí už opísané, no nie tak pre Ježiša. Svedectvá doprevádzala živá diskusia a radostné bratské spoločenstvo. Nech je vo všetkom a všetkých oslávený Pán!

image014

História pútnického miesta Svatý Hostýn sa začala písať v roku 1241, kedy do Uhorska a na Moravu vpadli hordy Tatárov, neľútostne plieniacich všetko, čo im prišlo do cesty. Obyvatelia z okolia Hostýna hľadali útočisko na dnešnej pútnickej hore, kde sa vtedy rozprestierali len hlboké lesy. Zostali tu však obkľúčení krvilačným nepriateľom a navyše bez vody. V núdzi prosili Božiu Matku, Preblahoslavenú Pannu Máriu, o záchranu. Vo chvíli najväčšieho nebezpečenstva, keď Tatári už útočili na smädom vysilených Moravanov, nebesia zoslali na nepriateľské hordy hroznú búrku, blesky a hromobitie, ktoré tatárske vojsko rozohnali, no prosiacim o Božiu pomoc poskytli záchranu nielen od Tatárov, ale aj v podobe vodného prameňa, ktorý na hore vytryskol a dodnes tu tečie. Odvtedy sa hostýnska hora stala pútnickým miestom, kde Moravania, ale aj iné národy vzývajú Pannu Máriu ako svoju Víťaznú Ochranu. Hostýnska Panna Mária sa znázorňuje s Dieťaťom Ježišom v náručí, pričom Ježiško drží v rukách blesky, rozháňajúce tých, čo by chceli škodiť dúfajúcim v Neho.

Príspevok Adama Likavčana (foto v strede): „V nedeľu 25.2.2024 som bol opäť na návšteve v Leopoldove. Tentokrát bol vstup náročnejší, keďže nastalo nedorozumenie a pán kaplán zabudol pre mňa prísť na bránu. Čakal som v strážke vyše pol hodiny a pýtal som sa sám seba, čo tu vlastne robím, keď nemôžem ísť do vnútra a zmeškám tak omšu, kvôli ktorej som tu. Potom si hovorím, že nebudem strácať časť a začnem sa aspoň za chlapov modliť ruženec. Ako som sa ho domodlil, páni dozorcovia sa ponúkli, že ma zoberú na 4. oddiel, že práve tam idú. Tak som sa s k nim pridal, svedčil som im o vás, o Dismase a že to má celé význam. Prišiel som tam práve po prvej omši, ale nevadí. Stihli sme si dať krátke chvály a potom druhú omšu. Napriek všetkým ťažkostiam to bol veľmi požehnaný čas a oplatilo sa ísť. Chvála Pánovi.“

image015

Foto: 3.3.2024 kostol sv. Ignáca z Loyoly v Leopoldove počas chvál s Dominikou Gurbaľovou, ktorá už 8 rokov slúži v Dismase a navštevuje odsúdených.

image016

image017

Foto: 5.3.2024 väznica Banská Bystrica s Goranom Čurkovičom z Medžugoria. Na fotografii röntgen s projektilom v hlave. Ak by ťa zaujímal môj názor, tak si myslím, že Goran má najsilnejšie svedectvo, čo chodievam do väzníc.

image018

Foto zdroj: https://www.ordinariat.sk/skutocny-pribeh-obrateneho-narkomana/

Časť listu od Antona z väznice v Sučanoch: „... ale urobil som si 9 prvých piatkov. No a aha, postupom času som už ani svoje svedomie nepočul. Aj som zabudol, že ho mám. Ale prosiť som prosil, ale neďakoval. Bral som už všetko ako samozrejmosť. No pohodlný život. Ale vo vnútri prázdnota. Prišla jedna ťažká životná skúška a polámal som sa ako domček zo zápaliek. Moja viera sa rozsypala a dôvera sa úplne vytratila. No a poviem ti pravdu, „keby že“, tak vonku by som určite nemal čas, vrátiť sa k Ježišovi. No a život bez Ducha, to by nebol život hodný človeka.“ Veľmi sa mi páčilo, že si robili s kaplánom 9 prvých piatkov, sú tam veľké prisľúbenia. Ak by si mal záujem, tak ti pošlem informácie o tom.

image019

Foto: Ikony, ktoré písal Giovanni.

image020

image021

Časť mailu od Giovanniho Lentinia z väznice v Rimini Taliansko (viď foto): „Drahí bratia a sestry v Kristovi, Som poloslobodný väzeň Giovanni Lentini. Píšem vám, aby som svedčil o Kristovej sile a žiadal vás, aby ste šírili moje svedectvo a povzbudzovali všetkých, aby sa nevzdávali a bojovali s vierou. Nasledujúci text je od teológa, ktorého som spoznal cez jeho texty počas môjho teologického štúdia. Silný kus, ktorý som s chvením čítal počas vianočnej omše vo väznici Fossombrone pred niekoľkými rokmi a ktorý biskup z Fano pohotovo prečíta počas každej vianočnej omše, čím to svojim veriacim pripomína. Nechám vás, aby ste si prečítali text so želaním nekonečného požehnania v Kristovi Ježišovi.    Keď sa na to pozrieme z kresťanského hľadiska, nemôže byť zvláštny problém stráviť Vianoce vo väzenskej cele. Mnohí vo väzení budú zrejme oslavovať Vianoce významovo bohatšie a autentickejšie, ako je tomu v prípade, keď sa zachoval iba názov tohto sviatku. Väzeň lepšie ako ktokoľvek iný chápe, že bieda, utrpenie, chudoba, osamelosť, nedostatok pomoci a vina majú v Božích očiach úplne iný význam ako v súde ľudí; že Boh sa obracia práve k tým, od ktorých sa ľudia zvyčajne odvracajú; že Kristus sa narodil v maštali, pretože nenašiel miesto v hostinci; to všetko je pre väzňa skutočne radostná správa. Tým, že tomu verí, vie, že je začlenený do komunity kresťanov, ktorá presahuje akúkoľvek priestorovú a časovú hranicu a väzenské múry strácajú na dôležitosti. Všetko najlepšie a verte   S extrémnym dodržiavaním  Giovanni Lentini“ Neviem, či si postrehol, ale na začiatku som písal, že písal mi z mailu, lebo síce je zavretý dlhú dobu, ale môže používať za odmenu aj mobil každý deň. A nielen to, do väznice chodí len spávať a aj napriek vysokému trestu chodí každý víkend domov.

image023

Foto: od Vladimíra z väznice Ružomberok

image024

Foto: 13.3.2024 Trnava, Hrubý kostol počas 24-hodinových modlitieb za Slovensko s Dohovorom za rodinu.

image025

image026

Foto: 16.3.2024 sme boli pozvaní na stretnutie lídrov Slovenska do Ružomberka - Charis. Rozprávali sme sa aj s Apoštolským Nunciom na Slovensku a pár jeho myšlienok vám prepíšem.  Stále hovoril, aby sme horeli a vykročili. S tými, čo máme rozprávať, máme zatriasť. Máme žiť svoju vieru a vykročiť aj do neistoty s Ježišom. Musíme byť flexibilní a s našou katolíckou identitou sa nemáme hanbiť. Úsmev je najlacnejší make-up. A posledná štatistika, že v roku 2024 iba 18% ľudí chodí v nedeľu do kostola. To nie je ani 20%, ale na západnú Európu je to neskutočne vysoké percento. Kresťania majú zdieľať to je život. Nie zhŕňať.

image027

Foto: 16.3.2024 som bol navštíviť aj našich bratov u Masláka - Petra v Kláštore pod Znievom. A stala sa mi tam taká príhoda, že na vrátnici ma privítal Pirát, ktorý sedel 14 rokov v Leopoldovskej väznici.

21.3.2024 Som bol pozrieť našich bratov do väznice v Hrnčiarovciach nad Parnou a odtiaľ uverejňujem aj jeden list. Časť listu z väznice v Hrnčiarovciach: ,, Ďakujem Ti veľmi pekne za poštu. Bol tam aj preklad po vietnamsky. Prekvapil si ma moc. Potešila ma Tvoja pošta veľmi. Môžem Ta poprosiť, pošli mi znovu ten preklad, ale po slovensky, ktorý som mal po vietnamsky. Ak sa to dá. Chcem to prečítať po slovensky i po vietnamsky. Pritom sa naučím slovenčinu. Vieš, čo myslím. Pre tvoju informáciu poviem, že aktuálne prekladáme Novinky z Dismasu do 7 jazykov.

Je toľko krásnych miest na zemi, no to najkrajšie miesto je tam, kde mi ho Boh pripravil.

image028Príspevok Janky B.: „Som opatrovateľka, pracujem v zariadení pre ženy, ktoré sú opustené, nechcené. Nikdy som si nemyslela, že budem opatrovateľkou. Pred rokmi som dostala od Boha víziu kresťanskej kaviarne pre rodiny a deti. Bolo to 7 veeeľmi bohatých rokov na službu a zábavu. Boh sa s nami hral ako s malými deťmi, dával nám mieru natrasenú, natlačenú, vrchovatú...Po tomto čase nám dal oddych a čo plánuje, som ani netušila (ako ani pred tým). Po vzácnom oddychu ma zavolala jedna rehoľná sestra, aby som išla robiť do ich zariadenia. Nechcela som pre nočné, ale nakoniec, že dobre, vyskúšam. Som tam už rok. Predstavte si, že všetky dievčatá, čo sme robili v kaviarni, teraz sme v zariadeniach pre seniorov. Vidím v tom dôležitú cestu, ktorou nás Boh vedie. Predtým sme sa starali o duchovné dozrievanie a zdravé prežívanie rodín a detí, teraz sa staráme o telesné a duševné oblasti životov inej skupiny ľudí. Som tu nesmierne šťastná a obohacovaná. Teraz môžem niesť víziu niekoho iného tak, ako druhí niesli tú, čo som ja dostala. Žienky v našom zariadení sú hladné po láske, po starostlivosti, ktorú nezažili. Je ich 40 a každá má ťažší príbeh (viď foto - Bibi učí háčkovať klientku zvieratká). Sú buď z ulice, nájdené v zlom stave, alebo poslané z nemocníc, ktoré ich nemali komu odovzdať. Tu môžem robiť radosť drobnosťami, úsmevom, ochotou, malými darčekmi a samozrejme mojou prácou. Nie sú náročné na veci, ale na lásku. Myslím, že tú najväčšiu dostali, že tu majú svoj domov. Aj keď mnohé nepracovali, pre rôzne ich zranenia duše, Boh sa o nich postaral. Toto zariadenie patrí medzi viacero, o ktoré sa stará kňaz Vladko Maslák. Je to Božie dielo alebo Božie veľdielo pre posledných...Vo všetkých jeho zariadenia našlo miesto 700 stratených duší, pre ktoré štát nenašiel miesto. Cirkev je domov stratených a Bohom nájdených, zaopatrených. Som poctená, že môžem pomáhať, či v kaviarni rodinám, alebo opusteným v domove dôchodcov...Boh našiel mňa a keďže ma premiloval do Jeho vôle, tak sa teším všetkému, čo mi dal - miesto, ľudí, vzťahy... A čo utrpením? Toho je vo svete dosť, ale v utrpení som našla Božie srdce, Jeho lásku, obetu a svoju potechu. Cez utrpenie dozrievam, a tak som sa začala radovať v utrpení. Všetko je z Božích rúk, dobro, ktoré k nám prichádza, ale aj spravodlivosť za hriechy, ktorá nás učí vrátiť sa do Jeho náručia, vinúť sa ku krížu. Prežila som vo svojom živote veľa utrpenia, ale aj veľa milostí. Keď som zistila, že môj skutočný život je iba v Ježišovi Kristovi, rozhodla som sa, alebo dovolila som Božej milosti, aby ma vychovala. Bolí to, keď som neposlušná, keď sa búrim Jeho vôli, no učí ma v poslušnosti byť slobodnou, v utrpení radostnou, v slabosti byť silnou, v Jeho vôli byť pokojnou. Utrpenie, na ktoré sa teraz pozerám, či v práci, či v rodinách, alebo vo svete, mi dáva nový rozmer chápania, ako sa každý posväcuje cez utrpenie, ako sa možno niekto teraz teší z rozkoší, ale v utrpení nájde pokoj, ktorý nikdy nemal. Boh mi pripravil to najúžasnejšie miesto, je to Jeho vôľa.“     

Foto: kniha - ročenka 2023 vydávaná Ordinariátom OS a OZ SR, kde písali napr. o stretnutí spol. Dismas s ministrom spravodlivosti. Na ďalšej fotke sme na 8. výročí spol. DISMAS na pútnickom mieste Butkov.

image029

image030

image031

Poďakovanie: veľmi pekne ďakujem za všetky modlitby a tiež ti chcem napísať, že sa mi narodil syn Nátan Jozef.

40 hod. P+S

Predkladaný úmysel za spol. Dismas, za teba aj tvoju rodinu a všetky miesta, kam práve ideme

5.-6.4.2024

za úmysly členov Dismasu

12.-13.4.2024

za evanjelizáciu v Poľsku a Taliansku

19.-20.4.2024

za našich kňazov, biskupa Rábeka, nové duchovné povolania

26.-27.4.2024

za odsúdených, ktorých navštevujeme a navštívime. A za ľudí, ktorých zranili, ublížili.

29.3.2024     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.96

Soli Deo Gloria