PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Na úvod by som sa s vami pozdieľal ohľadne povzbudivého listu, ako Ocko koná aj u ľudí, ktorých sme nenavštívili, neoslovovali, ani o nás nevedeli a ani nepočuli a práve aj ty im môžeš ukázať, že Ježiš je živý a pracuje aj na tomto mieste vo vyhnanstve a že chce, aby sme tvorili spoločenstvo a tak plnili Božiu vôľu. A teraz, spomínaní nás nikdy nevideli ani nepočuli: Zdravím Tě  bratře v Kristu a Bůh žehnej Tobě, Tvé rodině i spol. Dismas, všem bratrům i sestrám, neboť to je velké Boží dílo.  Musím  se přiznat,  že do teď jsem netušil, že takové společenství existuje, až díky bratru a spolubydlícímu Zoltánu Peštovi, který je se mnou v detenčním ústavu v Opavě. Zoltán mi dal přečíst vše o vašich aktivitách i svědectví od vězňů z věznic. Za toto společenství jsem se začal modlit nebo vzpomenu při Mši svaté při poslechu rádia Proglas nebo při modlitbě růžence. Víra bez skutků je mrtvá víra – může ho taková víra spasit? píše Pavel. Tyto skutky jsou pro obyčejného člověka nemožné, to lze pouze s Boží milostí a síly Ducha Svatého, neboť člověk má tendence nás vězně soudit nebo rovnou odsuzovat, pro ně jsme odpad společnosti, nežádoucí pro společnost – jen pro Boha ne a pro ty, kteří jsou v Kristu Ježíši, kteří plní Boží vůli a žijí evangeliem.  Byl jsem ve vězení a přišli jste za mnou, říká Ježíš.  A v našem případě je to nejlepší, co jsme uvěřili  v kriminále, neboť my nemusíme vězně navštěvovat, jezdit za nimi, jsme s nimi každý den a můžem evangelizovat denně, máme též plnou zodpovědnost , jak pracujeme na Boží vinici. Jsme účastni na Boží slávě.

Foto: časť dopisu od Rudolfa z Opavy, v ktorom píše, ako sa dozvedel o nás a čo ho presvedčilo, aby nám napísal, že sa chce s nami modliť a stať sa jedným z nás. Teď napíšu svědectví, jak Bůh jedná: Zoltán mi dal přečíst přednášky od Tebe na téma Skutky apoštolů – číst slovensky mi nedělá problém, neboť mám tátu Slováka,  od něho mám na Slovensku  celou rodinu a Slovensko je můj druhý domov, Levice, Malá Štrba, Liptovský Mikuláš, Nitra – a mezi tím byl vložen dopis, z jedné strany od Zoltána a z druhé strany od Tebe bratře, měl jsem velké vnuknutí si ho přečíst, tak jsem si ho přečetl a v tom dopise jsi se Zoltána ptal, zda už vyhledal kněze,  zda už byl u zpovědi, aby mohl k Eucharistii. Hned jsem věděl, co po mě Bůh chce a co pro svého bratra mám udělat. Dopis jsem mu vrátil s otázkou, zda už podstoupil generální zpověď a chodí k sv. přijímání, zda se plně odevzdal do Božích rukou a jeho milosrdenství a odpouštějící lásky.  Řekl mi, že tu není kaple a neví o žádném knězi. To byl Boží plán  se mnou. Tak jsem mu řekl, že tu je místní katolický kňez, že místo do kaple spolu chodíme na kultůrní místnost, že chodím ke zpovědi „každý měsíc“  i k sv. přijímání.  Dal jsem Zoltánovi i nějaké knihy ohledne zpovědi a liturgie = Mše svaté. Trochu to skrátím. Zoltán už byl u zpovědi, tedy jedné návštěvy kněze a věřím, že zpověď bude úspěšně dokončena. Zoltán má velké odhodlání a pevnou víru.  Viděl jsem fotky, že jste byli evangelizovat  ve věznici Rýnovice. V Rýnovicích jsem byl  od roku 2009 do roku 2014, s přestávkou 11 – měsíců, kdy jsem byl v Heřmanické věznici. S Novým zákonem, Božím slovem jsem se setkal už na vazbě v Litoměřicích v roce 2008, ale semeno nepadlo do dobré půdy. Vše má svůj čas.  Uvěřil jsem v Ježíše v Rýnovicích v roce 2010, ale s odevzdáním se Kristu to bylo složitější, to nastalo až v Heřmanické věznici v roce 2011 a v roce 2012 jsem přijel zpět do  Rýnovic jako znovuzrozený křesťan = a v roce 2013 jsem byl v Rýnovické věznici pokřtěn a to Litoměřickým panem biskupem Janem Baxantem. Měl jsem velmi dobré duchovní vedení, tedy pani kaplanku Květoslavu Jakubalovou a samozřejmě bratři v Kristu, kteří byli se mnou ve vězení, kteří mne vedli ke Kristu. Bohu díky za tuto dobu plnou milosti. A od té doby se snažím jít s Kristem a nést svůj kříž, i když někdy je to velmi těžké.  Tady evangelizace je velmi obtížná, neboť většina vězňů má psychické problémy, mentální retardace, medikace a na  evangelium reagují negativně, agresivně, ale i tak evangelizuji.  Děkuji. Bůh Vám žehnej a provázej.

Zaujímavé slovo: Deti z detských domovov a odsúdení:

,,Rozprávky a prázdne slová na nich nezaberajú. Neveria ľuďom.

Majú skúsenosť, že predstierajú záujem a potom zmiznú.“

Toto vypovedané slovo ma veľmi zaujalo, lebo viem presne, o čom je. A po tých dlhých rokoch poviem len, že je pravdivé. Či odsúdení, obvinení alebo deti z detských domovov... presne vedia odhadnúť, či človek klame, či aj žije to, čo hovorí a veľmi pomaly, naozaj veľmi pomaly, dôverujú. Raz si pamätám, keď som bol v kaplnke v Leopoldovskej väznici a odsúdený vedel, že som pedagóg, tak sa prišiel pozrieť a aby si samozrejme rypol a zosmiešňoval, ale za to som bol vždy rád. Opýtaš sa, prečo si bol rád, keď si chcel z teba resp. z Krista niekto vystreliť, ponížiť. Odpoveď je, že ak takáto chvíľa nastane, či už u teba, alebo nastala u mňa, len Ockovi povedz, nech On koná, nech sa On oslávi. A vtedy už nebudete hovoriť vy, ale Duch Svätý vo vás. Mk13,11 * Lk12,11-12. Tak takých odsúdených bolo za 5 rokov samozrejme viac a oni sú práve tí „rýpači“(Mt22,15 * Mk12,13 * Lk11,54 * Lk20,20), čo ťa posunú ďalej, ako keby taká skúška. No a raz ako sme sedeli, postavil sa jeden odsúdený MxSS DS ,,C“ starší odsúdený, okolo 50 rokov, Róm, ktorý sa udržoval, pravdepodobne posilňoval, a z jeho vyjadrovania bolo jasné, že je veľmi agresívny. Ako som rozprával o Kristovi, asi to nemohol už viacej počúvať, tak vybuchol a so zvýšeným hlasom sa ma opýtal, skôr by som povedal zakričal, že ak mu odpoviem na tieto otázky, tak uverí. Tak všetko stíchlo, všetci 20 členovia ticho, pohľady na mňa čo odpoviem, ale Ocko sa vždy oslávi. Začal som hovoriť, niekedy som ani nevedel ako a čo, ale niekedy v strede zakričal: ,,že ten aj tomu verí, čo hovorí“ a to bol moment, že bol odzbrojený. Nechcel sa priznať, že Ježiš je Pravda, lebo už do tohto súboja išiel s tým, že neprijíma nič, a tak je to s väčšinou, že idú si vás ako keby vypočuť, ale už dopredu vás odsúdili a vedia, že to neprijmú. Ale to nie je naša starosť, Jeho slovo je ..Herb 4,12. A proti tomu nie je obrana. Zapamätaj si to. Najdôležitejšie pri rozprávaní o Ježišovi a Evanjeliu je, že to čo hovoríte, musíte aj žiť. Bez Ježiša v reálnom živote s tím (s ním) nespravíme nič. Bez neho nič nezmôžeme. Jn15,5

Foto: TV -LUX z filmu Zlaté píšťaly. Práve v tomto období bola aj spomínaná udalosť s arogantným odsúdeným.

Niektorých zaujíma, ako tento film vôbec vznikol. V roku 2017 ma oslovil Ordinariátny biskup Rábek a spýtal sa ma, či by som nešiel v rámci rezortu ZVJS (zboru väzenskej a justičnej stráže) povedať o našej Biblickej škole v Leopoldove a spol. Dismas, nakoľko názov Zlaté píšťaly má ukazovať na ozbrojené zložky, že každá píšťala má znázorniť aj hlas kresťana v tomto danom rezorte a my sme boli vybraní za rezort ZVJS teda väzenstva. Taký pohľad ako môže laik evanjelizačne pôsobiť na svojom pracovisku vo väznici  a že Ježiš Kristus nám dáva talenty a schopnosti, aby sme aj v ťažkom prostredí priniesli svetlo tam, kde ho možno nikto nečaká. Teraz by som pokračoval s tým, že táto skutočnosť a natáčanie v Leopoldove bolo výslovne nechcené, neprijaté a keby sa netlačí z najvyššieho miesta tak neuskutočniteľné. Ale ako hovorí Božie slovo, kde On otvorí už nikto nezavrie Zjv 3,7 lebo Ježiš je Kráľ kráľov Zjv 19,16. V každom prípade, ako sa to dozvedeli, že prídu natáčať, znovu som bol na koberci, kde som v tejto pozícii končil pravidelne, Chvála Pánovi, lebo teraz nemajú výhovorky, no a boli mi povedané podmienky, ktoré sa nestotožňovali s podmienkami, ktoré mi hovoril biskup. Najväčšia a najneprijateľnejšia podmienka pre nás všetkých bola tá, že to musí byť bez odsúdených. No práve o tejto podmienke chcem vydať svedectvo. Chlapcom na Biblickej škole som túto skutočnosť oznámil, boli trochu sklamaní, ale išli sme na kolená a do modlitby a povedal som im, aby sa len modlili a Ocko je predsa ten, čo rozhoduje aj o rozhodnutých veciach.  Ako prišiel deň ,,D“, tak ma opätovne navštívili nadriadení v kancelárii a znovu mi prízvukovali podmienky a tiež aj podmienky ohľadne neprítomnosti odsúdených. Neviem na čo mi to hovorili, keď to bolo jasné a pri natáčaní musel byť prítomný aj zástupca riaditeľa pre služobné veci. Ale samozrejme, nechcel som provokovať a zmariť Božie plány, tak ako som sa naučil, trošku som dal dole hlavu a nechal som ich rozprávať, veď „nadriadení majú vždy pravdu“ (usmievam sa, nech im Ocko požehná). No nadriadení si to predstavovali tak, že im niečo poviem do kamery v civile a potom aj v uniforme (viď foto). Spravia pár záberov z väznice a pôjdu domov. Tak prišli do hradu (asi najstráženejší objekt na Slovensku, nakoľko sa tu nachádzajú MxSS a Doživotne odsúdení), presnejšie do kaplnky, ktorá bola vytvorená z cely(viď foto TV – LUX), lebo tam, kde bola predtým kaplnka dlhé roky, tak tam spravili výmenničku (výmenníkovú stanicu), neskutočné, ako si opica diabol dovoľoval. Prišiel teda tím z TV LUX a začali sme sa rozprávať a vtedy som dostal nadprirodzenú smelosť, ako naposledy vo svedectve z NL č. 43, nečakane zmenil riaditeľ ústavu rozhodnutie, podpísané podmienky, kde malo byť len 50 ods. so SSS a skončilo sa to tak, že Ježiš Kristus povedal, že to bude inak a bolo tam teda cca 70 odsúdených z MxSS (vrátane DS ,,C“), 50 odsúdených zo SSS  a navyše ešte aj 27 obvinených z výkonu väzby, plus kamera do celého ústavu. Jn 12,19 Kľudne si to prečítaj ešte raz. No a táto smelosť ma primäla k tomu, že som zašiel za zástupcom riaditeľa a opýtal som sa ho, či by nemohlo prísť aj pár odsúdených z Biblickej školy a zahrať, že by to bolo také reálne. A on odpovedal, že ,,dobre“. Moja reakcia bola neskutočné ďakovanie Ockovi a hneď sme obvolávali chlapov a koho uvoľnili z práce alebo z oddielu, prišiel. Chlapi boli nadšení, spievali na oslavu toho, čo nám to vybavil a Ježiš sa oslávil. Ešte by som upresnil informáciu ohľadne kaplnky, nakoľko cca 100 rokov sa sv. omše uskutočňovali v normálnom kostole, ktorý dali po roku 1950 komunisti zbúrať. Prezradím, už len toľko, že mi volal biskup Rábek, ohľadne znovu postavenia tohto kostola. Modlime sa za to.

Príspevok Moniky Moravanskej: „Je to teraz náročnejší čas, ale Pán je blízko a učí nás novým veciam. My sme doma od 10.10. v karanténe....a ešte do 2.11. budeme. Cítim v tomto čase veľké útoky zlého, lebo využíva všetky naše slabosti. A 4 dospelí ľudia v malom byte a jeden malý expert, robí svoje. Nie je to sťažnosť, je to veľká škola. Ja si robím doktorát, takže učím seba, učím na univerzite a učím sa aj s malým . Druhý brat je teraz na vysokej škole v bakalárskom ročníku...stále robí nejaké zadania a nedá sa nám v jednej izbe fungovať. S malým 7 ročným bratom sme si v medzičase vybudovali také puto, že chúďa, už ma volá mama. Vždy sa mu to plietlo...Mami a Moni. No teraz je to extrém. Mama je ešte celkom chorá, tak sa musím postarať, keď ho tak ľúbim. Verím, že to už čoskoro skončí, Pán sa prizná k svojim a požehná nás zdravím a na svedectvo pre tento svet vezme pandémiu preč.  Ja to tak vnímam.... ako nás išli prvýkrát testovať, modlila som sa, aby som mala negatívny test. Nie kvôli sebe, ale kvôli dievčatám, s ktorými som ešte v ten týždeň bola. Zverovala som to Panne Márii. Hovorila som Mu, že nie kvôli mne, ale na svedectvo o Ňom a na jeho chválu nech ma ochráni od ochorenia. Dnes sa smejem a chválim Pána súčasne, lebo robím všetko preto, aby som sa nakazila (keď už musím byť doma) - malý je pozitívny a sme spolu celý deň, pusinkujeme sa, túlime, ešte aj v noci príde ku mne do postele, keď nemôže spinkať, a ja som stále zatiaľ zdravá, zatiaľ čo všetci ostatní doma (rodičia aj obaja bratia sú pozitívni a aj kašľali, soplili, horúčky mali, stratili čuch) sú alebo už boli chorí - pozitívni. Pán ma chráni a verím, že nás ochraňuje všetkých.“ Už len dodám, že po 3 týždňoch v jednej domácnosti išla 31.10.2020 znova na pretestovanie a napísala:,, Chvála Pánovi! Boh je dokonalý... Jeho ochrana je mocná, Máriin príhovor vzácny a dôležitý .... Aj dnes mi vyšiel negatívny test, hoci 4 členovia našej domácnosti boli a niektorí ešte aj sú pozitívni.“

Svedectvo Daniela, ktoré napísal ako reakciu na podcast z Youtube, ktorý máte aj u kaplánov na DVD, nakoľko sme im to pred troma týždňami posielali a mám nádej, že ste to už aj videli. Možno ste sa podelili aj s ostatnými, teda ste ich pozvali na pozeranie resp. evanjelizáciu. A teraz spomínaný príspevok od Daniela: „Otevřete si Skutky 29. kapitolu, vyzval jednou kazatel našeho sboru. Áaaa ... Jakub Milfajt neposlouchá! Nehledá! Já se chytil,  otevřel jsem Bibli a hledal 29 kapitolu. Chtel jsem byt PRVNI :D  Tato kapitola SE TEPRVE PÍŠE! Je v ní zapsáno: odsouzen podle paragrafu 242 na 2 roky podmínene na 5 let.  Za nekolik mesicu jsem  dostal sanci UPIS  smazat. Byla amnestie. Pak jsem našel Krista. Jsem jiz 30 let Kristův a děsivý komplot ďábla - pedofilie JE PRYČ.  Jsem si ZCELA jist svym vysvobozenim protoze jsem nikdy NEBYL VE VEZENI. Lekaři toto neumí uzdravit KASTRACE NEPOMUŽE! Děti jsou v bezpečí! Chodím do sboru a jsem v pohodě. I ostatní jsou v pohodě. PROTOZE STARE VECI POMINULY, HLE VSE JE UCINENO NOVE . Kdo je v Kristu je NOVE STVOŘENÍ! Dekuji svému Mistru Ježíši Kristu, že JSEM NOVE stvoreni.  co lekari NEDOKAZALI mne On  uzdravil a vysvobodil. pred vice nez 30 lety  jsem o samote potkat dite tak jsem se rozklepal a byl problem ... TO JE PRYC ! Uz nejsem ZRUDA ale Jeho syn ! Bůh tak miloval mne, že dal svého Syna ,Ježíše Krista ,aby za mne ZAPLATIL za můj hřch ! Já to pred 30 lety prijal a mohu žít normální život a to jako ženatý! Bůh se postaral i  o to, že jsem našel ženu.Manželka moc dobře ví, koho si vzala. Miluje mne- ne pedofila -to uz DAVNO neni pravda miluje Boží dítě. Dekuji za toto video  at Vám bratre v Kristu pane kapitáne  Pán mocně požehná ve Vaší praci a v misii.  PS: 29. kapitola Skutkú se píše, je v ní příběh (svědectví a život) VŠECH, kteří dali život Kristu od dob apoštola Pavla.

Príspevok Petra Uherčíka: ,,Takže malé svedectvo o zapojení sa do práce v spoločenstve DISMAS. Prepustili ma 20.10.2020 a nebol som doma ani 10 dní a už sa mi dostalo cez Jošíka Šišku pocty spracovávať vašu poštu čo boli 3 hodinky požehnaného času, venovaného vám, veriacim, ktorí možno pochybujú o tom, že pre naše spoločenstvo budú niekedy niečo robiť. Verte, že hoci som chcel, ani mi nenapadlo, že tak skoro budem môcť slúžiť v JESUS ARMY. Chcem, aby ste verili Ježišovi a on sa aj prostredníctvom iných ľudí postará. V mojom prípade to je Jožko. Š., a tak sa zdá, že aj STOTNÍK MICHAL má záujem pomáhať nielen mne, ale aj vám veriacim, všetkým, ktorí o to stoja. Nebojte sa byť verní JEŽIŠOVI a bude to viac ako dobré, lebo s Ježišom je najlepšie. AMEN.“ Peter pripravoval teda s Jožkom NL č.45. Ďakujme, že sa už takto hneď po prepustení chopil služby pre teba. Foto: na stavbe Peter U. práve s Jožkom Šiškom, ktorý ho už zamestnal v tomto odvetví. „Ora et labora“ (modli sa a pracuj)

Foto: časť listu od Mirky, v ktorom poukázala na svedectvo z NL č. 44 špeciál, kde jedno dievča, ktoré bolo znásilnené, mi pri jednom svedectve o vás z Dismasu po ňom zastavilo a dalo mi do rúk práve spomínaný list.

Foto: svedectvo práve z NL č.44 ,na ktoré boli najemotívnejšie reakcie a plné vďaky.

Foto: časť listu od Jozefa z Košice -Šaca.

My ďakujeme za lásku o ktorú si sa s nami podelil.

Príspevok Petra Danajaku: Chcem sa s vami podeliť o jedno svedectvo, ktoré som zažil minulý týždeň. Ako sila modlitby a súdržnosti niektorých mojich známych pomáha ľuďom okolo nás, ktorí to najviac potrebujú, či už chorí, slabí, atď... 4.11. minulý týždeň som posielal prosbu o modlitbu pre jedného lekára, primára ortopéda p. Dr. Vidoviča zo Skalice (viď foto), že od 24.10. leží na ÁRE kvôli Covidu a jeho stav sa nelepšil a navyše s ním ležala aj jeho žena kvôli Covidu. Zavolal som mojim známym, čo mám okolo seba. Hneď sa zapojili, my s deťmi tiež, poprosil som skupinu modlitby klanov na whats appe, aj keď nikto nereagoval, verím, že sa modlili (nepochybujem) a poprosil som aj Štefana Frívaldského, ktorý hneď v piatok aj so sestrou vykonal krížovú cestu u Panny Márie Frívaldskej za nás všetkých, za Dismas, za jeho rodinu, za naše rodiny. V sobotu ráno som obdržal sms od kamarátky z nemocnice, že stav sa zlepšil a včera, v pondelok, boli obidvaja manželia prepustení z nemocnice a sú v poriadku. Veľkú vďaku za tohto lekára chcem vysloviť všetkým, ktorí sa modlili a obetovali a hlavne Panne Márii, bez ktorej by to nebolo možné, lebo o čokoľvek bude Panna Mária prosiť svojho syna, Ježiša Krista, on jej to z lásky dá. Veľmi ju potrebujeme v našich modlitbách, potrebách, starostiach, životoch vzývať, lebo cez Máriu k Ježišovi.

Foto: časť listu od Stana z Leopoldova, pri ktorom som precitol Duchom Svätým. Ten Igor, ktorého spomína v liste, je odsúdený MxSS ,,OŠZ“, ktorý svojím správaním napodobňuje opicu, skoro nehovorí, nemá základné návyky a sem tam sa stane, že sa natrie tým čo dáva von. Ozaj, keď to človek vidí, ide na vracanie a Stano si ho zobral na celu a stará sa o neho. Tak čo povedať, nie je práve to to, čo by robil Kristus, keby bol zavretý? Neujímal by sa práve takýchto? A keď som dozvedel, že mu každý deň číta Sv. písmo, doslova som plakal.

„Osloboď nás od paralýzy egoizmu a zapáľ v nás túžbu slúžiť, konať dobro.“

Foto: časť listu od Kubu z Brna, kde spomína, že keby nie je Biblického kvízu nezačne čítať Sväté písmo. ďakujeme za povzbudenie a sme radi, ak akákoľvek aktivita, projekt vedie k tomu, že sa vraciame na Božiu cestu. Jn14,6

Foto: mail od Márii, ktorá nám do Dismasu napísala, že tvoje svedectvo a viera jej dali silu sa modliť a zvíťaziť nad zákernou chorobou. Ozaj sa stretávam často s reakciami, že to práve tvoje svedectvo im ukázalo, že Ježiš žije!

Rád by som ti poslal Starobylý text na rozjímanie, pochádzajúci zo stredoveku: „Kristus nemá žiadne ruky, iba naše, aby sme konali jeho prácu. Nemá nohy, len naše, aby sme ľudí priviedli na jeho cestu. Kristus nemá ústa, len naše, aby sme ľuďom o ňom hovorili. Nemá inú pomoc, len našu, aby sme ľudí priviedli k nemu. Sme posledným Božím posolstvom, napísaným skutkami a slovami. Čo sa však stane, ak je písmo falošné a ak sa nedá prečítať? Čo sa stane, ak sa naše ruky zamestnávajú inými vecami? Čo sa stane, ak naše nohy idú tam, kde nás ťahá hriech? Čo sa stane, keď naše ústa hovoria to, o čom by mali mlčať? Môžeme mu slúžiť bez toho, aby sme ho nasledovali? Kristus nemá iné ruky, iba naše, aby sme dnes konali jeho prácu.“ K tomuto starobylému textu na rozjímanie už len uvediem citát:

„My bez Ježiša nemôžeme urobiť nič, tak ako ani ratolesti bez viniča. A Ježiš akoby bez nás nemohol nič urobiť, pretože OVOCIE dáva RATOLESŤ, nie KMEŇ viniča.“ (pápež František)

Ozaj som si to musel pomaličky prečítať a aj viac krát, aby som spoznal hĺbku toho čo mi chce Ocko povedať. A odpoveď bola slúž viac druhým a menej sebe. Jn3,30 Len Ježiš nech je len On oslávený.

Príspevok Martina Dávida: Pochválen buď Ježiš Kristus, volám sa Martin Dávid, som z Čičavy, mám 6 detí a manželku.....Chcel by som vám svedčiť o svojom živote, kým som nepoznal Boha. Žil som v hriechu, bolo mi to jedno, ako žijem, nevidel som svoj hriech, nepoznal som Ježiša Krista. Bol som gemblerom, každý deň som pil. Nikdy som nebol doma pri svojej manželke a deťoch, moje deti vyrastali bezo mňa, mal som iné ženy, bol som bitkár, manželka bola vždy sama doma s deťmi, starala sa o všetko, bola vždy ponížená, že som si ju nevážil, že mi bola ako slúžka. A takto to trvalo 13 rokov...ešte keď som prišiel domov, tak mi musela vo všetkom vyhovieť, mal som v srdci pýchu, nemal som nikoho rád, ani sám seba..........Ale môj život zmenil Ježiš Kristus. V roku 2009 bola evanjelizácia v našej osade v Čičave a zo zvedavosti som sa išiel pozrieť, že čo sa deje. Tam som počul chvály o Ježišovi Kristovi. A tam sa dotkol Boh môjho srdca....potom som bol pozvaný do spoločenstva. V roku 2010 som sa s manželkou zosobášil v kostole a ako rodina spolu chodíme na sväté liturgie. Boh mi dal takú milosť, že hriech a zlo, čo sa okolo mňa deje, mi teraz vadí. Boh mi dal takú milosť, že môžem hrať v kapele, môžem ohlasovať Krista druhým ľuďom, slúžim aj doma na liturgii. Boh ma uzdravil z tých vecí, čo som robil zle. Začal som veriť a dôverovať  Bohu a Boh sa o mňa aj o moju rodinu stará. Chcem vás povzbudiť k tomu, že Boh je živý a je medzi nami. Kristus medzi nami.

Foto: Martin v čiernom svetri s mikrofónom v roku 2019 vo väznici v Sabinove s Dismasom. 

Foto: kniha Človek na periférii spoločnosti - Nádej v beznádeji a druhé foto na strane 153 v uvedenej publikácii, do ktorej sme dostali pozvanie ako spoluautori.

Misia I: chceme sa vás spýtať, či chcete dostávať aj naďalej CO-cirkevných otcov a kurz Jeshua. Kto napíše, tomu samozrejme budeme posielať stále. Ďakujme za tvoje odpovede.

Misia II: poprosím modlitby za zomrelého Viliama Blaška - otca Michala Blaška (nášho člena), ktorý pracuje v Leopoldovskej väznici. My sme sa viacerí modlili korunku Božieho milosrdenstva.

Darček: Ako si si všimol, tak si dostal obálku s nalepenou známkou a tu je rodinka Kosíkových, ktorá na tom intenzívne pracovala aj s detičkami.

Sv. omše za spol. DISMAS: 4.12. , 8.12., 20.12. 2020, 25.12.2020  Úmysly:  Dávame do pozornosti, že za úmysly sa začíname modliť už týždeň vopred v spoločnej modlitbe o 20.00 hod. (od pondelka – do nedele). Jednoduchšie napísané, tak sa modlíme na ten úmysel celý týždeň, teda každý deň o 20.00 hod a v sobotu celých 24 hodín.

V Rwande si na dobrú noc žehnajú „nech sa ti sníva o Bohu“-tak bratček, nech sa ti sníva o BOHU!

23.11.2020     Boh Ťa žehnaj drahý brat v Kristovi - BŤŽ +        Newsletter č.46