logo
logo
Newsletter

NL č. 92

PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi.

image002image003image004

Foto (zdroj): https://www.ordinariat.sk/zivot-vo-viere/  na návšteve vo väznici v Banskej Bystrici. Krištof Letko spevák a Štefan B. - modlitby otcov. Počas vystúpení v SSS, MxSS, väzba a doživotne tresty.

image005image006

Foto: špeciálna škola v Považskej Bystrici, 9.11.2023 počas prednášky pre detičky s autizmom. Foto: počas požehnania krížikom sväteným olejom. Bol veľký záujem, aj všetok personál prišiel na modlitbu. Príspevok Jozefky Hlamíčkovej: „Som učiteľkou v špeciálnej škole. Učím autistov so stredným až ťažkým mentálnym postihnutím. Každé ráno s mojou asistentkou deti aj seba požehnávame exrcizovanou vodou. Nikdy sa deti nesprávajú tak, že by nechceli požehnanie priať. Až jeden deň mi jedno dieťa chytilo ruku, keď som ho išla požehnať.image007 Keď som dieťa odovzdávala do školského klub, povedala mi jeho vychovávateľka, že minulý deň poobede bolo dieťa u ezoterapeuta. Hoci dieťa nevie rozprávať, ale pôsobenie od zlého sa hneď ukázalo, keď pocítilo exocizovanú vodu. Amen. Chválim Ťa, Pane Ježišu“  Z Považskej Bystrice sme sa presunuli do Hričova za členkou Simonkou, ktorá už je cca 3 roky na slobode (viď foto) a pri nej je Mikuláš J., ktorý sa vrátil z vyhnanstva pred pár mesiacmi a pracuje v Žiline, kde som ho ja zaviezol a pozval na pizzu. Každý dostal už popredu nejaké darčeky „pod stromček“, ak by sme sa do Vianoc náhodou nestretli. Len pre informáciu, Hričov je podľa ich slov strop v tom, kde sa dá dostať, keď človek dlhodobo poslúcha. Je to štátne zariadenie, kde je ale aj kaplnka a bývajú tam raz do týždňa aj sv. omše. Foto : 10.11.2023 väzba Prešov s Domimnikou Gurbaľovou

image008

image009Dňa 10.11.2023 sme sa presunuly za úplný východ Slovenska za účelom navštíviť našich bratov vo väzbev Prešove (viď foto) s Petrom (kachón), Terezka H. (husle),  Martin Troščák (modlitebník) a Dominikou G. (gitara spev), ktorá sa ti chcela aj osobne pozdielať: Drahí Dismasovci:) Som veľmi rada, že po dlhšom čase sa mi podarilo vyraziť a stretnúť sa s mnohými z vás v Sabinove a Prešove. Keď som sa srdcom chystala na toto stretnutie, prišla mi myšlienka, ktorú som si ako modlitbu niesla po celý čas. A síce, že môžme toho veľa o Pánu Ježišovi a o Pánu Bohu vedieť. Môžme poznať históriu, počuť o jeho zázrakoch, vedieť o jeho činoch, ale predsa Ho nemusíme poznať. A tak veľmi som si priala, aby každý tón a spev bol sprostredkovaním stretnutia s Ním, nech Duch Svätý sa dáva pociťovať v srdci, ktoré ožíva jeho dotykom a človek môže zrazu zasa cítiť osobitú nehu, pokoj, ľútosť, radosť, odvahu, naplnenie... nech prežijeme stretnutie s tým najväčším a Najkrajším darom, aký môžme dostať a tým je oslobodenie Láskou skrze kríž. Boh je Láska. Pevné verím, že sa s mnohými z vás stretneme mimo múrov väzníc a budeme sa tešiť z nového života, ktorý nám nebo ponúka. A aj keby nie, nech Sloboda, ktorú nám vydobil Pán Ježiš na kríži, nás napĺňa radosťou a oslobodzuje naše vnútro kdekoľvek sa budeme nachádzať. Prajem vám čo možno najkrajšie dni. A ešte mi napadla jedna vec. Volal mi o. Peter Gombita. Iba tak. Že ako sa mám - málokto mi zavolá bez toho, aby niečo potreboval:) veľmi ma to potešilo. A povedal popri niečom, že "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva"...a toto vám chcem poslať ako môj odkaz dnes.image010 Lebo napríklad minule mi vravela známa žijúca v Bruseli, že jeden deň po večernej modlitbe chvál hudbou išla po meste a kopa ľudí sa na ňu usmievalo. Taktiež v autobuse. A potom pochopila prečo - uvedomila si, že práve počúva na slúchadlách ešte tieto piesne modlitby a podvedome sa sama usmieva. Preto jej mnohí ľudia úsmev opätovali a vlastne ona bola prvá tou, ktorá ten úsmev rozdávala. Neuvedomovala si to, ...ale "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva " alebo ako sa v Božom Slove píše: "čo zaseješ, to žneš." ... Teraz môžte sadiť opäť. Môžme sadiť v našom okolí. Môžme sadiť v cele - úsmevy, pokoj, harmóniu. A ono sa to zaručene vráti. Lebo Božia milosť sa rozleje ďalej:) ...buďte požehnaní, mám vás rada a už teraz sa teším na najbližší výjazd , na ktorom sa zídeme. A ešte predsa k tomu "mám vás rada".- Peter Tóth, učiteľ gitary na konzervatóriu, hráč v štátnom divadle, bol teraz so mnou hrať a len jedno chcem za neho spomenúť, že ako tam bol, len cítil, že má k vám veľkú náklonnosť a prajnosť a zároveň váš životný príbeh dáva do zamyslenia nad životným príbehom mnohých iných ľudí, ktorí sú síce mimo výkonu trestu štátom, ale zamýšľajú sa, či žijú, čo majú tam, kde sú teraz - a to vďaka vám. Hovorím to za seba aj za mnohých iných, že napriek ťažkým veciam, ktorými ste išli alebo idete, ste inšpiráciou a svetlom pre mnohých. Ďakujem za vás. Dominika

Foto: 10.11.2023, Hanušovce nad Topľou počas natáčania livestreamu z kostola počas svedectva.

image011

Počas festivalu Romfest 2023 na Sigorte na východe Slovenska (viď foto svedectvo Dismas), ktoré bolo určené už podľa názvu Rómom, sme stretli niektorých členov nášho spoločenstva a pridávam jeden príspevok od Petra z bývalého vyhnanstva Košice-Šaca: „Dnes kňaz v cerkvi rozprával o tom, ako máme vravieť, čo Boh vykonal v našom živote iným ľuďom a nenechávať si to pre seba. Aby zlý nemal také voľné ruky, aby ľudia vedeli. Vážim si a denno denne si pamätám, ako si mi pomohol so svojím spoločenstvom svojimi modlitbami. A viem, že si chcel, aby som Ti poslal foto z práce a čo to k tomu napísal. Foto z práce Ti pošlem a napíšem Ti rovno aj to, čo za celý čas Boh v mojom živote konal. Keď si vôbec na všetko dokážem spomenúť. Je toho veľa, celý môj život je o tom, že Boh sa snaží ma zachrániť a ja robím hlúposť za hlúposťou. Aj teraz Ti poviem, že prežívam nejeden duchovný zápas s hriechom, znechutením, škrupulozitou, ľahostajnosťou. Myslel som si naivne, že to vonku nebude, som z toho trochu rozčarovaný. Nuž čo si pamätám, je toto: Už od malička som sa priečil Bohu, moja prvá skutočná svätá spoveď bola, keď som mal 19. Dovtedy som miništrovával zamlada a všetko robil, ani nechcem povedať jak... Bol som doslova závislý na pornografii, sebaukájaní, ženách... Bolo toho už toľko, že som mával stavy, nad ránom väčšinou, že niekto ku mne prišiel (zima, pocit stiesnenosti, ...) a tieto pocity prestali až po zapnutí nevhodného filmu. V noci som sa budil paralizovaný a vedľa postele čierne postavy. Nuž v 19tich som bol na exorcizme. Pamätám si, že škrupulozita sa objavila hneď po prvej spovedi, vtedy som sa pýtal Boha po prijatí Eucharistie, či som dobre vyspovedaný a srdce mi naplnila veľká milosť. A po exorcizme, keď som odchádzal, som sa otočil smerom na schodíky a kríž, kde sa vstupovalo k mníchom, a srdce mi akoby znova udrelo. Raz som mal dokonca takú príhodu, keď som bojoval s tým, či ísť alebo neísť na svätú spoveď, že som povedal: JA BOHA NEPOTREBUJEM! a potom som sadol na motorku, mal som kedysi takú malú motorku a potom, čo som tieto slová povedal, som sa rozbehol. No...o pár minút mi policajné auto skrížilo cestu a už som ležal na asfalte. (Prepáč mi, tieto veci nie sú zoradené chronologicky, veľa si pri spomenutí dopisujem.) Ale niekedy dávno predtým som sľúbil zlému, že mu dám dušu za 2 veci. Prvú som dostal dávno predtým a druhú týždeň po exorcizme. Celé roky som bol zapletený do vzťahu, ktorý ma držal ako železná reťaz. S rozvedenou ženou, zo začiatku som chodil na spovede, ale potom som to už nedokázal. I tak som koľkokrát zo spovede bežal za ňou. Pamätám si, ako som raz k nej utekal a vonku bola strašná búrka, blesky, (Michal, BLESKY mi lietali rovno nad hlavou a moje srdce bilo tak, že som myslel, že dostanem infarkt,) celý som sa triasol. Vedel som že to sa Boh na mňa hnevá. Alebo skôr, že ho bolí zo mňa srdce. I tak som k nej zabehol. A koľkokrát som v živote stretol človeka s darom Ducha Svätého, na základnej škole katechétka, predtým sme boli aj s rodinou pri jednej pani a tá mi vravela: „Boh ti dal veľa rozumu, ale že si ho nechcel využiť pre neho, tak ti ho vzal. No keď ho budeš chcieť využiť na Božiu slávu, dá ti ho späť.“ Hoc som bol malý, pamätám na tieto slová. Naposledy v roku 2018 to mohlo byť, som chcel ísť nočákom z BA na východ.image012 Foto: 10.11.2023 Hanušovce, už vonku s jeho bratom a Rasťom Višňovkým. Nastavil som si toľko budíkov, to si pamätám, a predsa som zaspal. Musel som sa nahánať, kúpiť narýchlo lístok na dalšiu cestu a tam som znova stretol človeka v kupé, ktorý mi pred vystupovaním povedal, aby som sa šiel vyspovedať. Povedal mi toto: „Peter, Boh ti dal dobré srdce, bola by škoda, aby patrilo satanovi...“ Samozrejme som si ho chcel vyskúšať a opýtal som sa ho, že čo zlé robím? Odpoveď bola jasná. „Spíš s dievčatami.“ No po chvíľkovom nadšení som pokračoval v zavedených koľajách. I keď som si skúšal nájsť priateľku sám, stále to dopadlo katastrofálne. Nuž v roku 2019 som už mal tých klamstiev doma a toho všetkého priveľa. (V 2014tom ma chytili s migrantmi a čakal som na súd. Advokát vravel, že to bude podmienka a ja som na ten súd aj zabudol. Stálo to na kraji 6 rokov. 6 rokov Boh čakal na moju spoveď, obrátenie, a ja nič.) V 2019 bola liturgia a ja som stál vzadu, pri premenení som prvýkrát odovzdal život Bohu a povedal som mu: „Neviem si pomôcť sám, milujem ťa, chcem ísť za tebou, aj keby som mal dostať 7 rokov.“ Moje srdce naplnila milosť. Po skončení liturgie ma to doslova ťahalo do zákristie na spoveď, no... Otočil som sa a odišiel. Prišiel súd, na ktorý som na radu právnika nešiel. Dostal som 7 rokov. 7 januára keď som išiel ráno s kolegom (sa zhúliť), mi zavolala mama, že po mňa prišli domov. Prišiel som domov a policajt ma zobral do KE, kde som sa ešte rozlúčil s rodinou. Mama mi dala narýchlo karton cigariet a išiel som. Zaujímavé bolo, že hneď ako ma zobrali a ešte som len čakal na prijatie, už som nebol závislý na bývalej. Na eskortnom som už nebol závislý na sebaukájaní. I keď som to neskôr, ja hlupák, v noci sa zabudol, ale už to nefungovalo. Išiel som do Šace. Vo februári 2020 som sa po toľkých strašných rokoch vyspovedal. Vonku som st ým bojoval dlho a v base mi muselo stačiť pár minút pred omšou, ruženec týždeň predým som celý preplakal. Nuž vyspovedal som sa, bola to nedeľa a išiel som naspäť. Hore na fajčiarke som si zapálil (tuhý fajčiar - fajčím od základky, keď som chodil na drogách, koľkokrát som nejedol, aby som si kúpil cigarety). Nuž a v hlave som počul po zapálení hlas. Môj hlas, ale veľmi zreteľne: „Ty chceš fajčiť v chráme Ducha Svätého?“ Moja odpoveď bola, že čo aký som ja chrám Ducha Svätého, ja nechcem byť žiaden chrám, ja chcem ísť len domov. (Samozrejme, čakali sme na odvolanie, tak som si myslel, že ja už musím ísť domov, kedže som sa vyspovedal.) No a cigrareta mi chutila slano. Doslova ma znej naplo. Tabak som mohol dať preč, ešte niekoľkokrát som ja hlupák išiel skúšať, ale už to nešlo... Ja, čo som posledný človek, mňa Boh uzdravil z fajčenia... Nuž, mal som byť v Šaci centrálny brigadír. Jeden človek ma ale na oddiely nahováral: „Počúvaj, kašli na to, povedz že nechceš byť, ja ti to vybavím ku nám na údržbu...“ A ja somár pošiel som a povedal, že nezvládam prácu s PC, nech ma dajú na údržbu. V kancelárii som myslel, že vedúceho porazí zo mňa. „Akú údržbu, kde vás ja dám!“ Som totižto školou mechanik počítačových sietí, takže klamstvo, že nezvládam Word... Dostal som sa na iný oddiel, na inú izbu. Tam začali veľké problémy. Viem, že si za to môžem sám, lebo som sa im nepostavil a bol som tam veľmi ponížený. Modlil som sa, aby ma Boh dal preč z tamad. Ale jedno Ti poviem, každý utorok (lebo už bol covid) sme mali omšu. Na izbe bola tvrdá šikana, nuž je to tak. Ale pamätám si, ako som cítil prítomnosť Ježiša v Eucharistii. Miništroval som a doslova som cítil po premenení, že mi srdce búšilo oveľa silnejšie. Kalich, nechcem prehánať, proste som vedel, že je tam Ježiš. V tom čase som vás, teda Dismas, prvýkrát stretol. Pamätám si, že ste prišli do Šace a robili ste pre odsúdených koncert. Prišiel tam aj raper Dávid. Na svedectvách ma vtedy najviac uchvátili dvaja chlapci, ktorí vraveli, ako ich Boh živí. Ako ich živí a už nemusia ani pracovať, pritom majú autá, dom a Boh im dáva všetko. Každopádne, tešil som sa na vaše návštevy, lebo to je veľké povzbudenie, hlavne tie svedectvá. No pre mňa tentokrát Boh mlčal, pamätám si, ako som ho raz s plačom po jednej veci prosil, aby zasiahol. Bol som si istý, že mi pomôže, keď ho tak vrúcne prosím. No vtedy sa nestalo nič. Čas išiel ďalej, vonku na vychádzke mi jeden človek vravel: „Prečo im dovolíš, aby toto s tebou robili? Ježiš za nás nedal svoj život, aby sme sa nechali takto ponižovať. Neznesieš radšej bitku? Postav sa im. Skôr, ako bude z toho niečo veľmi zlé.“ No ja som sa im nevedel postaviť. Jeden človek si to z vedľajšej izby všimol a chcel to využiť na svoj prospech, alebo ja neviem čo. Nahlásil to pedagógovi, pedagóg ma zavolal a opýtal sa ma, či mi to a to naozaj robia. Povedal som, že áno. Posunul to pbs i keď som ho prosil, len nech ma dá preč, že to nechcem riešiť. Neskoro. Na izbe ma začali vypočúvať, poprel som, že by sa ma niečo pedagóg pýtal ohľadom šikany, až ma o pár dní zobrala pbs, psychologička. A tam som jej povedal, čo a ako. Dali ma na druhý oddiel a o pár dní ma zavolali, že pôjdem do Sabinova, ale musím podať na tých ľudí trestné oznámenie. Nechcel som to takto riešiť, no rýchlo ma prehovorili. Hanbil som sa neskutočne, nevieš si predstaviť ako, že ja som im toto dovolil. image013Poprosil som pbskára, nech mi s tým pomôže. Pomohol. Samozrejme som tam nepovedal pravdu kvôli hanbe. Nepovedal som, že som sa smial ako idiot, že som to dovolil, i keď som nechcel. Že som sa im nedokázal postaviť. Nuž, išiel som do Sabinova. Nechcem písať o tom všetkom, čo mi tam robili v Šaci, ale už som tam nechcel ani žiť... Veľmi som sa trápil a každý deň bál. Vieš, keď na mňa denno denne vyvreskovali „skapeš“. V Šaci, i keď som bol za prevádzačstvo, tak mi z okna kričali pedofil... a tu skapeš. Každý výdaj stravy, keď som pozeral prichádajúce eskorty, bolo pre mňa peklo, každé vyjdenie z izby tiež. Strach, strach, strach, hanba, modlil som sa hlavne k svätému Júdovi Tadeášovi a Ignácovi z Loyoly. Ale svätý Júda Tadeáš je môj obľúbený svätec, veľakrát mi pomohol. Nie vždy som to, i keď mi pomohol, využíl... Foto: Peter s Alexandrou H. na Festrome 11.11.2023, ktorej od malička horelo srdce pre chudobných a biednych. Počas štúdia na vysokej škole začala spolu s komunitou svätého Egídia tvoriť priateľstvá práve s ľuďmi bez domova.

Nuž i tak Pán ma ozaj chránil. Keď sme sa vracali raz z večere na oddiel, kričal na jedného chlapíka, ktorý už mal čo to odsedené, niekto z iného oddielu, koľko chce za to, aby skapal Plevka. Dohodli sa na niekoľkých kávach a tabakoch, ale až keď skapem. Ešte hore na chodbe som ho počul, ako sa ho ktosi pýta, že či sa nebojí, že dostane za mňa nášup. Vravel, že nie, lebo ešte má niečo, kde i tak čaká veľa. Od strachu som skoro zomrel, doslova denno-denne od rána do večera nenávisť, strach dookola, premýšľanie. 4.1. prišla mimoriadna eskorta pre mňa, viezli ma do Košíc. Bol som tam asi 2 týždne a potom naspäť Sabinov. Až neskôr som sa dozvedel, že to chcel vyšetrovateľ so mnou robiť úkon, ale dostal covid. Po návrate do Sabinova som bol 2 týždne na pozorovaní v karanténe a po 2 týždňoch sa u mňa covid potvrdil. Na izolácii sa stala taká vec... Chcel som zomrieť a kedže som vedel, že mám covid, povedal som si, že s Bohom vybabrem... Povedal som mu, nech za moje hriechy ma potrestá touto chorobou a myslel som si, že mi to chytí pľúca a ja zomriem... No a chytilo mi to zuby. Ani tabletky ani nič nepomáhalo, až po neviem koľkých dňoch, keď som už prosíkal Boha, aby to prestalo, som po užití veľkého množstva antibiotík zastavil zápal a bolesť ustúpila. (Keď mi po cca mesiaci zubár vytiahol zub, vravel, že také niečo ešte nevidel. Cez celý zub išiel akoby čierny blesk až do spodu...) Po izolácii som sa vrátil na oddiel, keď už tam ten človek, ktorý za mňa dohodol kávu a tabak, nebol. V marci ma znova zobrali na eskortu do Košíc, tentokrát prišiel vyšetrovateľ, ponúkol mi možnosť, že to môžem ešte stiahnuť, kým to nedá na súd. Plný strachu som súhlasil. Neviem, či si niekedy cítil strach, ktorý je už nad ľudské rozmery. Zúfalstvo, doslova po návrate do cely som musel utekať na wecko, som sa sprepáčením od strachu... Modlil som sa večer ruženec za ružencom a vravel Bohu: pozri, teraz medzi nami žiaden hriech nie je a neviem, čo ešte presne. Chcel som od neho odpoveď, či je to jeho práca. Odpoveď prišla nad ránom. Celé moje telo od hlavy po päty, každým nádychom plnila neskutočná láska. Nevysvetliteľná, nekonečná. Hmotná, skutočná. Od tej chvíle som sa až tak nebál, lebo som vedel, že kto je za tým.V Sabinove som tiež rád chodieval na vaše návštevy, prvýkrát som sa s tebou roprával pri odchode. Videl som, ako sa modlíš za niektorých odsúdených, no a myslel som, že i pre mňa má Boh niečo. Nejaké slovo povzbudenia. Na konci som prišiel k Tebe, podal Ti ruku a Ty si sa na mňa zahľadel a povedal si niečo, čo sa mi vrylo do pamäti. Povedal si: „Teba Boh pozná, poď k nemu ešte trochu bližšie, trochu bližšie.“ Dlho som potom rozmýšľal, akože bližšie? Veď sa spovedám týždenne atď. Ale áno, srdcom bližšie. Veď je naším Otcom, nie sudcom, nie policajtom so zápisníkom, ale otcom Ako sa asi musí cítiť, keď ho pri prvom probléme obviňujeme za všetko, čo sa nám stalo? Myslím, že ho vieme zraniť preto, že nás naozaj ľúbi. A vie, čo je pre nás dobré i keď mi sami to nevieme. Už keď som mal polámané prsty, lebo som začal pyšnieť a viac sa zameriavať na cvičenie ako na Boha, rozumieš, už som nezaspával s modlitbou, ale s tým, čo budem zajtra cvičiť. Ked som prišiel do Trenčína, prvé čo bolo, išiel som Ti písať. Odrazu som vedel, čo treba robiť a ku komu sa obrátiť, k Bohu, ale na to som potreboval modlitbu. V tom čase išla moja mama na operáciu platničky a ja som mal o deň na to operáciu prstov. Mojej mame urobili operáciu, ale zle, keď som sa vrátil z vonkajšej nemocnice a zavolal domov, otec mi vravel, že mamu znova idú operovať. Samozrejme som začal ako vždy strašne pochybovať. I keď za normálnych okolností sa čaká na operáciu dlho, mamu zobrali hneď o 6 dní. Tentokrát úspešne. Veľmi som sa o ňu bál a len sa modlil. Od Teba mi vtedy prišla odpoveď, že sa modlíte nielen za moje prsty ale aj za moju mamu. Vedel som, že to na vaše modlitby odpovedal Boh. No a keď som bol v Trenčíne, som sa pýtal Pána, nech mi dá odpoveď na to všetko. Viackrát, ak nie veľakrát, som dostal v chráme odpoveď na moje otázky. Vtedy bolo čítanie, ktoré ma zasiahlo: Izrael, Ja tvoj Boh, som ťa ponížil. No pripomínaj si moje skutky, ktoré som pre teba vykonal... Nepamätám si to presne. Mal som vo väzení veľa takýchto skúseností napr. raz som vedome klamal kňazovi... pritom zhasla všade elektrina a celý týždeň sa proti mne tak dvíhali jazyky ľudí, v stredu som bol za psychologičkou, myslel som si, že už to nedám a povedal som jej o drogách a všetkom možnom, samovražedných myšlienkach atď., chcel som lieky. Nuž, na lieky som mal ísť dalej za lekárkou a potom za psychiatričkou, ale cúvol som z toho. Nebudem brať lieky, aby moja myseľ bola schopná modliť sa. O pár dní na to som bol v noci na wc. Odrazu zima, chlad, úzkosť, ... poznal som to už... Utekal som si umyť ruky, keď som si ich umýval a to som bol na wc sám, odrazu pecka po vypínači, svetlo vyplo... keď som sa vyspovedal, tieto veci prestali... To bol rok 2021, v roku 2023 som už mal v base pokoj a kolegov... keď sa blížil veľký pôst, sama psychologička ma zavolala, ako sa cítim atď. a vymazala ma zo zoznamu samovrahov. Od Ducha Svätého som dostal odpovede, že pôjdem domov. Proste ústami kňaza som to dostal. Vieš, čo ešte môžem naozaj s čistým svedomím povedať? Že aj v listoch od Teba si koľkokrát písal o veci, ktorá sa ma týkala, áno, písal si o tŕní z bývalých hriechov, nuž mňa takéto tŕne trápia a i keď som Ti ja toho vtedy veľa nenapísal, z tvojich listov som si toho bral veľa. A veľa si sa aj trafil o veciach, ktoré ma trápili. Naozaj mi Pán preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste. No a to už poznáš, aj ako ste pomohli mojej mame, aj ako ste vlastne pomohli aj mne, lebo i keď ma nechceli dať ani na výstupný a vraveli mi, že nemám myslieť na náramok. Predsa, aha, som už druhý mesiac doma. Nie je to vôbec jednoduché. Najväčší nepriateľ som ja sám sebe. Budem riešiť ďalší exorcizmus, lebo moje myšlienky nie sú v poriadku. Ale chodím na spoveď týždenne, keď mám pocit aj častejšie (škrupulozita). Aj sa mi nespovedá ľahko, nuž ale idem. Preto všetko sa mi nechcelo veľmi písať o väzení, ani dávať Ti svedectvo o všetkom. Ono stále som zažíval tú Božiu blízkosť a aj s tým polámaním prstov som ho prosil, nech mi pomôže, lebo som sa od neho vzdaľoval a cvičenie pred ním upredňostňoval. Nuž, zlomil som si prsty a znova si pripomenul v Trenčíne Novú zmluvu. Čítal som si ju tam znova, tak ako keď som mal najväčšie problémy, vtedy som len čítal Bibliu a tak nejako prežil. Pozri, nebyť Kristovej pomoci, z väzenia sa nikdy nedostanem. I keď ma doteraz chytajú myšlienky, že sa bude to zastavené trestné stíhanie riešiť... Už 3 roky mi to každý deň napadá. Jeden z tých, ktorý mi to tiež robil, sa potom dostal do Sabinova. Mal som veľké nutkanie jeho meno vymazať zo zoznamu obvinených... aj som vymazal hneď na začiatku, nedovolil som ho napísať. Tak keď som ho stretol po 2 rokoch v Sabinove, vieš, čo mi povedal? Ďakujem ti, že si sa tak zachoval. Ked som mal najväčšie problémy, vtedy som prosil o pomoc. I keď som sa zo začiatku hanbil, predsa od Vás prichádzali svedectvá a ja... I keď som si robil u Vás kurz biblický, nikdy som nevedel napísať skutočné strutnutia, skúsenosti s Bohom. No keď som Vás poprosil o modlitbu, neodpovedali ste tak, že čo to teraz odrazu chceš. Modlili ste sa za mňa, za moju rodinu. A pomohli ste mi. Boh pomohol na vaše naliehanie. Niekde som čítal a zapamätal si krásnu vec: Božie prisľúbenia nie sú na to, aby sme len nečinne sedeli a čakali. O Božie prisľúbenia máme prosiť. Chcem povedať bratom vo väzení jednu dôležitú vec. Je jedno ako na Teba pozerá okolie, je jedno, čo ti kto vraví, nerozmýšľaj nad zbytočnými hlúposťami a kadejakými svetskými bájkami, typu človek z opice atď. Pozri, či sa ti to páči, či nie, spoveď ustanovil Ježiš, Cirkev ustanovil Ježiš. Môžeš ísť s Bohom, ale nerozmýšľaj, že sa bojíš povedať kňazovi svoje hriechy! Pokor sa a priznaj. Kristus žije.

PS: prsty sú práceschopné, možno o rok vyberú šróby, lebo mi jeden šrób trošku trčí do kĺbu. Ale inak sú "pojazdné". Tak, Michal, teraz ležím, idem sa pomodliť a spať. Netuším, čo bude. Odkedy si mi povedal, že má Pán pre mňa ženu, rozmýšľam len nad tým. Nikdy som nemal skutočnú priateľku, no uvidíme. S pozdravom Peter

image014

Príspevok Matúša Urigu, LCH: Dňa 12.11.2023 sa traja členovia spoločenstva Dismas z kapely Lamačské chvály stretli s bratmi vo väznici v Ružomberku, aby ich povzbudili. Bratia poslúžili na dvoch svätých omšiach a mali aj katechézu na tému „Hrdinovia“. Väzňov povzbudili svojimi svedectvami, že aj oni môžu byť hrdinami cez modlitbu a službu iným okolo seba.“

image015

Počas dvoch dní na východe nás prichýlila rodinka Troščákových, ktorí majú 7 detičiek a práve Juliana Troščákova napísala aj tento príspevok: PBJK,V našej rodine rastie 7 úžasných detí, ktoré sú pre nás veľkým darom a požehnaním. Deti sa učia doma, takže sa u nás neustále niečo vyrába, skladá, varí, pečie, skáče, behá, lepí, strihá. Ja sa im venujem úplne celý deň. Aj keď poobede polovica detí odchádza na krúžky, stále doma zostávajú najmenší. Našou prioritou je viesť deti k Bohu modlitbou, čítaním Sv. písma, každodennou svätou omšou a tiež pomôcť deťom nájsť poslanie, pre ktoré ich Boh stvoril. Preto veľmi podporujeme všetky ich dary a talenty a pomáhame im ich rozvíjať. S tým je spojená aj starostlivosť o domácnosť, v ktorej sa žije nonstop. Nezostáva mi veľa času na upratovanie, pranie, čistenie domu. Dlho som sa za to modlila, aby mi Pán ukázal, ako to všetko zvládať. Raz, keď nás navštívili Libantoví, Miško mi povedal, že by mi mal niekto každý týždeň, chodiť pomáhať upratať, kým sa ja venujem deťom a že je to už bežné, že si ženy platia upratovačku. Tak som to prijala, že keď to aj Miško tak vnímal, tak to bude naša cesta a začala som hľadať. Skúsila som si niekoho zavolať z rodiny, skúsila som zaplatiť, začali mi pomáhať mladé dievčatá z farnosti.

Ale všetko bolo len jednorazové. Ja som túžila po pravidelnej a stálej pomoci. Prešli asi 2 roky a prišiel čas, ktorý som nenaplánovala ja, ale On. Presťahovali sme sa do nového, nedokončeného domu a práce stále pribúdalo. Moja sestra mala túžbu pomôcť nám viac a tak zorganizovala u nás takú "verejnú" brigádu. Chcelo to od nás úplne sa pokoriť a prijať pomoc. Prišlo veľa cudzích ľudí a medzi nimi bola aj Stanka (viď na fotke úplne v pravo). Mamka dvoch domškolákov, bývajúca len o dedinu ďalej, ktorá mi po brigáde napísala, že sa rozhodla, že jeden deň v týždni si vyhradí čas, aby so svojimi deťmi prišla k nám a pomohla s tým, čo aktuálne najviac potrebujeme. A tak od júna mám každý týždeň stálu, pravidelnú pomoc. Raz umyjeme linku, inokedy Stanka navarí obed, kým sa ja učím s deťmi. Občas triedime skrine, poličky, umyjeme podlahu alebo len spolu vypijeme kávu a pozdieľame si, čo prežívame s Ježišom, vo výchove, či v manželstve. Je pre mňa veľkým darom a požehnaním. A prišla vtedy, keď som to ja pustila zo svojich rúk a dovolila konať Bohu. Ako vždy ☺️“

image016Cestou domov z východu som prechádzal aj cez Ružomberok, a preto som zavolal aj Ľubošovi, ktorý je práve tam v domčeku na pol ceste. No a práve o ňom je článok v katolíckych novinách (viď foto). Pár jeho odpovedí ti odiaľ prinášam: „... Rodák z  Kysúc sa so zlom stretával už v detstve. Otec, ktorý po ťažkom úraze začal piť, obrátil rodine život hore nohami. „Často sme s mamou a súrodencami museli pred otcom utekať. Zažil som bitky, nadávky, urážky,“ spomína na ťažké chvíle. 

Následkom zlej situácie v rodine sa aj s troma súrodencami ocitol v krízovom centre, neskôr v detskom domove. „Dvoch súrodencov si osvojili náhradní rodičia, ja so sestrou sme ostali v domove.“ Neskôr sa dostal do pestúnskej rodiny.

„Tu som mohol byť šťastný, pestúni boli fajn. Zlý však pôsobil, nevedel som si vážiť to, čo mám,“ hovorí. Učenie mu išlo ľahko, známky mal dobré. Jeho snom bolo stať sa vojakom z povolania.

Aj mimo školy bol aktívny. Ako študent si vedel zarobiť peniaze na brigáde. Stal sa aj obľúbeným diskdžokejom. Skrátka, mal všetky predpoklady na dobrý život.

ZVIAZANÝ REŤAZAMI

Zlom nastal, keď si ako tínedžer kúpil počítač. „Začal som hrať počítačové hry od rána do večera. Tak sa zrodila moja prvá závislosť,“ priznáva Ľubo. K nej sa pripojila ďalšia, alkoholová, a potom aj drogy, pobyt na ulici. Nejaký čas bol aj v komunite Cenacolo, odkiaľ pre prísne pravidlá odišiel. „Nevydržal som to, bol som príliš hrdý, pyšný,“ priznáva. Pády striedali chvíle svetla. Potešil sa, keď bol prijatý na vysokú školu, nikdy však na ňu nenastúpil. K alkoholu a drogám sa pridali dlhy, krádeže a iné delikty, ktoré ho dostali do väzby, neskôr do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

„Bol som ako zviazaný reťazami, kráčal som v úplnej tme. Až neskôr som prišiel na to, že som sa mýlil. Najviac ma mrzí, že som ublížil tým, ktorým na mne záležalo,“ konštatuje. „Dnes už viem, že som útechu hľadal v zlých veciach. Pred problémami som túžil utiecť. Pred sebou však človek neunikne, nech je kdekoľvek.“

UKONČIŤ ŽIVOT

Ľubo je pokrstený katolík. V detstve prijal aj sviatosť prvého svätého prijímania. Rodina však vieru nikdy nežila. Ako stredoškolák odmietol chodiť na náboženstvo, radšej si zvolil etiku. „Nikdy som nepovedal, že neverím v Boha, len som sa na neho hneval. Vyčítal som mu, že nemám rodinu ako ostatní, že sa trápim. Obrátil som sa mu chrbtom,“ priznáva. Striedavý život na ulici či u nevhodných kamarátov a rôzne delikty ho napokon dostali „natvrdo“ do väzenia – sedemročný trest odňatia slobody. Paradoxne, práve za mrežami našiel Boha. Aj keď najprv chcel zomrieť. Mal už plán, ako svoj život ukončiť. „Mal som pripravenú slučku a pred sebou možno poslednú minútu života.“

VON Z PEKLA

Zrazu sa stala zvláštna vec. „Uvidel som sa v pekle. V okamihu som pochopil, že som sa mýlil, a začal som sa modliť. Pochopil som, že musím žiť inak, lepšie. Najviac ma mrzí, že som ublížil tým, ktorým na mne záležalo,“ zdôrazňuje opäť. Začal spolupracovať s väzenským duchovným Jurajom Malým. Absolvoval liečenie, začal navštevovať sväté omše, postiť sa, modliť sa ruženec. V srdci odpustil otcovi, ktorý už nežije, i všetkým, ktorí mu ublížili. Stal sa členom duchovného väzenského spoločenstva Dismas.

Za dobré správanie mu súd v polovici výkonu trestu povolil slobodu na podmienku. Prekvapilo ho to, veľmi tomu pri podávaní žiadosti neveril. Hoci musí nosiť monitorovací náramok, teší sa, že je vonku.

BOH MENÍ VNÚTRO

„Vpustil som Boha do svojho srdca a on zmenil moje vnútro. Už nekráčam v tme, ale po svetle.“ Ľuboš verí, že v  odhodlaní neskĺznuť opäť na dno vytrvá. Pod svoje krídla ho zobral otec Juraj, ktorý pre mladých chlapcov založil domov na polceste. Tu mu pomohli nájsť prácu v nábytkárskej firme. Ľuboš je šťastný, že ju má a zarobí si. Vo voľnom čase číta, snaží sa ísť každý deň do kostola. Dôležitejšie ako peniaze, drogy či materiálne veci sú pre neho dobré vzťahy a spokojnosť. Má jedno veľké želanie – mať raz ozajstný domov a  rodinu. Také „obyčajné“ veci, ktoré dosiaľ nezažil. Bohu a ľuďom, ktorí mu dali novú šancu, je vďačný. Chce pokračovať v snahe byť lepším človekom, nesklamať seba ani tých, ktorým na ňom záleží..“

Foto: zdroj: https://www.katolickenoviny.sk/mladym/category/mladym/article/boh-zmenil-moje-vnutro.xhtml

image018Dňa 16.11.2023 sme vstávali skoro ráno, aby sme zobrali aparatúru a prekročili hranice s Českou republikou a vydali sa do najvzdialenejšej väznice od Slovenska a to bola Věznice Kynšperk nad Ohří. Po 7 hodinách cesty sme prišli do cieľa (viď foto s Kosákom). Presne 13.00 hod. sme mali vstupovať do väznice. Ego bol za nami v duhom aute s manažérom, ale nám zavolali, že je nejaký problém na dialnici v Prahe a že už 20 minút stoja v kolóne na diaľnici. No a po konzultácii s vedením väznice nám bolo oznámené, že koncert Ega sa nedá časovo posunúť pre režimové činnosti a teda sa musí zrušiť. Tak si viete predstaviť, čo sme prežívali. Ale musím povedať, aj tak sme chválili Pána a ďakovali sme Mu. Pomodlili sme sa teda pred bránou väznice, aby sa to v budúcnosti podarilo a tam, kde vstúpi naša noha, bude oblasť naša (porovnanie - Kniha Jozue 14,9 V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!). image017No a následne sme nasadli do áut a išli sme na sever Čiech do väznice teda väzby v Litomnežiciach, kde sme úspešne splnili evanjelizačnú návštevu plnú povzbudenia. Fotky z vnútra nemáme, lebo nemali povolené fotiť. Takže apsoň fotku spred väznice už po vystúpení. Musím tiež napísať, že Michal-Ego bol pozvaný aj na štadión, kde hrali slovenskí futbalisti s Islandom o postup na majtrovstvá Slovenska. Ego si vybral práve väznicu a povedal pre všetkých divákov, že chcel ísť na ten zápas, ale vybral si radšej vás, takže aj takéto gesto... Môžete spievať na štadióne plnom ľudí, všetci vás vidia, tlieskajú vám, hostia vás, pozývajú na extra VIP žúrku... a Ego si vybral väznicu, kde len tam cestoval 7 hodín a naspäť ďalších 7. Nepoznám speváka na tej úrovni, že by sa takto obetoval a zahodil pohodlie pre členov z vyhnanstva. Pomodli sa za neho. Ďakujem.

image019Tento deň, teda 16.11.2023 si sa o 20.00 hod. modlil za úmysel dobodanej Ľudky (viď foto) , ktorá utrpela bodné rany najmä do oblasti krku. Vedel to len menší okruh ľudí a práve preto ma prekvapil mail, ktorý sme obdržali dňa 20.11.2023:

,,Drahé spoločenstvo Dismas. Nedávno sme sa dozvedeli, že ste sa pripojili k modlitbám za našu dcéru Ľudku. Ľudka bola v utorok vo vážnom stave pred náročnou operáciou. Ani zobrazovacie metódy neukázali jej aktuálny stav. Mala natrhnuté a popretínané tepny, žily, niektoré vedúce k srdcu, 5 dier v žilách aj tepnách, zanesenú infekciu. Operatérka- prednostka oddelenia nechápala, akým zázrakom dcéra prežila. Tretíkrát sa narodila. Vravela, že jej rukami museli operovať aj iné nadpozemské sily, lebo normálne čisto ľudsky to nebolo možné, sama nevie, akým zázrakom sa to podarilo. Má za sebou množstvo skúseností a operácií ale s takým prípadom sa ešte nikdy nestretla.  Ľudka je stále v nemocnici, má teploty, komplikácie s rukou aj s okom, postupne sa jej stav zlepšuje. Všetimage020kých Vás zo srdca pozdravuje a veeeeeľmi ďakuje za každú modlitbu a obetu. V prílohe zasielame pár slov o tom, ako sme to všetko prežívali. Veľmi si vážime Vašu pomoc. Nech Vás Pán štedro odmení za prejav Vašej lásky. Aj my pamätáme na Vás v modlitbách. Rodina Benderová z Košíc“

image021Príspevok Dušana Dzudia: „PBJK, v prvom rade ďakujem, že opäť som mohol robiť službu. Je to pre mňa veľká česť, aspoň takto pomôcť ľuďom vo výkone trestu. Spomínal som Ti, že ten "posledný", ktorému sme umožnili byť u nás doma, nás len využil, okradol, oklamal a ešte sa nám vyhrážal úradmi. To všetko za to, že sme mu pomohli, keď potreboval niekam ísť a deklarovať svoj pobyt za účelom prepustenia na PP s náramkom, keďže mu to zamietla celá jeho rodina, za to, že sme ho v našom dome vyše mesiaca doslova trpeli a živili. Naše deti majú od vtedy psychické problémy a on, prezlečený diabol - vlastným otcom označený za tyrana a agresora, bol ešte v komunikácii na nás agresívny a drzý. Od takejto osoby by človek čakal trochu pokory a vďačnosti za to, že po takom dlhom čase bol konečne na čerstvom vzduchu. V tomto momente úprimne ľutujeme, že sme mu konkrétne pomáhali. Zaručili sme sa za neho na súde a umožnili mu v našom dome pobyt s technickým prostriedkom - náramkom. Viackrát už takúto chybu nespravíme. Preto ten, kto ide domov z výkonu trestu, nech si ide k svojej rodine alebo k o. Kuffovi alebo k o. Maslákovi. Jednoducho tri razy sme prijali prepustených väzňov pod našu strechu a vždy sme z toho mali my - ja a moja rodina, len problémy. NIKDY VIAC! Nech je toto poučením pre každého, kto v dobrej viere chce pomôcť tým, a jemu podobným, ktorí sa pod pretvárkou farizejstva ako hady votreli do nášho obydlia. To celé nás však neodradilo naďalej poskytovať humanitárnu pomoc v rámci našich možností! Momentálne sa sťahujeme, budeme mať neskutočne veľa síce použitých, ale funkčných veci od oblečenia, nábytku, cez domáce potreby. So Zuzkou sme si povedali, že vďačne ich venujeme núdznym.“ Už dlhodobejšie každý deň neodpovedám, len teba na list teda 655 odsúdeným , ale aj  650 bývalím odsúdeným, ktorí su už na slobode a komunikujem s nimi o rúzných ťažkostiach, len niekedy ma prekvapí, že si myslia, že komunikujem asi len s nimi, len aj u mňa trvá 24 hodín a nie 100 hodín ak osi každý predstavuje, tka sa ospravedlňujem všetkým , keď im nedopoviem úplne podľa ich predstáv a v rýchlosti. No teraz by som ti rad prepísal moju odpoveď na mail, ktorý si práve čítal od Dušana DZ., ktorý som zverejnil a rád zverejním aj odpoved pre neho , ktorú som napísal:,, PBJK, Ďakujem Dušan za sluzbu a lásku akou si sa staral o tych(z vyhnanstva), ktorym si viackrat poskytol prístrešok. V kazdom pripade opica ta chce uplne odrovnat ako aj mna a kazdy den nam bude ako keby hovoriť, ze to nema zmysel, pozri nevážia si to a este ta aj opluju. Ale Ježišovi to robili podobne, nadavali mu, bili Ho, opluli, tyrali a nakoniec ho aj zabili. A za co? Za lasku, chcel im pomôcť a pomohol, lebo vdaka tomu sme slobodní v Jeho kráľovstve a tymito skutkami Ježiša Krista napodobnujes. Preto este raz ďakujem, ze sluzis a davas šancu, aj ked to mozno nikto nevidí a neocení, ale osobne si to moc vážim ako aj cele nebo a modlim sa, pričom ďakujem Ockovi, ze si ta na tuto ťažkú službu vybral a otvoril ti srdce. S požehnaním Michal “

image022Dňa 23.11.2023 sme boli s Václavom B. povzbudiť našich chlapcov vo väznici v Hrnčiarovciach. Václav sa s členmi stretáva skoro každý týždeň a potom aj takto osobne raz do mesiaca (viď foto). Inak sa opravedňujem, že nemáme všetky fotky z vnútra väznice, ale viete, aké je to komplikované, tak aspoň takto - vždy z vonku.

image023

image025 Foto: „Kultúrny dom Oščadnica počas live streamu Lámačských Chvál, ktorý si môžu aj vaše rodinky doma pozrieť na facebooku a tiež na Youtube každý piatok. Pozerá to veľa ľudí a je množstvo svedectiev o uzdravení a obrátení práve cez tento vzácny čas. Víkend 24.-25.11.2023 Oščadnica, stretntutie rodín zo Slovenska, Česka a Rakúska. Mávame ich 2-krát do roka, stretávame sa viaceré rodinky, zdieľame, povzbudzujeme, naberáme sily do ďalšej služby. Boli sme počas dnej pozvaný aj na sedectvá pre birmovanocu(viď foto).

image024

Foto: rozhovor zo dňa 27.11.2023. Za RTVS Michal Herceg z Rádia Regina, kde bude 22.12.2023, teda 2 dni pred Vianocami, ráno o 10.10 hod. odvysielaný práve tento rozhovor v  programe: „Adventný kalendár“

image026

image028

 

image027Dňa 28.11.2023 sme boli pozvaní na prednášku do katolíckej školy Angely Merici v Trnave (viď foto), odkiaľ ti pošlem jednu reakciu: Na dnešnej prednáške sa mi páčila dobrosrdečnosť a nádej voči väzňom.“ Priniesli sme im tiež pár vecí, ktoré vyrábali naši členovia a tiež knihu básní od Miloša U. V poobedených hodinách sme sa vybrali do destkého domova v Seredi aj s manželkami našich členov (viď foto), nakoľko práve v tomto zariadení majú dvaja naši členovia z vyhnanstva svoje detičky. No a práve týmto detičkám sme rozdali darčeky „Anjelsky darček“ osobne a ostatným detičkám sme odovzdali kresby, ktoré kreslíte a tiež menšie darčeky, pričom najväčší darček a prekvapenie bol reper Ego (viď foto). V tomto náhradnom domove sme ale skončili najmä vďaka odsúdeným z Ilavskej väznice, ktorí tento splnený sen o návšteve Ega vymodlili. Michal Straka (Ego) spravil o tomto aj video, ktoré pôjdeme zaniesť spolu s ním priamo do Ilavskej väznice, ak Pán dá, 7.12.2023.

image029

Vo štvrtok 30.11.2023 sme po prvýkrát tento rok zavítali do Trenčianskej väzenskej nemocnice (viď foto). Pred koncom vystúpenia nám, ale povedali smutnú správu, že dnes zomrel jeden z našich členov Jožko na súde v Bratislave. V prilohe posielam poslední dopis, ktorý nám napísal. Ak môžeš, pomodli sa za jeho nesmrteľnú dušu. Tu je časť s posledného lsitu od neho:,, som nesmierne rád že mi chodia od Vás listy, veď som v treste už vyše štyri roky a začínal som na Kráľovej ešte 2018 no teraz som dopadol ako som dopadol, som v nemocnici pre odsúdených a obvinených v Trenčíne, som už na vozíku, no a dosť mi chýbate. Chodím na sväté omše a spoveď si dávam každé štyri týždne, no ba čo viac povedať, modlím sa aj svätý ruženec aspoň päťkrát týždenne, veď aspoň to mi prináša takú úľavu na duši. Už som v treste vyše štyri roky a ešte mám tri súdy pred sebou za podvody, ešte mám dva roky sedieť a plus tie tri roky, snažím sa držať aj tak zdravotne, ale aj to duchovné mi vypĺňa môj osud a teda aj srdce a čas. Inak čas vypĺňam hlavne duchovne, čítam sväté knihy a tak teším sa, až sa stretneme a budem sa za to aj modliť. Ostávam s pozdravom a Pán Boh zaplať za dopisy a teším sa. S Pánom Bohom Jozef“

image030

Foto: naše manželky a členky spol. DISMAS sa stretli počas ďalšieho balenia darčekov dňa 2.12.2023. Spolu už ich spravili cez 200.

image032Príspevok Ferka Macka (na fotke vľavo), ktorého Michal K. (viď foto) zaniesol pred pár týždňami dekanovi Maslákovi z nášho projektu Anjelsky odvoz, ktorý slúži pre člena, ktorý opúšťa brány väzníc a nemá kam ísť, tak pre neho prídeme a odvezieme k dekanovi Maslákovi osobne autom: „Ahojte všetci, takže v podstate som prvýkrát robil charitatívne veci a zbierku pre našu časť Vríckov pre chalanov a ďalšie spoločnosti a charity, v ktorých pomáhame. Mali sme zbierku tri dni, ktorá sa konala v meste Žilina po obchodných domoch Tesco... Prvý deň som to nezvládal a chcel som to ukončiť, od ľudí žobrať veci, nebol som na to zvyknutý, ale druhý deň som si uvedomil, že to robím pre nás a pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú ..takže som ľuďom ponúkol, aké sú možnosti prispievania. Keď ľudia povedali, že ich to nezaujíma, tak som poprial pekný deň, popimage031riali aj mne a spravil som úsmev na perách ľuďom, ktorí boli aj smutní a ktorí povedali, že nič nedajú, predsa nejakú maličkosť dali do predom pripravených krabíc a to ma potešilo najviac, ako som dostal obrázky sväté, tak som ich rozdával detičkám, ktoré sa potešili a vždy sa na mňa pekne usmiali. To mi dodávalo nádej a úsmev na perách. Zistil som, že detská radosť je to najväčšie potešenie, ktoré môže v živote byť, Boh to tak chcel, aby som skončil tu, ľudia potrebujú pomoc a som rád, keď ich môžem tešiť tým, že im dávam radosť a šťastie, keď to najviac potrebujú. Stačí si len s nimi pokecať, poradiť im a hneď majú úsmev na perách a to mi dáva silu ďalej pokračovať v mojom živote. Boh je s nami a Boh naozaj existuje. Cítim to na vlastnej duši, On mi dáva nádej a chuť pomáhať ostatným. Ďakujem Pánu Bohu a vám, že vás mám. Boh s vami.“Foto: Ferko M. s Petrom G. pred kostolom v Kláštore pod Znevom 2.12.2023

Časť listu od Petra z väznice v Hrnčiarovciach: .....na sväté omše každý deň, adorácie a pobožnosti vždy, keď som potreboval. No a tu mi vyhovovalo, keď bola sv. omša aj 5x do týždňa. A práve, keď by som tú duchovnú podporu potreboval tu najviac, tak sa to takto zmení. Veľká skúška pre mňa. Väčšinou sú tu chlapi stále na izbách a na oddiely. Jeden sleduje druhého - vzniká napätie, ohováranie, závisť, nesváry, konflikty, akoby to nemalo všetko konca-kraja. Všetko, čo tu človek robí - všetko, vrátane jedla, hygieny, potrieb - sleduje osem párov očí. Áno, beriem to všetko tak, že je to miesto, kde ma Pán povolal, ale stojí ma to od začiatku (6.7.2023) veľmi veľa síl, niekedy aj všetky. A vtedy sa ozývajú skryté choroby. ....prídeš a keď otváram obálku z DISMASU. Netajím sa, že často, práve keď vidím všetky tie aktivity DISMASU na fotografiách, sa ma zmocňuje duch závisti, že ja som tuná a iní konajú, priznávam to, a veľmi sa snažím premodliť to......Michal, zmenil sa aj čas mojich modlitieb za DISMAS - už sa mi nedarí modliť sa, ako som Ti písal na začiatku - od 20.00 do 21.00 hod. Ruženec sa modlím spolu s Korunkou  počas dňa (Korunku vždy o 15.00 hod.). Ale hlavne, čo ma najviac teší - od 1.9.2023 sa tu pravidelne každý deň modlíme o 20.00 jeden desiatok ruženca aj za DISMAS, jeho cesty, za spolupracovníkov a za všetky úmysly, ako píšeš v N.L. Príde vždy jeden chlap okrem mňa, niekedy sme traja, či štyria. “ To je super, Petra prehodili na iný oddiel a tam bolo všetko veľmi náročné a nechcel tam byť, ale práve tam ho Ocko -Boh chcel mať, aby tam bol svetlom a zachránil ostatných. Veď, kto tam pôjde? Ty, braček, ty.

image034Príspevok Matúša Š.image033 (viď foto s detičkami a darčekmi) po prepustení: „Prosil som Boha, aby mi dal silu, aby som sa mohol stretnúť s deťmi, ktoré som nevidel 1 rok. No ďakujem, Ocko, že som sa s nimi mohol stretnúť a prosím, aby si mi pomohol ich navštevovať každý mesiac. Bolo pre mňa šokujúce, vidieť môjho najmenšieho synčeka Kemala Bucha. Od narodenia som ho nevidel, lebo bol v brušku. No prvý kontakt s malým Kemalom bol šokujúci. Myslel som si, že budem pre neho ako cudzí človek, no nebolo to tak. Prosil som Ocka, aby ma deti spoznali a aby sa ma malý Kemal nebál. No chvála Pánovi, moje modlitby boli vyslyšané a malý Kemalko sa na mňa usmial a utekal ku mne a kričal „ocko“. No bol to pre mňa šok, nevedel som, či plakať alebo sa smiať. Plakal som, aj som sa smial a bol som šťastný. Ďakujem, Bože, že stojíš pri mne. Amen.“ Týmto jeho detičkám sme balili za neho aj Anjelsky darček a podľa jeho slov sa nesmierne tešili, aj keď sú ešte stále v detskom domove, lebo nie je to také jednoduché po výkone trestu si detičky zobrať späť, je to proces práce a vytrvalosti. 

image035

Foto: Evka s rodinkou počas vkladania Anjelských listov z Dismasu

image036

Foto: pozvánka na Noc milosti, Pruské. Zavolaj aj svojich známych, ak sú blízko.

Príspevok Erika (viď foto s detičkami a darčekmi) počas návštevy v rakúskej väznici vo Viedni: „Pochválený buď Ježiš Kristus, milé spoločenstvo DISMAS, dnes som mal tú možnosť v rámci diakonskej praxe zúčastniť sa návštevy väznice

image037Gefangenenhaus beim Landesgericht für Strafsachen Wien, v preklade by to malo byť Územná/Krajská väznica pre trestné činy mesta Viedeň. Samozrejme i napriek tomu, že som si vyhradil dosť času na to, aby som tam načas prišiel, stali sa nepredvídané udalosti, kedy môj telefón mi v navigácii ukazoval stále iný smer. Na ulici som poprosil policajta, či nevie, kde presne tá väznica je, pretože som tam ešte nikdy nebol. Pán policajt mi povedal, že je to dosť ďaleko a ja som mal iba 15 minút na príchod, to sa ale nedalo bez TAXI zvládnuť. Tu som si povedal, Pane, tu nie je žiaden Taxi a čo teraz. Nakoniec v diaľke som zazrel cez križovatku taxi a zamával v nádeji, že príde ku mne a stalo sa. Nakoniec ma včas priviezol do väznice. Vo väznici nás Inspektor väznice spolu s duchovným pracovníkom, nie kňazom, voviedol do života väznice, bez väzňov.  Nakoniec som v krátkosti priblížil činnosť spoločenstva DISMAS na Slovensku a odovzdal som Newsletter, čo mi preposlal Michal a samozrejme som sa spýtal, či by tiež zo Slovenska mohol Michal, resp. jeho tím prísť do tejto, poprípade inej väznice. Duchovný sprievodca väznice mi povedal, že posunie ďalej informácie o DISMAS - Slovensko na ďalší schvaľovací úkon matričným úradom. Musím ale podotknúť, že sú tu ľudia veľmi opatrní a moc nedôverujú rôznym evanjelickým spoločenstvám. Z mojej strany čo som mohol, som spravil, tiež ďakujem za modlitby. Teraz nech koná Boh a nech Boh je vo všetkom oslávený. O.A.M.D.G. S pozdravom Erik (Wien)

Misia I: Asi každý z vás pozná mobilný telefón. A v súčasnosti je jednou z najdôležitejších častí batéria, lebo bez nabitej batérie sa mobil nedá ani zapnúť. Ak baterka nie je nabitá, tak telefón neplní svoj účel a je nepoužiteľný. A tak je to aj s nami v duchovnom svete, ak venujem málo času Ockovi-Bohu, či už v modlitbe, na sv. omši, čítaním Božieho slova. Pýtam sa sám ľudí, koľko trávia týmito spomínanými aktivitami času. 10 min., 1 hodinu, 3 hodiny? Tak ak 10 minút za deň, tak to nabiješ 4% baterky, a potom koľko dobra chceš spraviť, ak nie si nabitý? Druhý extrém je, že sa len modlia, na baterke majú 100%, ale vôbec nepomáhajú blížnym, a tak telefón neplní funkciu, teda neslúžia druhým. Kňaz Kuffa povedal pekné prirovnanie, že pri dýchaní je nádych (modlitba, čítanie Božieho slova, sv. omša...)  a výdych (služba blížnym). A ten výdych musí byť rovnako veľký a dlhý, ako bol nádych, aby telo správne fungovalo. Preto treba vyjsť zo svojho komfortu a zašpiniť si ruky. Otázka, čo je podľa teba služba blízkym tam, kde si - teda vo väzení? Teda ako by si mohol pomáhať blížnym vo výkone trestu? Pokús sa mi reálne odpovedať a potom môžeme poskytnúť ostatným návod, ako sa aj vo väzení dá slúžiť. V Decembri Ak Pán da navštívime väznice:  Ilavu 7.12., Sučany 10.12.,16.12.Leopoldov, Ružomberok 17.12., Nitra? 20.12., Hrnčiarovce 21.12. a na Vianoce 24.12 navštívime väznicu v Leopoldove, Banskej Bystrici a Hrnčiarovciach. Počas decembra by sme mali s vašimi kresbami potešiť aj deti v detských domovoch v Kolíňanoch, Považskej Bystrici Sv. Filipa Neryho a v špeciálnej škole a tiež v Povážskej Bystrice. Ešte by sme radi navštívili nizkoprahové zariadenie DEpoul v BA, Masláka a Kuffu.

MisiaII: nalaďte si Rádio Regina, kde bude 22.12.2023 ráno o 10,10 hod. vysielať rozhovor o Dismase.

Príloha: plán čítania Sv. písma na celý rok. Neviem, či máš informáciu, ale okolo 95% ľudí nemá prečítanú celú Bibliu ani jedenkrát! Modlím sa... začni od nového roka, lebo „neznalosť písma je neznalosťou Krista. (sv. Hieronym)

40 hod. P+S

Predkladaný úmysel za spol. Dismas, za teba aj tvoju rodinu a všetky miesta, kam práve ideme

15.-16.12.2023

za odsúdených, ktorých navštevujeme a navštívime. A za ľudí, ktorých zranili, ublížili.

22.-23.12.2023

Za evanjelizáciu národom

29.-30.12.2023

za našich kňazov, biskupa Rábeka, nové duchovné povolania

5.-6.1.2024

za rodiny slúžiace v Dismase, za úmysly členov Dismasu

11.12.2023     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.92