PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi.
Navštívili sme našich bratov a princezné vo väznici v Ilave. Na fotke „Stretko DISMAS“ - doživotné tresty.
Oficiálne foto prevzaté: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/gospelovy-koncert-kapely-rods
Foto: 25.7.2023 väznica Ilava na oddelení našich sestričiek.
A druhá fotka SSS počas programu.
Foto: 6.8.2023 ženská väznica Levoča Oficiálne foto prevzaté: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/dobre-straveny-den
Časť listu od Sebastiána z väznice v Dubnici na Váhom: „Chcem poďakovať, že ste si našli čas prísť do Dubnici, za to sa vám chcem poďakovať. Tento list vám píše Sebastián, páčilo sa mi to, keď ste vraveli o tom, keď ste robili v Leopoldove. A o pepečku, že sa modlil kvôli pepečku a čo rozprával pani sudkyni a že ho pustila, to je hlavné, že treba veriť a dúfať. A hlavne sa treba modliť. A tie ženy mi dali nový dych, zase ma to tak koplo, keď spievali, tak sa ma dotýkal Duch Svätý.“
Obrázok kríža: Robert, väznica Sučany Obrázok: Viola, väznica Nitra-Chrenová
Foto: oltár kostola sv. Jozefa, Viedeň Kahlenberg, Rakúsko. Bitka pri Viedni (11. – 12. september 1683) bola jedna z kľúčových bitiek v tureckých vojnách medzi kresťanskou Európou a Osmanskou ríšou. Moslimovia teda túto bitku prehrali a preto ešte môžeme jestvovať a ohlasovať Ježiša Krista, lebo Viedeň (zlaté jablko) nebolo konečný cieľ, bol to Rím a v bazilike sv. Petra bola vízia spraviť mešitu. Tak, chvála Pánovi, sa to nepodarilo, ale počúvali sme kázeň, kde zaznela zaujímavá štatistika. Pred pár rokmi spravili budúcu štatistiku obyvateľstva ohľadne Nemecka a Francúzka. A zistili, že v roku 2040 bude majorita, teda nadpolovičná väčšina obyvateľov žijúcich v Nemecku, moslimská a vo Francúzku v roku 2043. A to si nevieme ani predstaviť, čo to znamená, keď majú nadpolovičnú väčšinu a oni držia spolu. Vieme, prečo to tak je. Lebo oni majú radi veľa detí a teda keď jeden moslimský pár má 10 detí, tak Nemecko potrebuje 7 párov, aby ich dobehli. Takto sa náramne rozrástli aj židia v Egypte (Dt 10,22), lebo oni (ale aj my, teda naše rodinky) považujú deti za požehnanie od Boha.
Foto: 13.8.2023 väznica v Hrnčiarovciach počas odpustovej slávnosti. Oficiálne foto prevzaté: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/tradicna-slavnost-patrocinia-v-kaplnke-ustavu ,,V tradičnom čase, v polovici mesiaca august, si v ústave Hrnčiarovce nad Parnou pripomenuli liturgickou slávnosťou zasvätenie kaplnky - sv. Maximiliána Máriu Kolbeho (svätca a mučeníka)... Z dôvodu veľkého počtu veriacich, sa tohtoročná slávnosť konala dňa 13. augusta 2023, v netradičnom priestore a to v telocvični ústavu. Pod vedením miestneho kaplána pripravili odsúdení hudobno-dramatické pásmo o živote a sebaobetovaní sv. Maximiliána. Pred tým však venovali náležitý čas príprave katechetického programu s koncertom počas pravidelných biblických hodín a taktiež v rámci hudobného krúžku.“
Foto: Orechov dvor (okrajová časť Nitry) s Marekom Stojom, ktorý bol prepustený na slobodu a nakoľko ma hneď kontaktoval, tak sme mu priniesli matrace a rôzne veci, lebo v osade bol veľký výskyt ploštíc. Bol šťastný a plakal od radosti. Má 5 detičiek a ako sa obrátil, tak si jeho budúca manželka začala robiť prípravu na krst, aby sa mohli zobrať pred Pánom v kostole. 18.8.2023 sme ich navštívili. V lete 2005 začali chodiť na Orechov dvor rehoľné sestry z Misijnej kongregácie Ducha Svätého a práve sestra Eva P., saleziánka, mi prvá zavolala ohľadne Mareka: „Dnes som naozaj bola svedkom zázraku. Pracujem v rómskej osade už 10 rokov, ale nezažila som tu jedno úprimné obrátenie. A dnes to prišlo. Z výkonu trestu sa nám vrátil Marek, ktorý sa tam stretol s Bohom a zmenil sa. Vďaka Bohu! A prosím aj o ďalší zázrak, ktorý sa udeje cez ľudové misie s pátrom Zamkovským od 10. do 14. septembra. Prosím vaše spoločenstvo o modlitby na tento úmysel. Nech vám Pán žehná! Ďakujem, sr. Eva“
Dňa 18.8.2023 sme navštívili dekana Masláka a tiež našich členov Petra G. a Milana S., ktorí sú už na slobode. Počas návštevy nás ponúkli pôstnou polievkou, ktorú sme si dali s manželkou a Peťom G. (viď foto), pri ktorej nám priblížil svoje svedectvo. Verím, že aj s tebou sa takto budem stretávať po vyhnanstve a budem to robiť veľmi rád.
Časť listu od Janka z väznice v Banskej Bystrici -Kráľovej: „V prvom rade Ti chcem veľmi poďakovať, aj celému spoločenstvu DISMAS za okuliare, čo ste mi kúpili a poslali, veľmi ste ma potešili a pomohli ste mi. Vieš, mám 24-ročný trest, z ktorého mám už vykonaných 17 rokov, ostalo len veľmi málo ľudí, ktorí stoja pri mne, pomáhajú mi a som rád, že sa za mňa modlíte, to znamená pre mňa asi najviac. Vo svojom živote som urobil množstvo zla, za ktoré teraz pykám, ale jednu vec dobrú, a to, že som našiel a spoznal Božieho Syna. Lebo len On jediný vidí v nás „hriešnikoch“ to dobré, lásku, ktorú nosíme v sebe. Chcem Ti zvestovať jednu krásnu vec a tou je, že 6.9.2023 sa uskutoční v našom ústave krst, prvé sväté prijímanie a birmovka a vieš, čo je na tom najkrajšie? Že ju budú mať 4 odsúdení a všetci sú na jednom oddiele spolu so mnou. Vieš, aký to je oddiel? Trestný! „Diferenčná skupina C!“ Snažia sa, pravidelne chodia na omše, čítajú Sväté Písmo, miništrujú a zahladzajú disciplinárne tresty – robia služby na oddiele, rajóny. Dúfam že sa uvidíme s Tebou na tejto Božej slávnosti! Máme tu aj hudobníka Ferka ktorý nám tam zahrá, keby si náhodou Ty nedoniesol žiadnu kapelu. Michal, nepoľavujem, lebo ma podporujete a držíte.“ Tento dopis som čítal aj pri stretnutí na Orave, konkrétne v Zákamennom pred množstvom ľudí a ľudom, ktorí pozerali stream, teda spolu cca 5000 ľudí. A viete, čo som im povedal? Že človek nájde Ježiša aj na tom najtemnejšom mieste Žalm 107,10* Iz 9,1 * Mt 4,16. A je jedno, či je vo väznici, ešte v tom najhoršom oddiele pre tento svet. Aj tam ich Boh našiel a oni našli Svetlo sveta – Ježiša Krista. A prejavuje sa to jednoducho. Čítajú Božie Slovo, modlia sa, miništrujú, napr. chodia pravidelne na sv. omšu a k tomu sa pridávajú aj svetské veci, ktoré pomáhajú aj samotnému trestu. Teda robia rajony, pomáhajú druhým a pracujú a zahladzujú disciplinárne tresty. Krásny prototyp človeka, ktorý dal na prvé miesto Ježiša. A práve u týchto chlapcov je to o to cennejšie, že prichádzajú ku krstu, čo znamená, že Ho spoznali až vo vyhnanstve.
Foto: Zákamenné, Orava s Lámačskými chválami dňa 18.8.2023 počas svedectiev spol. DISMAS.
Foto: Festival Radosti 19.8.2023, Domček Anky Kolesárovej, Vysoká nad Uhom od hraníc s Ukrajinou je to 9 km. Bol to krásny čas medzi mladými, ktorí ozaj a reálne chcú kráčať za Kristom v čistote, nie v smilstve. Lebo celý svet žije v smilstve a tento prehliadaný hriech, ktorý vedie do smrti, páchajú aj kresťania. Preto obklopiť sa mladými, ktorí vedia komu uverili a sú ochotní priniesť obetu zdržanlivosti až do požehnania do manželstva Bohom, je neuveriteľné ale krásne a veľmi milé Bohu. Prinášam aj jedno Svedectvo Petra, 21 r.: „Na Púť radosti som prišiel ako neveriaci a čerstvý vysokoškolák. Dozvedel som sa o nej od známych. Počul som, že vraj kto tam raz príde, už sa tam bude vracať stále. Prežíval som vyše dvojročné obdobie plné hnevu na Boha, vlastne som jeho existenciu vylúčil. Ťažké zranenia z rodiny, neprijatie a odcudzenie sa mnohým ľuďom v mojom okolí na základe predsudkov zasiahli do môjho života najviac. Prestal som veriť v lásku a to sa odrazilo aj v mojej každodennosti. Láska bola pre mňa iba citové vzplanutie dvoch náhodných ľudí, ktoré po čase aj tak pominie. Obdobie pred púťou bolo poznačené neslobodou a veľkým trápením z nečistého vzťahu až do takej miery, že som uvažoval, či ešte má zmysel žiť. Zakúsil som svoje dno v prázdnote, bez zmyslu života, bez lásky. Púť radosti sa mi spočiatku javila ako nejaký výlet. Áno, bol to výlet, ale taký, z ktorého si účastníci odnášajú v srdci niečo veľké. Príbeh Anky Kolesárovej sa mierne dotkol aj môjho tvrdého srdca. Po spovedi a modlitbe príhovoru som zažil Boží dotyk lásky, prijatia a neodmietania inými, a to aj napriek svojej hriešnosti. Tešil som sa, keď som videl čistú radosť mladých, čo tam boli. Naplnilo ma to nádejou v živého Boha, ktorého meno je Láska. Bol to zážitok, ktorý som potreboval, slová už nestačili. Rozhodol som sa a On si ma svojou milosťou pripútal k sebe. Boh si ma prostredníctvom rôznych ľudí pomaly viedol čoraz bližšie k sebe. Neskôr ma oslobodil aj od vzťahu. Momentálne mám veľkú radosť zo slobodných vzťahov, prežívam pokoj a čistotu. Je to úžasné dobrodružstvo lásky, ktoré sa má skončiť víťazstvom. Prostredníctvom spoločenstva, kde mi dáva Boh poznať, ako ma nekonečne miluje, zakúšam svoju druhú rodinu. Pán ma úžasne požehnáva aj v kamarátskom vzťahu, kde v trpezlivosti a čistote spoznávam vnútornú krásu a skutočnú hodnotu dievčaťa. Do Vysokej sa stále veľmi rád vraciam, je to miesto prijatia, lásky a porozumenia, miesto poznačené obetou života za čistotu. Moje modlitby a orodovania Anky neboli márne. Vysokú navštívil aj môj brat, ktorý sa tu rozhodol pre cestu k Bohu, a tiež môj otec, z čoho sa veľmi teším. Anka, aj naďalej sa prihováraj za všetkých, ktorí hľadajú pravú lásku.“ Zdroj: https://domcek.org/page/anka/svedectva
V nedeľu 20.8.2023 sme boli pozrieť našich členov o otca Mariana Kuffu. Už podľa tváre môžeš vidieť, že sú šťastní (viď foto), lebo pokoj na srdci sa zobrazí často aj na tvári a v správaní. Vieš, ako sa ja teším, keď prídem za tebou? Neskutočne, lebo Ocko-Boh dáva túto milosť - tešiť sa z bratov.
Foto: anjelici od Jozefa z väznice v Leopoldove.
Foto: Kostol navštívenia Panny Márie v Lučenci dňa 25.8.2023 počas Livestreamu Lámačských chvál.
Angela M., manželka a matka 14 detí: „My máme veľa pohodlia. My nechceme príliš veľa trpieť. Ak nasleduješ Ježiša, ak Ho poslúchaš, tak sme povolaní k tomu, aby sme trpeli ako Ježiš... My sme povolaní k tomu, aby sme nepapuľovali vtedy, ak niekto do nás skáče. Ale – my, ženy, teraz máme svoje práva... Oni nechcú robiť to, čo im ich manželia povedia. Ani ja (Angela) som nechcela robiť to, čo mi môj manžel povedal. Ja som bola rebel. Ja som si myslela, že som dobrá osoba. Myslela som si, že nerobím žiadne hriechy. Myslela som si, že som dobrá žena/manželka a že môj najväčší problém je manžel. On povedal jednu vec, a ja som povedala vždycky niečo úplne iné... A dostala som rakovinu. Štvrté štádium rakoviny. Za tým už je len smrť. Aleluja! Moc vzkriesenia! Ja som trpela, ale Ježiš ma vzkriesil! Zo smrti! A je to tak dobré trpieť.., aby si mohol získať moc vzkriesenia! Aleluja! Aleluja! (potlesk) Prvú noc, keď mi bola diagnostikovaná rakovina, som mala sen. A v tom sne bola moja matka a (ten) veľký obor, ktorý mal oranžové oči. A v tom sne som bola veľmi vystrašená. A plakala som vo svojom sne. A Brendan sa ma pýtal: “Čo sa deje??? Čo sa deje???” Brendan mal sen takisto. Mal sen o tom, ako sme boli spolu na stretnutí a Brendon rozprával... A ja som sedela a rozprávala som mu, čo má robiť. A nepáčilo sa mu to. Ale to, čo mi Boh povedal v sne, bolo, že to je duch rebélie, ktorý prichádza v tej línii od mamy/matky. Šesťdesiat rokov som mala tohto ducha rebélie. A ja som si myslela, že ja som dobrá osoba... Myslela som si, že som toho veľa nenarozprávala. Ale Boh mi ukázal: “Ešte aj vtedy, keď si nič nehovorila, tak stále potrebujeme záchranu, aby hriechy tých našich predkov boli odpustené.” Máme veľký problém. My máme mnoho nepriateľov, ktorí sú proti nám. A tento nepriateľ bol tu proti mne, aby ma zabil. Ale Boh poslal svoje zjavenie a môj manžel sa za mňa modlil. A je teraz viem, že rebélia je pod mojimi nohami. Takže teraz vám môžem povedať, že už niet žiadneho odsúdenia. Ježiš sa chce vysporiadať s tvojou rebéliou. Viete, my všetci sme v tej rebélii... a my nepoznáme Božie cesty. Robíme si svoje vlastné veci. My nevieme, čo Boh chce. Ale Boh nám pošle pomoc. Ježiš odpúšťa naše hriechy. On odpúšťa takisto hriechy našich predkov. To je tá kliatba, ktorá prišla na nás. Ale my sme oslobodení!! Aleluja!!Aleluja!! Toto je to, prečo neznášam diabla. Pretože on sa pokúša držať všetky tieto veci pod pokrievkou, skryté. Exodus 20 hovorí o tom, že tých čo milujú Boha, Boh (nás) požehná do dvadsiatich generácií. Moje deti sú požehnané preto, lebo ja a Brendan milujeme Boha. Ale kliatba prechádza (generačne) na tých, ktorí neposlúchajú Boha. Takže niekde v tej matkinej línii bola nejaká rebélia, a tá kliatba bola na mne. Ale Ježiš ma oslobodil. Ja som zachránená, spasená od smrti. Mám tú moc vzkriesenia! Aleluja!! Chcem sa teraz modliť za vás. Chcem vám priniesť oslobodenie! Tú moc vzkriesenia a tú autoritu na to, aby bola zlomená kliatba nad vami. A povedať vám, že vaše hriechy sú odpustené. Aby boli uzdravené každé choroby. Ježiš zomrel na kríži, aby odpustil naše hriechy a aby uzdravil všetky naše choroby. Aby zničil skutky diabla. Aby nás znovu opravil a požehnal. Je to šesť rokov, čo som uzdravená z rakoviny.“
Foto: Dudince – Hontfest , diskusný stan dňa 25.8.2023 za účasti Jožka Šišku, Mareka Stojku, Jožka Š. a Dávida Janočku. Teraz niečo osobné. Môžem? Otázka pre teba. Vedel by si si predstaviť byť tam všade s nami?
Foto: Dudince – Hontfest, počas vystúpenia EGA – Michala Straku dňa 25.8.2023
Foto: Hronovce, detenčný ústav s Lámačskými chválami dňa 25.8.2023. Po ceste z väznice v Želiezovciach sme si spravili obchádzku a to len kvôli jednej veci... aby sme sa pomodlili pred prvým detenčným ústavom na Slovensku v Hronovciach. Boli sme sa pri tomto vyhnanstve pomodliť, nakoľko tam už máme aj člena a prehlásiť život Ježiša Krista, nech ustúpi temnota. V každom prípade je to jediná väznica, teda ústav, kde sme ešte neboli. Tam, kam vstúpi naša noha, musí začať vyrastať tráva-život a toto sme tam prišli prehlásiť, nech Boh požehná túto zem a verím, že sa tam čoskoro dostaneme, aj keď je tam aktuálne len toľko ľudí, čo spočítame na dvoch rukách.
Foto: Cabaj-Čápor, Gospel Fest dňa 27.8.2023. Išlo o evanjelizačnú akciu na juhu Slovenska, kde prišli aj bratia Rómovia z osady. Rozprával som sa tam aj s rehoľnou sestričkou. Odpoveď pre teba od Mareka Stojku, ktorého pustili pred 10 dňami. Bol s nami už trikrát a na dvoch festivaloch. Prvýkrát sme mu doniesli veci, mobil a pozdieľali sme sa, pomodlili. Druhýkrát ho Jožko Šiška zobral na Hontfest, kde bol s Egom a Simonu Magušinovou vo VIP zóne a tretíkrát prišiel s chlapcami z osady sem do Cabaj-Čáporu tiež VIP už evanjelizovať. Čím to je? Veď je Božie dieťa ako ty v divízii DISMAS.
Svedectvo: Ako viete, prichádzajú do Dismasu listy a od jedného člena nám zatiaľ prišlo 63 dopisov. Pričom tento odsúdený dostal 21 rokov za vraždu a už má odsedenú väčšiu polovičku trestu. Pravidelne sa s nami modlí a má štyri dcérky - jednu dospelú, ktorá žije v zahraničí, dve zobrali do detského domova a tretia bola vzatá do zahraničia na predaj, kde ju brutálne zavraždili. Je to veľká bezmocnosť, ktorú človek zažíva vo vyhnanstve a zúfalosť, že niečomu takému nezabránil. No a zväčša trestný čin, za ktorý sa človek dostane do väzenia, nie je prvý ťažký hriech, ktorým urážal Boha a teda boli už zväčša predtým do neba volajúce hriechy a toto bolo len ovocie zlých rozhodnutí a prepadnutí v hriechu. A preto pred zavretím tento náš člen holdoval alkoholu a ak sa to dá tak nazvať týral svoje detičky, ktoré mali vtedy 3 a 6 rokov. Ako som už spomínal, detičky nakoniec zobrali do detského domova. Dnes sme sa s rodinkou vydali na kresťanský tábor oáza, ktorý trvá 17 dní a počas 15 dní žijú každý deň podľa ružencových tajomstiev. Už som vám viackrát v minulosti písal práve o tom, aké neuveriteľné obrátenia detičiek zažívajú práve na Oáze. No a ako sme boli pozrieť najstaršieho syna, tak po programe sme sa s Dismasákmi stretli v kostole (vid foto).
V kostole majú aj relikviu sv. Pátra Pia a počas sv. omše sa vyslovilo aj jeho meno a kňaz sa k nemu uklonil. Osobne som si to všimol, lebo nie je to zvyčajné a nezvykne sa to robiť, preto som sa tomu začudoval. No po sv. omši sme sa presunuli do „kaviarne“, kde si k nám sadol Dávid Janočko (raper) a kde slúžili naše dievčatá Monika a Dominika z L‘múrov. Počas toho, ako sme dopĺňali pitný režim, prišli za Dávidom dve dievčatá (viď foto), ktoré poznal z predchádzajúceho roka z Oázy. Ako sa spolu rozprávali, tak Dávid začal hovoriť niečo o nás, ale nakoľko nás dievčatá nepoznali, tak sme sa aj predstavili. Dávid spomenul naše spol. Dismas a tiež, že som pracoval vo väznici 20 rokov. A dievčatá sa spýtali, v akej. Tak som jej povedal, že v Leopoldove. Vtedy dievčatá ako keby zamrzli, prestali rozprávať a staršia povedala, že tam majú otca. Tak som sa jej spýtal, že ako sa volá. (Možno si s ním píšeme.) A ony mi povedali jeho meno a moje reakcia bola „že kto?“. A vtedy mi prišlo, že je to on, kto mi napísal množstvo listov. Tak som ich opýtal, vy ste v detskom domove? Dievčatá povedali, že nie, že sú v pestúnskej starostlivosti a začali mi rozprávať, že sa otca boja, nechodia na návštevy a skoro vôbec nepíšu. Tak som ich oboznámil s tým, že oco už 1000-krát oľutoval, čo spravil a ako im ubližoval a že by to zobral okamžite späť, veď im posielal ružence, obrázky aj z Dismasu. Tak som sa ich opýtal, či im napísal, že toho moc ľutuje. Povedali, že áno a videl som tváre bez emócií, preto som sa spýtal, či mu aj ony odpustili. Staršia povedala, že mu už odpustila, ale mladšia nie. Tak som jej začal hovoriť svedectvá a aj o odpustení a dovolila nám, aby sme sa za ňu modlili a ako som mal zavreté oči, videl som krásne srdce, ktoré je v zajatí ľadu, ale že ten ľad sa veľmi rýchlo topí. Tak som jej to povedal a tiež, že či jej môžem aj ja za oca povedať, že ho to mrzí a že ju má rád a že Ježiš ju nikdy neopustil a miluje ju... A prišli slzy a na ústach slová odpustenia „odpúšťam mu, odpúšťam mu, odpúšťam mu“. Dozvedel som sa tiež, že tá pestúnska rodina je veľmi veriaca a majú okrem svojich štyroch detičiek aj ich 2 a platia im tieto oázy – (kresťanské tábory). Moja reakcia je neskutočná vďačnosť Ockovi-Bohu, že aj v takej núdzi, že museli byť v detskom domove, boli do 2 rokoch vytiahnuté a dané do takejto veriacej rodinky, kde sú veľmi šťastné a spokojné. To, čo by človek nedokázal vybaviť ani v najlepšom svojom sne, za neho spravil Ocko-Boh. Na záver som jej len povedal, že som si všimol, že jej otec v listoch stále posiela obrázky sv. Pátra Pia z Pietročiny a že na jeho príhovor sa mu stalo množstvo zázrakov, uzdravení a to gesto počas sv. omše, keď sa kňaz uklonil k relikviám tohto svätca, mi prišlo, kto okrem otca u Ježiša Krista za neho orodoval dňom i nocou, lebo zázraky môže robiť len BOH. Chvála Ti, Pane!
Foto: Bratislava, duchovná obnova pre učiteľov-pedagógov dňa 31.8.2023. Bol to dôležitý čas, nakoľko ide o našich pedagógov, ktorí sú v tejto dobe kľúčoví, lebo oni suplujú rodičov a teda aj teba. A ak oni budú stáť na skale Ježiša Krista tak, ako rodičia tých dievčatiek, tak aj v tejto zlej situácii môžu byť tvoje detičky dobre vychované.
Príspevok od Stanislava T.: „Som na slobode už skoro dva roky a to vďaka mojej viere, ktorú som získal už počas pobytu vo vyhnanstve. Náš Pán je všade, už tam som cítil, že iba s Bohom budem v živote šťastný a iba On ma bude naplňovať. A potom ešte naše spoločenstvo Dismas a náš líder Michal, ktorý už počas vyhnanstva bol s nami v kontakte. Po prepustení z vyhnanstva sme sa aj s mojim bratom Ladislavom začlenili do farnosti v ČR mesta Střibra a sme miništrovali a náš kňaz Miroslav bol nie iba našim kňazom ale i otcom, priateľom a vždy nám poradil a pomohol nám vybaviť prácu, najprv v ČR a potom sme s bratom Ladislavom nádherne pracovali a vo voľnom čase sme sa venovali našej farnosti. Samozrejme, vďaka vernosti Bohu, sme mohli navštíviť s bratom Ladislavom i iné štáty ako Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Belgicko. V súčasnej dobe s bratom Ladislavom sme sa dostali do Holandska a opäť to berieme ako Božie požehnanie. Našim snom bola nejaká dovolenka pri mori. Ale začnem od začiatku, ako sa to odohralo. S mojím bratom Ladislavom sme požiadali o pomoc nášho brata Michala zo spoločenstva Dismas, či by nám vedel zohnať nejaké oblečenie, ktoré by sme radi vzali do rómskej osady a samozrejme sa to uskutočnilo. Potom sme sa večer modlili posvätný ruženec a keď sme sa domodlili, tak cca do pol hodinky nám volal náš kňaz Miroslav a chcel sa s nami stretnúť, že má pre nás niečo dobré. Ale my sme boli na Slovensku a tak nám povedal, že cca za 3 týždne môžeme vycestovať do Holandska za prácou. Náš kňaz Miroslav mal pre nás pracovnú pozíciu v Holandsku a ubytovanie tam bolo zabezpečené, práca ľahká a 14 euro na hodinu v čistom. Tak sme neváhali a pracovnú pozíciu sme s bratom Ladislavom vzali. Keď sme prišli do Holandska do mesta Noordwijk, tak nás ubytovali v hoteli ako bolo sľúbené a ešte aj k tomu more máme od hotela tri minúty (viď foto) a do práce od hotela to máme cca 20 minút. Naša práca spočíva v tom, že pracujeme so zeleninou a ovocím a to iba dávame do bedničiek a máme zdarma obed a pracujeme niekedy 8 a niekedy 9 hod. Máme dve smeny ranná a popoludňajšia a keď ideme na poobednú, tak máme príplatok 25% a keď pracujeme v sobotu, tak máme príplatok na rannej smene 50% a na poobednej smene to je 100%. A v nedeľu to má každý za 100% príplatok. V Holandsku sa vypláca každý týždeň a v čistom to vychádza cca 480 až 560 eur a keď máte i ten víkend, tak aj 650 eur. Posielam vám fotky nášho hotela, kde bývame, aby ste mali predstavu, ako vypadá Holandské ubytovanie. Nie sú to ubytovne, ale hotely (viď foto). Tak bratia, nie je to úžasné, aké požehnanie sme dostali? A s bratom Ladislavom vám na záver chceme odkázať, aby ste nemali strach z toho, že keď mám záznam v registri trestov, že budem mať problém sa zamestnať. To ozaj nie je žiadny problém, ale kto chce pracovať a žiť slušný život, si prácu vždy nájde
Foto: modlitby chvál v Kláštore pod Znievom spojené so sv. omšou a svedectvami dňa 2.9.2023. Ako som pozeral dookola, bolo tam veľmi veľa ľudí na vozíkoch, bez nôh a pod.
Foto: členovia Dismas s dekanom Maslákom Foto: Milan S. sedí pri stole s kapustnicou, ktorú navaril v 70-litrovom kotly počas hodov a Bohuš, ktorý nás oslovil, nakoľko pôsobil dlhé roky v Ekvádore (Latinská Amerika), kde navštevoval väzňov. Zapamätal som si hlavne tú časť, ako nám rozprával, že spia tak, že traja stoja a jeden leží a takto sa musia striedať štyria na jednej posteli.
Foto: Kremnické bane 2.9.2023, kde sa nachádza stred Európy. Pri kapucínskom kostole na nachádza amfiteáter, kde sme svedčili rodinám s detičkami, pre ktoré boli tieto modlitby chvál LCH určené.
Foto: Leopoldov, stretnutie spol. DISMAS počas modlitieb chvál. Zľava Alojz K. (zázračne prepustený pred 2 mesiacmi), Filip L., Janko (kladivo), Jožko Š. a Adam L.
Inak pre predstavu za 2 mesiace som najazdil cez 1 000 km.
40 hod. P+S |
Predkladaný úmysel za spol. Dismas, za teba aj tvoju rodinu a všetky miesta, kam práve ideme |
15.-16.9.2023 |
za odsúdených, ktorých navštevujeme a navštívime. A za ľudí, ktorých zranili, ublížili. |
22.-23.9.2023 |
za evanjelizáciu vo väzniciach |
29.-30.9.2023 |
Za voľby do národnej rady Slovenska, aby boli podľa Božej vôle |
6.-7.10.2023 |
za našich kňazov, biskupa Rábeka, nové duchovné povolania |
13.-14.10.2023 |
za rodiny slúžiace v Dismase |
11.9.2023 Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal NL - NOVINKY z Dismasu č.89