PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Na úvod by som začal príspevkom Márie Mikloškovej, ktorá je dobrovoľníčkou v Úsmev ako dar, ktorý má na starosti detské domovy. Príspevkom sú vlastne svedectvá detičiek (ktorých meno sme dali len začiatočným písmenom) zo stretnutia, na ktoré sme boli pozvaní, aby sme svedčili o Ockovom nesmiernom milosrdenstve a ako volá stratené Božie deti k sebe (Lk 15,11-): „Posielam aj pár reakcií, veľa detí sa to veľmi dotklo, keďže majú sami príbuzných vo väznici.

E.: „Bolo to dobre počúvať, ako sa Boh priznáva aj k takýmto väzňom. Mám oca vo väznici, a tak verím, že aj jeho sa takto dotkne.”
M.: „Moja vlastná mama je vo väzení a moc ju nepoznám, vyrastám s náhradnou mamou. Ale ujo Mišo mi dal ruženec, tak sa na ňom budem za moju mamu modliť.”
L.: „Zaujímavé to bolo počúvať, tak dúfam že pôjdu ešte do viac väzníc, nech sa to stane čo najviac väzňom.“
L.: „Veľmi sa mi páčilo, čo ujo Mišo hovoril. Môj ujo je vo väzení, tak dúfam, že budú môcť ísť navštíviť aj jeho a povedať mu o tom.”
M.: „Som sa rozplakal počas toho, ako som to počúval, veľmi to bolo silné.”  

Foto: DIECÉZNE CENTRUM MLÁDEŽE ARCHA, ktoré sídli v budove bývalého kláštora v obci Bojničky, kde boli ubytované deti z domovov z celého Slovenska. Strávili sme s týmito super deťmi krásny čas svedectviev, či už v kostole, potom aj v jedálni, aj spoločenskej miestnoti počas priameho prenosu ZOOM cez počítač, kde boli naraz pripojené ostatné deti, ktoré sa víkendu zúčastniť nemohli.

Foto: kostol Ducha svätého v Leviciach, kde Jožko Šiška hovorí svedectvo.

Príspevok Andrey Pekarovičovej (v strede): „Chcela by som sa pozdieľať o našej službe v Leviciach na Godzone. Moje prvé dojmy z tejto návštevy boli veľmi príjemné a prekvapujúce, pretože ľudia k nám boli veľmi milí a prijali nás s otvorenou náručou. Toto miesto bolo niečím zvláštne a zaujímavé. Keď som tam prišla, nebola som nervózna ako vždy, ale cítila som sa veľmi dobre v tejto spoločnosti ľudí. Keď začal Michal Libant (viď foto) hovoriť svedectvá, bolo tam jedno, na ktoré nezabudnem. Aj keď som ho nepočula prvýkrát, ale tentokrát som sa nad ním špeciálne zamyslela. Prežívam teraz ťažký čas a bolo povzbuzujúce a užasné počuť, ako Boh koná. Bol to pre mňa možno taký menší krok vpred. Chvála Pánovi!“

 Príspevok Jožka Štrbavého: „Dnes, 2. 11., som sa bol pomodliť  na hrobe nášho väzenského kňaza, dominikána  Petra Vojtecha Rakovského OP. (viď foto) Tí , ktorí  ste ho poznali, viete, aký bol. Nosil nám rôzne knihy s náboženskou tematikou a životopisy svätých. Vo chvíľach voľna nás navštevoval. Vždy si na kultúrnu miestnosť zavolal jedného odsúdeného a takto s odsúdeným mohol viesť rozhovor aj o takých veciach, o ktorých odsúdení nehovorili ani na cele. Prípadne sa mohol odsúdený aj vyspovedať. Káter  -  dvere na kultúrnej miestnosti, boli vždy pootvorené - a to kvôli rôznym rečiam, konšpirovaniu, fabulovaniu... Na tohto kňaza si spomínam iba v dobrom. Za jeho pôsobenia v ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove bola zriadená farnosť obrátenia sv. Pavla. A niekoľko ráz nás navštívil aj ordinár OS a OZ - otec biskup František Rábek. Sväté omše sme slávili za doprovodu gitár. Cez Vianoce a Veľkú noc sme slávili sv. omše tak ako v civile. Napr. na sviatky Veľkej noci sme nepoužívali zvončeky , ale drevené rapkáče či dve drevené paličky. Pašie čítali dvaja väzni a kňaz. V plechovom popolníku sme urobili malý ohník - z pár drevených špajdlí. Potom tento oheň  požehnal. Následne požehnal zrnká tymiánu a vtlačil ich do paškála, na Vianoce sme nacvičili koledy... Po sviatkoch mi viacerí odsúdení povedali, že sa cítili ako v civile. Tohto kňaza spomínam aj preto, že vyoral hlbokú brázdu ohľadom viery v leopoldovskom ÚVTOS a ÚVV a  bol taký PREDVOJ NÁŠHO  SPOLOČENSTVA DISMAS. Ak by pán pedagóg Michal Libant o mne nevedel, že hrávam na gitare a doprevádzam sv. omše, určite by ma neprišiel zavolať hrať gospelové, kresťanské a worshipové piesne. Na prvom stretnutí novovznikajúceho spoločenstva sme boli traja. Pán pedagóg Michal Libant, Štefan Frivaldský a ja. Týmto vás chcem všetkých poprosiť - či ste ho poznali alebo nie - aby ste si na tohto vzácneho kňaza aspoň v tomto dušičkovom období v modlitbách spomenuli. K príspevku prikladám aj fotografie.“

Foto: Jožko 2.11.2021 pri hrobe Vojtecha R..

Asi ste už zachitili, že sa v Cirkvi rozbehla veľká Synoda, ktorá bude trvať 3 roky. Témou tohto podujatia je „Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“ – teda samotná synodálna podstata Cirkvi. Tá spočíva v spoločnom kráčaní, vo vzájomnom počúvaní sa a v načúvaní Duchu Svätému pri ohlasovaní evanjelia. Kľúčové slová "spoločenstvo, spoluúčasť a misia" podčiarkujú, že práve ohlasovanie evanjelia je tým cieľom, na ktorého sledovaní máme mať účasť všetci ako spoločenstvo veriacich v Krista. Teológ Piero Coda: Synodálny proces je najstrategickejšia udalosť od Koncilu. „Prvýkrát za dvetisíc rokov dejín Cirkvi sa do udalosti tohto druhu má zapojiť celý Boží ľud.“ Takto komentuje synodálny proces a pápežove slová pri jeho otvorení teológ Mons. Piero Coda. Generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie a člen Teologickej komisie synody v rozhovore pre Vatican News zdôrazňuje, že účasť celého Božieho ľudu na tomto procese „nie je kozmetická“, ale „je otázkou identity“. Výzva synodálneho procesu je pozrieť sa na realitu, vraví Ivan Ružička. Zdroj: https://www.synoda.sk/sk

V minulom NL sme ako misiu dali možnosť rozšíriť talenty. Išlo o Anglický a Nemecký jazyk, nakoľko sa nám už dlhší čas ukazuje, že sa spol. Dismas rozšíri aj do iných krajín ako je Slovensko a Česko. No a prišiel mi zaujímavý mail z Anglicka, kde majú podobnú službu vo väzniciach a vydávajú časopis raz za 3 mesiace. Vždy by som niečo vybral, nejakú zaujímavú tému a zaradil by som ju do nášho NL. Tu je:                         ZBAV SA VINY A HANBY

Anney Ngugi z Írska sa zamýšľa nad tým, aké je Božie Slovo živé a účinné a ako nás povzbudzuje prijať slobodu, ktorú nám dáva Ježiš. Ježiš sa vydal na cestu na Kalváriu, aby zmyl všetku hanbu a vinu, ktorá by nás inak mohla zastrašovať a prekážať našej schopnosti poznať, milovať a slúžiť Mu. Výčitky svedomia sú veľmi nebezpečné, pretože otvárajú myseľ mnohým iným formám negativity. Na to, aby sme sa z týchto výčitiek dostali, musíme s pomocou Ducha Svätého vyznať Božie Slovo, že všetko bolo dokonané na Kalvárii, keď Ježiš povedal: „Je dokonané“ (Jn 19,30). Ak to tak neurobíme, potom v nás nepriateľ môže rozdúchavať rôzne odsudzujúce myšlienky. Tieto myšlienky a tiež aj hriech sú formou temnoty, ktorá môže ľahko zaplaviť naše mysle, čím sa okrádame o to, aby sme žili tým najlepším spôsobom pre Boha, takže to vyzerá ako keby Ježiš zomrel pre nič za nič!  Písmo hovorí: (Rim 8,1). Akonáhle pochopíme skutočnosť, že Ježiš nás prišiel spasiť a nie odsúdiť, potom môže ľahko odhaliť lži nepriateľa a odmietnuť počúvať ich resp. meditovať nad nimi. Písmo nám tiež hovorí: (Jn 8,36), (2Kor 3,17) a (Gal 5,1). Ježiš tiež povedal: (Jn 8,32). Božie Slovo je živé a účinné; čistí, prečisťuje a zmocňuje myseľ k prijatiu slobody, ktorú nám dáva Ježiš. Akonáhle to dosiahneme, už tam nebude žiaden limit toho, čo si môžeme uvedomiť. Ak dovolíme Kristovmu svetlu aby osvietilo naše mysle, tak potom každá tma utečie a Pán naplní toto voľné miesto pravdou a dôverou; ako hovorí Písmo: (Hebr 4,16). Takto sa mení náš život a stávame sa tými, akých nás chce mať Boh, a teda aj môže robiť to, čo od nás vyžaduje. Takto predstupujeme pred Pána, aby nás vybavil na úlohu, ktorú má pre nás pripravenú.  Nikto z nás nie je výnimka; každého jedeného z nás Boh stvoril na to, aby sme vykonali určitú úlohou na tejto zemi. Musíme hľadať Pána, aby sme poznali našu úlohu a aby boli naše životy zosúladené s Jeho zámerom, ktorý má s nami a aby sme dokázali vykonať to, čo nám predurčil. (Rim 8,28-30).                         

Pokračujeme z časopisu Kingdom REVELATOR: Linta Manuel, z Austrálie, zdieľa jedinečné svedectvo, ktoré sa jej dotklo a podnietilo ju k tomu, aby si viac naštudovala o zázračnej moci vzácnej Kristovej Krvi.

Nedávno som počula svedectvo mladého muža z mojej farnosti, ktorý bol 19 rokov závislý na alkohole a cigaretách. Po mnohých neúspešných odvykacích pokusoch, navštívil katolícke trojdňové duchovné cvičenia, kde sa ho mocne dotkol Duch Svätý. Po týchto cvičeniach bol pozvaný na párty, na ktorej veľa jeho priateľov pilo a fajčilo ako obvykle a spochybňovali existenciu Boha. Tento mladý muž chcel dokázať, že Boh existuje, tak sa ich spýtal, či by uverili v Boha, keby prestal piť alkohol a fajčiť cigarety. Oni súhlasili. Na ich veľké prekvapenie nepil ani nefajčil počas celého večierka, ktorý trval asi 3 hodiny. Keď sa vrátil domov bola tam krásna vôňa, ktorú nikdy predtým nezacítil. Prehľadal celý dom, ale nemohol nájsť zdroj tejto vône a ani nijaké vysvetlenie na to. Potom mu hlavou prebehla myšlienka, že je to vôňa Najsvätejšej Krvi! Po tejto skúsenosti už nikdy viac nemal chuť na alkohol ani cigarety. Teraz slúži Pánovi šírením evanjelia.

Toto svedectvo sa ma dotklo zvláštnym spôsobom. „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. (Zjv 7,14). Z Jeho lásky k nám, Ježiš, obetný Baránok, vylial svoju nevinnú Krv dobrovoľne a zomrel na kríži za nás hriešnikov.

Najsvätejšia Krv bola preliata počas Jeho umučenia, konkrétne:

• Počas Jeho extrémnej agónie v Getsemanskej záhrade.
• Keď bol brutálne zbitý pri stĺpe.
• Keď bol korunovaný ostrým tŕním.
• Keď boli Jeho ruky a nohy prebodnuté klincami počas ukrižovania.
• Napokon, keď vojak prepichol Jeho bok kopijou.

Toto Ježišovo utrpenie ukazuje aké vážne a hrozné sú naše hriechy, ale tiež ukazuje hĺbku  Jeho úžasnej lásky a milosrdenstva voči hriešnikom. V Biblii sa Krvavá Obeta spomína veľakrát počnúc knihou Genezis až po knihu Zjavenia! Ak sa pýtate, prečo k tomu dochádza toľkokrát, odpoveď dostanete v Levitikus 17,11: „Veď duša živočícha je v krvi a dal som vám ju pre oltár, aby ste ňou zmierovali svoje duše. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život.“

Veľká ochrana

Existuje veľa správ o nadprirodzenej ochrane pred nešťastím, zázračné uzdravenia z chorôb, oslobodenie od démonických útokov, keď sa v modlitbe prikrývame Krvou Ježiša. Svätý Chryzostom hovorí, "Keď sa táto Krv hodne prijíma, vyháňa démonov, odďaľuje ich od nás a dokonca aj privoláva Pánovho anjela a iných anjelov. Táto Krv sa vyliala v hojnosti a obmyla celý svet dočista. To je cena sveta, ktorou Kristus vykúpil Cirkev“.     

Slávna sila Ježišovej krvi

Božská krv je mocnejšia, než si myslíme! Poďme preskúmať, čo o nej hovorí Biblia:

Čo by som mal urobiť?

1. Prijať Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa.
2. Naozaj ľutovať svoje hriechy.
3. Hľadať a poslúchať Božiu vôľu s pomocou Ducha Svätého.
4. Dôstojne prijímať Telo a Krv Ježiša vo svätej omši.
5. Modliť sa denne k Ježišovi, aby chránil teba, tvoju rodinu, prácu, štúdium, službu a celý tvoj majetok Jeho drahou Krvou.
6. Požiadať Ježiša, aby ťa obmyl, uzdravil a vyslobodil Jeho presvätou Krvou vždy keď budeš čeliť problémom, pokušeniam, závislostiam, zlyhaniam a chorobám.
7. Opakovať a prehlasovať Božie Slovo o vzácnej Krvi.
8. Prednes modlitbu o tretej hodine, ako to zjavil Ježiša svätej Faustíne - „Ó, Krv a Voda, ktorá si vyšla z najsvätejšieho Ježišovho srdca, ako prameň milosrdenstva pre nás, dôverujeme Ti“.
9. Byť vďačný Bohu za obeť krvi na kríži a ohlasovať evanjelium iným.
10. Mať osobný a láskyplný vzťah s Ježišom Kristom.

Foto: Anglický časopis(KR) z Božím slovom.  

Foto: kresba na obálke Braňa z Dubnice  

Foto: Poľsko, kde sa konajú obrovské stretnutia v mestách. Vyzerá to ako protesty, ale sú to modlitby ruženca za zmenu Európy. Za zmenu v kresťanskú Európu. V tomto meste sa modlilo 5 000 mužov. Neskutočná sila. Čas na spomalenie s citátom:

„Ak chcete v niečom preháňať, robte to v tom, že budete trpezliví, pokorní a láskaví,

pretože tieto veci sú dobré samé o sebe.“  (sv. Filip Neri)

Svedectvo Máriusa Dismasa: ,,V roku 2016 zavolala do centra pre ľudí bez domova pani Petra, naša klientka, s tým, že jej priateľovi (foto s Máriusom v tričku) bol zo zdravotných dôvodov prerušený výkon trestu a previezli ho z Leopoldova na onkologické oddelenie do jednej z bratislavských nemocníc. Prosila o modlitbu… O dva dni nato nás aj navštívila a žiadala o pomoc, lebo z nemocnice tohto jej chorého priateľa prepustili “do domáceho liečenia”, ale nakoľko obaja boli bez domova, priviezli ho na ubytovňu, kde dočasne bývala. Nevedela, čo ďalej, kde hľadať pomoc, kde ho umiestniť... Majiteľ ubytovne dovolil, aby tam ostal cez víkend, ale len tieto dva dni, lebo išlo o človeka v pokročilom štádiu onkologického ochorenia, ktorý už potrebuje odbornú starostlivosť.  Tak sme začali hľadať vhodné zariadenie, no nikde nám ho neprijali..., aj preto, že všade chceli vysoké sumy za ubytovanie a zdravotnú starostlivosť, čo v tomto prípade nebolo možné. On prepustený z výkonu trestu, bez jediného eura, ona na sociálnej ubytovni, žijúca len z brigád…A tak ostávalo hľadať zariadenie mimo Bratislavu. Prvý telefonát bol k Milosrdným sestrám do hospicu v Trenčíne. A sestričky hneď povedali: “Áno, privezte ho. Postaráme sa o neho, pomôžeme mu…”  Veľmi sme sa tomu tešili, no nastal ďalší problém. Nikto nám nechcel tohto človeka odviesť vo svojom aute, nakoľko hrozilo, že cestu nezvládne a počas prevozu umrie. Dokonca sme nenašli pomoc ani u bratov, ktorí majú v Bratislave nemocnicu a mysleli sme si, že snáď sa nám podarí previesť ho ich sanitkou.  Ani toto nešlo…, a tak sme sa len modlili a prosili Pána, aby pomohol a urobil zázrak! A Boh, ktorému nič nie je nemožné, nás opäť prekvapil, keď ukázal svoju moc a vstúpil do tejto situácie ako milosrdný Otec, ktorému záleží na každom svojom dieťati! Keď som prichádzal domov, pred centrom pre ľudí v núdzi stálo auto a v ňom spal jeden pán. Zaklopal som mu na okno a spýtal sa ho, koho hľadá a čo potrebuje. Povedal, že nehľadá nikoho, je len hladný a chcel by sa okúpať. Vraj stratil všetko a ostalo mu len toto auto, v ktorom prespáva a vozí sa z mesta do mesta. Viac nebolo treba hovoriť... Vedel som, že práve jeho nám poslal Boh do cesty a on nás do Trenčína  odvezie. A tak sa aj stalo. Tento muž bez domova, pán Viliam, urobil to, čo nik urobiť nechcel - odviezol do hospicu zomierajúceho človeka bez domova! Krásne, jednoduché, úprimné gesto solidarity a bratstva. Pamätám sa, že to bolo na sviatok archanjelov sv. Michala, Gabriela a Rafaela, a hoci to nebola jednoduchá cesta, celý čas sme dôverovali Pánovi, ktorý zveril archanjelom úlohu ochraňovať ľudí. Pod ich ochranou sme pána priviezli bezpečne až do hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne. V tomto prostredí, ktoré dýcha domovom, a kde zomierajúci pociťujú láskavú starostlivosť a Božiu nehu, prežil tento náš brat prepustený z väzenia niekoľko mesiacov. Za ten čas sa pripravoval aj na prijatie sviatostí krstu a manželstva. Iste to bol požehnaný čas, lebo ako hovoria sestričky, ich “hospic nepridáva viac dní k životu, ale viac života dňom”. Tým dňom, ktoré nám ešte zostávajú, kým nás Pán života a smrti nepovolá k sebe… Tohto nášho brata Pán povolal do večnosti práve v deň, keď mal byť pokrstený a uzavrieť na lôžku aj sviatostné manželstvo. Jeho družka sa to dozvedela vo vlaku, na ceste k nemu. Prijal to svojou túžbou… a v duchu kresťanskej nádeje veríme, že milosrdný Boh mu odpustil hriechy a prijal ho do večnej blaženosti. Po jeho smrti sme zistili, že má dcérku  (foto s Máriusom), ktorá ho dlhé roky nevidela, a ani ho poriadne nepoznala. Bola v detskom domove, no keď sa dozvedela, že jej otec zomrel, túžila byť na pohrebe a aspoň takto sa s ním rozlúčiť. Splnili sme jej to a otca sme pochovali dôstojným cirkevným obradom, na ktorom bola spolu s nami... Nech nám tento príbeh pomáha zamyslieť sa a zhodnotiť svoj život. Smrteľná posteľ je najvyššie položené miesto v našom živote. Odtiaľ najlepšie vidíme, čo malo zmysel a význam, čo bolo falošné a neúprimné a v tejto chvíli pre nás úplne zbytočné. Ak sa chceme v živote dobre rozhodnúť, spomeňme si na smrť. Tak ako to hovoril svojim neposlušným chlapcom z ulice sv. Don Bosco: “Pozeraj na koniec a iste nezhrešíš!” Foto: zo dňa 23.10.2021 pred spomínaným hospicom na deň otvorených dverí, kde sú spolu Márius D. a organizátor podujatia DOD v Hospici milosrdných sestier.

V minulých číslach NL č.40 a NL č.60 sme písali o generálnom (biskupskom) vikárovi, Ladislavovi Vrábelovi a práve posledné návštevy v Žakovciach u kňaza Mariána Kuffu som sa pýtal každý raz na neho, ako sa má a že by som sa s ním rád stretol, ale bol chorý, mal teplotu, a preto som mu pred dvomi mesiacmi priniesol aj knihu DISMAS od NL č.1 - NL č.59, lebo som mu chcel povedať, že aj naše spol. vyrástlo tam, kde on zasial. A včera som sa dozvedel, že zomrel. Tak som ho zahrnul do našich modlitieb a môžeme sa ešte individuálne za neho pomodliť korunku Božieho milosrdenstva.

Príspevok Tomáša Molnára: „Pri tejto službe som veľmi pociťoval pokoru a lásku, ktorou sa ma Pán dotýkal. Aj napriek ťažkostiam s odosielaním, choroby a teplotám, ktoré sprevádzali túto službu, sa s Ockovým požehnaním podarilo úspešne naplniť túto misiu.Foto som nerobil, pretože napuchnuté zúžené oči, červený nos, mastná tvár a vlasy by to len pokazili. Ber to Michal, prosím, tak. Viem, že aj Pán to tak chce, že táto služba bola urobená v tichosti, v pokore a bez zbytočných fanfár... Je to krásne, keď to je v NL, ale myslím si, že dôležitejšie ako foto v NL je, že to bratia a sestry dostanú a Pán sa ich môže naďalej dotýkať a premieňať ich srdcia. A to je hlavné poslanie tejto služby. Šíriť Ockovu nekonečnú lásku a skutočnosť, že nech sme urobili čokoľvek, vždy nás nekonečnou láskou miluje a odpúšťa nám všetky naše urážky a zlyhania. Veď nebyť Jeho, určite by táto moja služba viedla k neúspechu. Preto Mu s veľkou pokorou za všetku milosť, ktorú som v živote a pri tejto službe od Neho dostal, ďakujem. Aj keď som nehodný toľkej Jeho lásky a milosti a darov, ktoré mi dennodenne dáva a tým premieňa moje srdce. Ako si sám povedal, kamióny išli do neba... A preto viem, že Ocko fotky určite má a ty, Michal, to tiež isto budeš mať vo svojom srdci a to je hlavné. Viem, že každé jedno spinkovanie, každé prehnutie, zalepenie a vloženie bude vo večnosti odmenené naším Ockom a to je láska. A Ocko vie aj to, že keďže som bol chorý a ako som ti spomínal, na hroby som nešiel, išla Lucka sama... Prišla domov v sobotu o 19tej. A aj napriek teplotám mi Pán nedovolil toľko oddychovať a pomáhal mi svojou prítomnosťou v srdci, to skladať. List za listom, až som to spravil spolu s Ním... len ja a Ocko...krásny požehnaný čas to bol. Dominikáni mi dali požehnanie a aj nášmu spoločenstvu. Znova páter Simon bol udivený mojou vierou a horlivosťou. Veľmi sa ho naša služba dotkla a že robíme veľmi záslužnú vec a apoštolát. Foto sme tiež nerobili kvôli zdraviu, ale do najbližších NL mám prísľub keď budem zdravý, že si foto spravíme aj s osobným požehnaním. Takisto sme sa zhodli na pokore a chválu som dostal od neho, že som sa toľko postil a odriekal si veci, aby som si našetril na celé poštovné... A to prekvapenie bolo.... Páter mi dal obálku, že aspoň takto by chceli pomôcť a dodať silu a trpezlivosť v tom, čo robím a ako žijem svoju vieru. V obálke bolo 200eur. Čo dodať, Michal? Ocko je úžasný a skutočne sa stará a dáva vždy to, čo potrebujem... Lucka o tom ešte nevedela, keď som prišiel večer domov, že aký dar som dostal.... A čakala ma so slovami...napriek tomu, že som ti nepomohla, láska, dovoľ, aby som ti prispela na dobrú vec, ktorú robíš pre odsúdených... Miluješ svojho Boha a vidím, že On miluje Teba...inak by si toľko NL sám a chorý neurobil...a koľko lásky si do toho dal, som videla v piatok... páči sa... a prispela 120 eur.... Je to úžasné a neskutočné. Milujem nášho Pána celým svojim srdcom a s hlbokou pokorou. Toto je svedectvo a popis k mojej službe.“

Balenie Anjelských darčekov pre členov detičiek je už v plnom prúde, lebo skúsenosti z minulých rokov nám ukázali, že pred Vianocami idú balíky aj 10 dní, a preto sme sa snažili čo najskôr pripraviť vašim detičkám prekvapenie. Ako aj za minulé roky tento krásny projekt Dismasu „AD“ robili Božie princezné (viď foto).

Misia I: asi si už počul moje svedectvo ohľadne mamičky, keď som dal misiu v Leopoldove, aby zavolali svojich blízkych a modlili sa s nimi aspoň jednu sobotu v tú hodinu, kedy aj oni. A dnes som vnímal, že práve to bude tvoja ďalšia misia, povedať rodinke, blízkym, možno aj tým, s ktorými sa vonku hneváš, aby sa k tebe pridali na modlitbe v tú istú hodinu a aby si sa s nimi spojil v modlitbe aspoň takýmto spôsobom a Boh Ocko bude konať, zázračne. Ver mi, On vždy koná.

Misia II: chcem len napísať, že z minulej misie, ktorá bola zameraná na prekladanie do anglického a nemeckého jazyka, sa neozval nikto a to bolo cez 100 listov a členov máme skoro 1 000. To ozaj sa nikto neučí vo väznici tieto dva jazyky? Nikto sa nechce zdokonaľovať a pritom pracovať na Božej vinici svojimi talentami? Povzbudzujem ťa, napíš. Foto: kostol svätého Michala Archanjela počas svedectva v Skalici v sobotu dňa 13.11.2021

Asi každý, či už na Slovensku, ale hlavne v Čechách, si pamätá na tornádo, ktoré sa prehnalo pri hraniciach. „Dne 4. 7. 2021 v Moravské Nové Vsi se v neděli poprvé od úderu tornáda konala nedělní mše svatá uvnitř kostela.“ https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/tornado-morava-mse-kostel-svateho-jakuba-demolice-hasici_2107041329_zuj

Foto: práve z kostola sv. Jakuba 13.11.21 v Moravské Nové Vsi, kde sme chválili Ocka -Boha za jeho lásku a stretli sme sa, nielen s kňazmi z tejto udalosti, ale aj Lámačskými chválami, rodinkou Kunovských z Dismasu a modlili sme sa aj osobne za týchto ľudí.

Úmysly: modlíme sa už celý týždeň v spoločnej modlitbe o 20.00 hod., pričom už nemávame 24 hod. modlitby, ale 40 hodinové, nakoľko začíname už o 08.00 hod v piatok ráno a končíme o polnoci teda 23.59 hod. v sobotu.

Ak želám, žehnám, prajem niekomu dobre, to už je Božie kráľovstvo v nás, lebo vieme, že opakom toho je závisť

22.11.2021     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter č.63