PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Foto: väznica v Dubnici, oficiálny zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/puer-dei-a-raper-(david-janocko)-v-uvtos-dubnica-nad-vahom

„Dňa 22. mája 2022 zavítali medzi odsúdených v ÚVTOS Dubnica nad Váhom speváci zo skupiny Puer Dei a raper Dávid Janočko. Program začal o 14.30 hod. svätou omšou v jedálni pre odsúdených spestrenou piesňami. Svätú omšu zo Šiestej Veľkonočnej nedele slúžil väzenský kaplán ústavu ThDr. Martin Šabo. Aktivita pokračovala koncertom skupiny, kde speváci zahrali viacero piesní s kresťanskou tematikou. Počas koncertu sa odsúdeným prihovorili Mgr. Michal Libant, ale aj samotní speváci. V závere sa viacerými piesňami predstavil kresťanský raper.“

Časť listu od Rolanda z Dubnickej väznice (viď foto) ako reakcia na našu návštevu u nich v ústave: „Úvodom listu ťa srdečne pozdravujem a prajem veľa lásky, zdravia, šťastia, úspechov, Božích milostí a Božieho požehnania. Michal, prepáč, píšem ti trochu neskôr, lebo som dlho po tom koncerte rozmýšľal  a nevedel som dať dokopy slová vďaky a úcty pre vás, že ste prišli k nám. Som nesmierne rád, že som sa s tebou, Michal, zoznámil a podal som ti ruku. Tie svedectvá, čo si hovoril boli úžasné a keď si ich vravel, tak sa mi tisli do očí slzy. Tie piesne chvál, ako aj omša + rap a svedectvá chalanov nemali chybu. Na takom niečom, ako bol celý ten váš program, by som vydržal aj 2 dni. Dúfam, že ešte niekedy prídete a budem môcť ísť zase. Ale vďaka Bohu Otcovi, to bolo perfektné vystúpenie a úžasne ma to naplnilo pokojom.“                                   

Foto: výkon väzby Prešov.

Oficiálny zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/sprijemnenie-zivota-vo-vaznici-presov: „V krásny májový slnečný deň prijala do priestorov oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a oddelenia výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove pozvanie hudobná skupina LEHA zo spoločenstva DISMAS. Hudobníci sa svojej úlohy zhostili vysoko profesionálne, pričom počas vystúpení sa členovia skupiny prihovárali k väzneným osobám osobnými skúsenosťami, zážitkami a svedectvami.

Foto: väznica Sabinov, počas vystúpenia kapely LEHA.

Časť listu od Petra z väznice v Sabinove (viď foto): „Úvodom môjho listu Vás srdečne pozdravujem, pán pedagóg. Volám sa Peter. Píšem Vám zo Sabinova z otvoreného oddelenia. Zoznámili sme sa na koncerte 30. 5. 2022. Vaše slová sú veľmi silné, keď začnete rozprávať svedectvá, moje srdce krváca. Aj mám slzy v očiach, lebo Boh je silný a robí pokroky. Vaše srdce, pán pedagóg, je veľmi veľké, z Vášho srdca idú len krásne a silné slová. Chvála Pánovi, lebo Boh robí len dobré veci. Keď ste odišli zo Sabinova, ja som vošiel na celu, zobral som pero, papier a hneď som Vám začal písať list, lebo som tak cítil od Boha. Keď sme sa rozlúčili pri aute, Váš pohľad ma veľmi dojal, cítil som z Vás pokoj, dobro, silu a lásku. Pán pedagóg, tento list je môj prvý, ale verím, že tých listov bude viac. Verím, že Pán Boh mi ukáže správny smer k sebe. Tak sa majte, nech Vás Pán Boh žehná a nech Vám dá silu. Buďte pozdravený.“

Foto: ženská väznica v Levoči, kde Božiu prítomnosť svojim hlasom a prejavom priniesla rómska kresťanská kapela Ave Manca, čo v preklade znamená „Poď so mnou“ doprevádzaná, ako pri každej návšteve väzníc, svedectvami z nášho spol. Dismas. oficiálny zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/cez-hudbu-k-viere

https://www.ordinariat.sk/hudobne-vystupenie-v-uvtos-levoca/ Príspevok Mgr. Andreja Flaškára (bývalý príslušník zboru): „Ahoj Michal,  Som veľmi rád, že sme sa po dlhšej dobe mohli znova stretnúť a aspoň na chvíľu porozprávať na festivale Lumen. Veľmi sa nám páčil Tvoj workshop a po Tvojej prezentácii je vidno, že Duch Svätý pôsobí aj cez Teba stále viac a ľuďom prináša novú nádej, nový začiatok v Ježišovi Kristovi, ktorý som dostal do daru z milosti Božej aj ja. Vidím, že Tvoja služba má zmysel a som Ti veľmi vďačný aj za to, čo si pre mňa osobne urobil aj Ty sám. Volám sa Andrej a mám 34 rokov. Od svojich 15 rokov som začal popíjať alkohol, ktorý mi pomáhal prekonávať svoje zranenia, vnútorné nepokoje, dodával mi istotu a sebavedomie a nakoniec som si na ňom vypestoval závislosť. Bol som 6 rokov príslušník ZVJS, ale nakoľko som sa dostal k závislosti na alkohole, nevedel som si pomôcť a aj službu som zvládal ťažšie a musel som zo zboru odísť. Pil som čoraz viac a pre svoje osobné problémy, ktoré prichádzali, som sa dostal až k drogám, ktoré som tiež užíval nekontrolovateľne. Padol som do závislosti, začali problémy s peniazmi, vo vzťahoch, rodinné problémy, no takisto som ťažko zvládal sám seba. Nevedel som si pomôcť, ani nájsť riešenie svojich problémov. Ja som totiž nebol vôbec veriaci, ale vyslovene neveriaci. V zhluku svojich starostí a temnoty, v ktorej som sa nachádzal, som nevidel svetlo, nevidel som a ani neuvedomoval Lásku, ktorú mi rodičia a blízki ponúkali. Ja som vôbec nevedel prijať Lásku a pomoc druhých som pre svoju pýchu odmietal. Rodičia a rodina sa mi vždy snažili pomôcť, no nevedeli si so mnou rady. Nezvládal som život, nevidel som iné východisko, tak som sa chcel predávkovať. Užil som veľké množstvo drog a v tom momente som zažil skúsenosť, kedy som pocítil Božiu prítomnosť a vnímal som, že mi Boh povedal: „Ja Ťa zomrieť nenechám, mám s Tebou ešte svoj plán.“ Ja som tomu nerozumel, nevedel som, čo sa mi to stalo, ale napriek tomu som sa poďakoval, užil som všetko, čo som mal pri sebe a o dva dni som sa prebral. Podelil som sa s touto skúsenosťou s mojim bratom, ktorý sa pripravoval prijať sviatosti, povedal, že som stretol Boha,  no ja som ho vysmial. Tieto situácie sa opakovali, no neveril som nikomu. V 28 rokoch som urobil rozhodnutie a išiel na liečenie a následne do resocializácie v Prešove. Keď som vytriezvel a bol asi pol roka triezvy, spoznal som Boha, začal som si uvedomovať, že ja sám si pomôcť nedokážem, nedokážem sa zmeniť. Ale Boh, ktorý mi pomáhal každý deň v mojom živote, ma zo závislosti dostával a menil. Začal som Ježišovi dôverovať naplno a úplne som sa Mu odovzdal na evanjelizačnom kurze Filip, ktorý viedol Peter Lipták a modlili sa za mňa modlitby príhovoru. Odovzdal som Ježišovi všetky trápenia, svoje hriechy a ťažkosti svojho života. Napísal som to na papier, ktorý sme mali v jednej aktivite pribiť klincom na kríž. Uveril som, že Ježiš za mňa zomrel na kríži, aj za moje hriechy a veľmi som plakal. Bolo to pre mňa nové, niekomu sa zdôveriť, niekoho požiadať o pomoc, pokoriť sa a povedať zlyhal som, chcem sa zmeniť a prosím o pomoc. No Boh to vypočul, zdôveril som sa Mu, požiadal Ho o pomoc – to som predtým nikdy neurobil. Ľutoval som svoj doterajší život a chcel som ho zmeniť. Prihlásil som sa na prípravu na sviatosti krstu, birmovania a svätého prijímania a postupne som sa začal zaujímať o vieru hlbšie, začal som čítať Sväté písmo, literatúru, počúvať prednášky a kázne rôznych kňazov a Boh sa mi ukazoval a dával spoznať spôsobom, aby som Mu začal rozumieť. Hneď sa mi začal meniť pohľad na svet, na seba, na vieru a samozrejme na ľudí. Krok po krôčiku ma Boh začal meniť. Pár mesiacov po tom, ako som prijal sviatosti, sme sa spoločne s Michalom stretli na Bárkafeste (v roku 2017), kde rozprával o väzniciach, o odsúdených, ktorých sa Boh dotkol, o modlitbách chvál, ktoré sa konali vo väzniciach a tým, že som 6 rokov bol príslušník, veľmi ma to oslovilo a bolo mi to veľmi blízke. Pýtal som sa seba, prečo som nespoznal Boha skôr. Tam sme sa prvýkrát rozprávali osobne a povzbudzoval ma k vytrvalosti. E-mailom mi poslal modlitby svätej Brigity. Dlho som premýšľal, čo to je za modlitby, čo s tým mám robiť a prečo mi to vôbec poslal. Nerozumel som tomu. Poznal som iba základné modlitby. V tej dobe som sa už denne modlil, chodil často na sväté omše, na evanjelizačné kurzy, pretože som úplne prahol po informáciách o Bohu, o viere a celkovo o duchovnom vnímaní. Zaujímalo ma, čo sú to za modlitby, keďže vravel, že sa veľa ľudí v jeho okolí modlí práve túto modlitbu. Začal som sa každý deň, hlavne ráno pred raňajkami, modliť tieto modlitby sv. Brigity. Najskôr sa mi do toho veľmi nechcelo, ale keď som začal, pochopil som silu týchto slov a každým dňom to išlo lepšie, uvedomoval som si postupne aj hlbší význam slov v tejto modlitbe, dokonca časom ma tak pohltila, že som nechcel prestať. Modlil som sa denne modlitby sv. Brigity skoro dva roky. Bolo to krásne obdobie. Závislosť sa pod dohľadom terapeutov v resocializácii, ale aj mojim prístupom dostávala pod kontrolu a stával som sa slobodným. Boh vstúpil do môjho života a menil ma. Takisto mi postupne Boh daroval rôzne milosti – prácu, bývanie, priateľov, urovnali sa vzťahy v rodine a takisto na Campfeste som spoznal moju teraz už manželku (viď na fotke Andrej aj jeho manželka z 4.6.2022, Festival LUMEN po prednáške DISMAS). Momentálne je to viac ako 6 rokov, čo som triezvy, 5 rokov čo som prijal sviatosti a stal sa kresťanom a svadbu s mojou manželkou sme mali pred rokom a pol. Nevedel som žiť, ale keď som prišiel pred Boha a zdôveril som sa Mu, priniesol som Mu iba ťažkosti, starosti, tú všetku špinu, problémy, ktoré som narobil, všetko to, čo ma ťažilo a za čo som sa veľmi hanbil. Nič iné som nemal a ani som Mu nemal čo viac ponúknuť. Prijal som Jeho Lásku, dovolil som Mu, aby ma objal. Týmto objatím som Mu začal dôverovať a už som sa nemusel na nič hrať. A On ma prijal. Vtedy začal meniť môj život, za ktorý som veľmi vďačný. Minulosť už nezmením, viem sa iba poučiť a ísť ďalej. Každým dňom prichádzajú starosti, ale už na ne nie som sám. Vďaka Ti Ježiš za to, že si ma zmenil a prosím Ťa, aby si zaplavil svojou Láskou všetkých ľudí, ktorí sú takisto bezradní, utrápení, slabí, ako som bol aj ja. Verím, že iba Ty ich dokážeš vyslobodiť, pretože Ty si cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cez Teba. Ján 14:6 .“

Foto:  obálka Martina z väznice Kuřim, Česká republika

Foto: messenger, kde mi napísala členka Dismasu, Mirka Sroková, ktorú prepustili na slobodu z Opavy v Českej republike pred cca mesiacom a musím povedať, že každá takáto spätná väzba od človeka, ktorý už je mimo vyhnanstva, nás nesmierne teší a to preto, lebo ak je človek zavretý vo väzení, tak toho času je viacej, ale vonku v civile je to náročné nielen s časom ale aj okolnosťami, ktoré nie vždy sú ružové, ale ak vytrváme s Ockom – Bohom, tak zaručené pokojné.

Príspevok Jožka Šišku (viď foto): „Na foto vidíte dve ženy (sestry) z Ukrajiny, ktoré sme mali ubytované na ubytovni v Leopoldove. Volajú sa Tamara (v strede) a Oľga (vpravo). Prichýlil som ich na ubytovni už na začiatku vojny, keď som ich priviezol z hranice, kde som bol ako dobrovoľník spolu s mojou 16-ročnou dcérou pomáhať. Utekali z Charkova, spolu s dcérou, vnučkou a pravnučkou. Celé štyri generácie  Boli veľmi rady, že sa mohli ukryť pred vojnou v inej krajine... Keďže nepoznali jazyk a pomery na Slovensku, snažili sme sa im to tu spríjemniť, ako sme len vedeli... Bolo to ako, keby sme si adoptovali hneď 5 detí... Bolo treba riešiť políciu, úrady, lekárov, zubára, nákupy v obchodoch, keďže nemali prácu a tým aj príjem. Razom som mal 10 člennú rodinu o ktorú som sa staral... Avšak robil som to s radosťou v srdci a v podstate to stále trvá, keďže sme prichýlili ešte ďalšiu štvorčlennú rodinu...  Aktuálna foto je z hraničného prechodu Vyšné Nemecké, kde som viezol tieto staršie sestry, nakoľko sa vracali späť na Ukrajinu, do Charkova, kde staršia z nich išla pochovať manžela, ktorý zomrel počas vojny...“

Foto: Oščadnica, svedectva práve Jožka Šišku počas livestreemu.  Foto: Oščadnica patrila celý víkend od 3.6 do 5.6.2022 stretnutiu rodín. Syn Michal práve ukazuje deťom modlitbu chvál iným spôsobom a to ukazovaním významu slov v piesni. Časť listu od Rasťa z väznice v Leopoldove: „Na úvod Vás srdečne pozdravujem a posielam požehnanie v mene Otca, Syna a Ducha Svätého, amen. Dlhšie som sa odmlčal, lebo som bojoval. Bol som vystavený skúške viery a milosti lásky. Ducha života mne i iným bratom priniesli bratia z Lámačských chvál. Bariéry sa tým pretrhli. Dokonca som tak blúdil, že ani kostol som nenavštívil asi pol roka. Vďaka Bohu, že ma zachoval pri viere a živom Duchu Svätom. Pýcha či sebectvo sú nemilosrdné. Už som necítil nič. Modlitby som vnímal, že sú únavné, niekedy neúprimne, nechcené. Nevedel som, čo sa so mnou deje. Bol som taký zmätený, nevyrovnaný, taký stratený, ale stále som bol v modlitbách. Odmietal som dokonca ísť na chvály k bratom, no nakoniec mi chalan, čo sa so mnou modlí, povedal: „Poď, Rasťo, poď.“ Nakoniec som išiel a pocítil v sebe život. Potom som išiel do kostola na spoveď, uzmieril som sa i s bratmi, aj sám so sebou a prišlo také to znovuzrodenie, o ktorom rozpráva Ježiš s Nikodémom. Keď som sa vzdal prehreškov, až potom to prišlo. Vážne to funguje. Musel som sa stratiť, aby som veril, že to funguje.“ Na tomto liste vidíme, aké je dôležité prichádzať k vám a navštevovať ťa. Mám viacej takýchto svedectiev, že ľudia verili, ale okolnosti a dlhý trest začali nahlodávať vieru a preto je dôležitá osobná skúsenosť a niekedy len stačí vidieť sa, podať ruku a pozrieť sa do očí a takto obnoviť stratenú vieru. Osobne ti, braček, poviem, že priemerne chodíme do 2-3 väzníc za týždeň, aby som sa ozaj stretol s každým z vás. Lebo ťa nosím v srdci. A modlím sa za teba. Samozrejme, že chodíme aj na rôzne iné akcie, festivaly, svedectvá do kostolov, ale TY si priorita, nie verejnosť ale TY ... skrytý, zavretý, odrezaný od sveta ale slobodný v duši. Teba si Boh - Ocko vybral, aby som ti slúžil a umýval ti nohy, ako mi to On ukázal s pokorou a z lásky ku tebe, lebo On mi ukazuje, že je v tebe.

Foto: obrázok z listu od Luboša z Dubnice.

Príspevok Jožka Štrbavého (viď foto, kde ho kňaz, Braňo Kožuch, osobitne žehnal): „V nedeľu 5. 6. 2022 na sviatok zoslania Ducha Svätého som bol na chválach v Trstenej. Zorganizoval ich kňaz z Ústia nad Priehradou, Branislav Kožuch. Hrali Lámačské chvály. Prišli z inej trojdňovej akcie v Oščadnici aj s rodinami. Braňo svedčil o rôznych uzdraveniach a  spomínal aj nás, bývalých väzňov - konkrétne Ferka Hunku. Otec Kožuch sa za mňa modlil aj vkladaním rúk. Tieto chvály sa mi zdali trocha iné. Nikto sa nehanbil chváliť Boha - Ježiša Krista spevom, hoci nie všetci stáli či dvíhali ruky. Verím, že aj tu mocne pôsobil Duch Svätý a v hojnej miere vylial svoje dary a charizmy.“

Foto: väznica Ilava počas sv. omše a druhá fotka počas vystúpenia MxSS a SSS, oficiálny zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/koncert-krestansko-rappovej-skupiny-puer-dei-a-beseda-so-spolocenstvom-dismas: „Ústav Ilava navštívil v nedeľu 22.5.2022 Dávid Janočko, známy aj pod umeleckým menom “Puer Dei”(„Božie dieťa“ alebo „Boží chlapec“). Je to mladý kresťan, ktorý sa snaží prinášať Krista aj do prostredia väzníc. Po svätej omši, ktorú celebroval väzenský kaplán, a do ktorej sa zapájala aj kapela Puer Dei svojím spevom aj hudbou, sa konal v kultúrnej miestnosti ústavu koncert, počas ktorého Dávid porozprával o svojom zaujímavom a pestrom životnom príbehu (drogy, alkohol, výtržnosti, krádeže), až po svoje obrátenie sa, odkedy žije život s Bohom. Takýto život je podľa jeho slov jedno veľké dobrodružstvo. Taktiež počas koncertu porozprával rôzne svedectvá aj vedúci spoločenstva Dismas. Toto spoločenstvo pôsobí najmä v slovenských a českých väzniciach. Ich hlavnou úlohou je ohlasovanie evanjelia a povzbudenie odsúdených. Po koncerte bola kapela zahrať a zaspievať aj obvineným ženám a mužom na zmiernenom režime výkonu väzby.“

Foto: väznica Ilava na oddelení výkonu väzby – obvinení(na druhej strane)

Príspevok od Denisy - probačnej, ktorá poslala mail do Dismasu, nakoľko chcela pár CD LCH for DISMAS z Rýnovickej väznice: „Pýtali ste sa ma, ako by som Vaše CD využila. Niekedy, nie vždy, lebo som veľmi pracovne vyťažená, sa rozprávam s niektorými odsúdenými o Bohu. Verím v živého Ježiša Krista, v jeho moc meniť a zmeniť ľudský život (som z protest. prostredia), my ľudia sa o zmenu snažíme reštrikciami, ale Boh to robí inak, premieňa človeka obnovením mysle cez silu pokánia a moc lásky.  Ja ako probačný a mediačný úradník, budem pre nich vždy len úradník, súčasť systému reštrikcie, nech poviem čokoľvek... Je úplne iné, ak počujú o Kristovi od niekoho, kto bol na tom ako oni - odsúdený, zlyhal, dostal sa do konfliktu so zákonom, ale stretnutie s Ježišom Kristom ho zmenilo. Cca 2 mesiace dozadu som sa o Vašom CD rozprávala aj s mojou nadriadenou na krajskom súde. Pýtala som sa jej, či by bol problém, ak by som niekomu, ak budem mať možnosť, poskytla Vaše CD. Povedala, že ona v tom problém nevidí, opýtala som sa jej, či by som jej mohla zaslať Vaše CD na vypočutie, povedala, že áno. Neviem, koľko by ste mi tých CD mohli dať k dispozícii 8-10? Jedno by som poslala mojej nadriadenej, jedno kolegyni, s ktorou, ak sme v kontakte, rozprávame sa o Bohu. Jedno CD som už sľúbila mladíkovi, ktorý chodí ku mne na probačný dohľad a o CD prejavil záujem (ak by ste mi Vy neposlali, dala by som mu svoje). No a tie ďalšie by boli v rezerve, ak by prišla príležitosť. Som vďačná Bohu, že ste, Vaša služba je súčasťou obnovujúcej spravodlivosti. Nech Vás naďalej žehná a vedie Náš Pán. So srdečným pozdravom Denisa –PaMÚ OS“

Foto: pred väznicou SEND v Londíne , Anglicko, počas modlitby.

Foto: s kaplánkou Henou. Za nami väznica SEND.

Tak v prvom rade, ti ďakujem za modlitby, lebo prvýkrát v histórii sme išli do väznice v Anglicku a bolo to síce náročne na vybavovanie a organizáciu, ale dostali sme sa tam. Chvála Pánovi. Tie protivenstvá od opice tu nebudem ani písať, ale už keď sme tam boli, tak sme sa dozvedeli, že už vo väznici mali prípady covidu a mali sme mať už zakázaný vstup do vnútra, ale verím, že na príhovor tvojich modlitieb a celého spoločenstva sa to podarilo zlomiť. A nielne to, ale dostali sme sa tam o 13.00 hod. a začínao to svätou omšou a potom pokračovali rozhovory a nakoniec svedectvá a celé to trvalo, poviem ako na stretku, až do 16.30 hod. Takže 3 a pol hodiny. NESKUTOČENÉ. To dokáže len Pán.

Foto: vdova Beverly, Anglicko, ktorá nás prijala a pohostila ako pocestných

Foto: zavolali nás aj manželia zo Singapúru a ako aj u Beverli sme svedčili, ako Boh-Ocko koná na Slovensku a v Čechách. Veľmi ich to zaujímalo a najčastejšie slovo bolo Amazing... Amazing – úžasné... úžasné. Milo som bol z týchto kresťanov prekvapený, taká dobrosrdečnosť.

Foto: počas birmovky, kde veľa členov nielen slúži v službe animátorov, ale aj poslúžili ako birmovní otcovia a sviatosť prijala aj dcéra Jozefa Z., 12.6.2022 a foto s arcibiskupom, kde mi vysvetľoval život Jánosa Esterházyho.  

Foto: youtube dňa 13.6.2022 livestreem Hájiček. Od rána sme cestovali do Hájička, kde sme sa modlili s celým Slovenskom 24-hodinovú modlitbu svätého ruženca. Príspevok Vladky Brotkovej (viď foto s Egom-Instagram): „Dne 16. 6. 2022 jsme po několika neúspěšných pokusech dostali velkou milost sloužit v nejznámější české věznici Mírov. Byla jsem velmi překvapená přátelskou atmosférou, jak mezi personálem věznice, tak mezi vězni samotnými. Už 15 let v této věznici neproběhl žádný program tohoto druhu, takže vystoupení Ega (Michala Straky) doplněné Michalovými svědectvími bylo vězni přijato s velkým nadšením. Atmosféru nezkazil ani déšť, chlapi sprchu ochotně snášeli a při Mišových svědectvích byly mraky nakonec rozehnány. Velmi silným momentem byla Egova píseň „Keď pridem domov“, kterou spontánními slovy textu věnoval přímo odsouzeným a která viditelně rozpouštěla ledy. Upřímně nechápu, jak je možné, že ve věznici, kde jsou vězněni nejnebezpečnější zločinci z celé ČR, jsem se cítila jako mezi přáteli. Mohlo se stát cokoliv – mohli nás odmítnout, mohli nás vypískat… Ale oni seděli, poslouchali, komunikovali, někteří se usmívali, někteří plakali. Nevím, co se odehrávalo v jejich srdcích, ale jsem přesvědčena o tom, že Bůh konal.

Foto: športová hala v Hlohovci, počas 3-dňovej duchovnej obnovy s kňazom Majakalom. Ide o kňaza,  ktorý navštívil cez 103 krajín a počas sv. omše, pri ktorej som bol prítomný a slúžil ako akolita, bol vyzutý a videl som, že má na svojom tele Ježišove znaky (Gal 6,17) - pozri sa na prebité nohy. A tu nám všetkým Jožko ukázal, ako sa vo veľkej úcte príjima Telo Kristovo. Nie že by sme to nerobili, práve naopak, ale nie je to ľahké, lebo človek sa môže hanbiť, ale je to pokora.

Foto: ďalšie fotky z duchovnej obnovy, bolo nás tam z Dismasu ozaj veľa, niektorí s rodinkami, niektorí v službe, ale stretli sme sa ako veľká rodina a poslúžili sme Bohu plné tri dni. Neviem odkiaľ nám Pán dal toľko času, ale chvála Mu. Misionár milosrdenstva, kňaz, otec James Manjackal: „Počas 40 rokov kázania evanjelia bol otec James prenasledovaný, unesený a mučený. Odpustil svojim mučiteľom, známym podľa mena a dokonca im pomáhal v najťažších rodinných situáciách.“ Misionár kázal evanjelium tiež s modlitbou za uzdravenie duše a tela vo viac ako 100 krajinách na všetkých kontinentoch. Spravoval aj kongresové a evanjelizačné školy. Vykonával misie medzi moslimami a ľuďmi, ktorí sa chceli stať kresťanmi. Sú známe svedectvá o uzdravení, najmä tie, ktoré sa udiali počas omší slávených otcom Jamesom. Neuzdravujem ja, je to Ježiš. Nafotil: Marek Novák / Člověk a víra a ak sa da jeden Otčenáš za neho.

Misia I: dať odslúžiť aspoň jednu sv. omšu u teba v ústave. Popros vášho kňaza o odslúženie jednej sv. omše.

Prílohy: modlitby sv. Brigity (ktorú sa modlím už osobne 10 rokov) a žiadosť o premiestnenie do iného ústavu VZOR, ktorý vypracoval náš člen Stanislav C. No a v ďalšom NL by sme poslali novú žiadosť o PP, lebo viac členov z vyhnanstva ma žiadalo o tieto vzory.

27.6.2022     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter (NOVINKY z Dismasu) č.73