PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahá sestra v Kristovi.

Foto: oficiálny zdroj Väznica a ÚPVZD Opava: „OPAVA 4. května (VS ČR) - Včera v odpoledních hodinách koncertoval v opavské věznici populární slovenský raper Ego. Prostor vězeňského hřiště se tak zhruba na hodinu stal koncertním pódiem, ze kterého se rozdávala radost, povzbuzení a naděje, že mimo zdi věznice lze najít způsob, jak znovu nevstoupit na cestu, která odsouzené ženy přivedla do výkonu trestu. Koncert se mohl uskutečnit díky slovensko-českému vězeňskému společenství Dismas, se kterým Michal Straka alias Ego dlouhodobě spolupracuje. V rámci této spolupráce navštívil již mnoho slovenských i českých věznic, kam, jak sám říká, nejezdí soudit, ale povzbudit.“ Všimni si okná plné dievčat, len dievčat, ktoré sa cítili ako na koncerte, lebo technika (teda aparatúra), ktorú tam dostal Martn Dunajský z Lámačských chvál, bola tak silná, že v okolitých činžiakoch si to natáčali. Po koncerte ma zastavilo viac dievčat a boli dotknuté a jedna mi povedala, že nečakala, že takí ľudia ešte existujú, že si nájdu čas a povzbudia ich vo väzení. V takomto kontexte.

Foto: kresba od Mateja z väznice v Sučanoch.                           

Pokračoval by som príspevkom od Adama Likavčana (viď foto) po stretnutí s členmi spol. DISMAS v Leopoldove: „PBJK! Už dlhšie chodievam do väznice v Leopoldove v nedeľu doprevádzať svätú omšu na gitare, no túto nedeľu (23.04.) to bolo špeciálne a výnimočné. Veľmi sa mi nechcelo ísť, no premohol som sa, išiel som vo vernosti, že tam nejdem kvôli sebe ale kvôli Ježišovi a vám - bratom vo viere.  A naozaj to stálo za to. Prvýkrát sme mali nácvik piesní pred omšou aj po omši. S niektorými sme sa pozdieľali veľmi otvorene a bolo cítiť, ako Duch Svätý hovorí cez nás. Dokonca som dostal prorocké slovo do oblasti, ktorú práve v živote riešim! Chvála Pánovi za ten čas!“

Foto: Procesia Hlohovec so spol. DISMAS (vľavo s reproduktorom Jozef Zachar a mne zverili Kristov kríž, pričom ostatné Dismas rodinky boli v procesii). „V nedeľu 23. apríla 2023 požehnali obnovený kríž v Gáborských ruženných horách východne od mesta Hlohovec. Veriaci sa stretli pri starej tehelni, aby sa presunuli v sprievode s krížom na miesto požehnania, pričom sa modlili slávnostný ruženec.“  Zdroj:https://www.tkkbs.sk

Foto: Misie vo farnosti Bohdanovce pri Trnave, kde sme svedčili a povzbudzovali veriacich tejto farnosti 26.4.2023.

Časť listu od Petra z väznice v Banskej Bystrici: „Som tu od januára a prvý výsluch som mal len 17.4., tak som tu len sedel a rozmýšľal a všetko si uvedomoval a po tvojom príhovore, tvojej prítomnosti, vidím všetko ináč, inými očami, na všetko mám iný názor, teším sa z toho. ĎAKUJEM. Len vďaka tebe sa cítim uvoľnený, kľudný, bezproblémový, nič ma tu nemôže rozhádzať, moje srdce a myseľ patrí Bohu a viem a cítim, že som iný a budem nielen tu, ale aj vonku s rodinou, ktorú ľúbim a budem sa snažiť žiť v harmónii a láske. Ďakujem. Pomáhaš mi“

Foto: 2 x obrázok-kresba od Ladislava z väznice v Banskej Bystrici    

Foto: obálka od Zoltána z väznice Opava

Dňa 26.4.2023 sme boli vo väznici v Banskej Bystrici na koncerte s raperom Michalom Strakom - EGOM. Fotky oficiálne ešte nie sú, tak, ak Pán dá, zverejníme ich až v budúcom NL.

29.4.2023 som navštívil Barborku a jej mamičku Máriu, ktorá sa z našej návštevy pozdieľala: „Keď sme sa dozvedeli o spoločenstve Dismas, Barborka /moja dcérka s Downovým syndrómom, vytvára pohľadnice, ktoré obvykle predáva a peniažky do posledného centíka posiela hladujúcim deťom vo svete. Vďaka jej tvorivosti už 1450 detí dostáva jedlo na celý rok.../ sa ma hneď spýtala, či by nemohla vytvoriť nejaké pohľadnice aj pre ujov a tety vo výkone trestu. Netušila som, či by to vôbec bolo možné. Napísala som teda p. Mgr. Libantovi, či by sme mohli napísať nejaké pohľadnice a potešiť ľudí aj vo výkone trestu. O pár dní sme sa stretli s ním a jeho rodinkou. Bolo to úžasné stretnutie, pri ktorom sme veľmi mocne cítili prítomnosť Ježiša medzi nami. Som Pánu Bohu veľmi vďačná, že nám do života poslal tak úžasných ľudí.... A tak sa spustila Božia lavína....hneď sme mu darovali 100ks a dohodli sme sa na ďalšej spolupráci... postupne by sme chceli poslať pohľadnicu každému zo skupiny Dismas. Nie sú to len obyčajné pohľadnice, lebo každá z nich je premodlená za toho človeka, ktorý ju dostane...a reťaz modlitieb pokračuje neustále. Navždy budú v našich srdciach títo Boží ľudia... Ani sme netušili, že už o pár dní dostaneme krásne ohlasy od našich nových "bračekov"...Veľmi nás to obe dojalo, ako krásne nám niektorí napísali... Ďakujeme Pánovi za tento dar. Ďakujem hlavne za Barborku, je naozaj veľmi šťastná a z celého jej srdiečka ďakuje a všetkým žehná. Získala nových "bračekov", lebo tí jej sú už v nebičku... Náš život je trošičku podobný životu našich nových bračekov. Tiež sme stále len doma, kvôli zdravotnému stavu. Nie je to ľahké, ale zobrali sme to tak, že je to vôľa Božia. Snažíme sa každý prítomný okamih prežívať s Ježišom a Matkou Božou. Oni vedú náš život a riadia ho. Veľmi by som odporučila všetkým "bračekom a sestričkám", aby si zvolili za Pána svojho života Ježiša, lebo s ním aj to, čo sa zdá neznesiteľným, stane sa ľahším. A je úžasné vedieť, že On je ten, ktorý nás miluje nekonečnou láskou a keď aj padneme, podá nám ruku, aby sme mohli vstať a kráčať Jeho cestou... My s Barborkou budeme aspoň v modlitbách s vami a podopierať vás, ak bude treba...

Ďakujeme Bohu, že Jeho riadením sme získali novú rodinu - rodinu p. Libanta a rodinu Dismas. Sme za to nesmierne vďačné. Žehnáme vám všetkým a želáme veľa síl, trpezlivosti a lásky na vašej ceste. Budeme vďačné, keď si vo svojich modlitbách spomeniete aj vy na nás. A sľubujeme, že sa budeme snažiť potešiť vás našimi pohľadnicami. Ste v našich srdiečkach a modlitbách.“ Foto: počas návštevy, kde som Barborke ukazoval pohľadnice a pozdravy, ktoré pišli od niektorých členov. Musím napísať, že sa veľmi tešila a bola to taká úprimná radosť, žiadna pretvárka, ale vďačnosť.

Dňa 30.4.2023 v nedeľu som prišiel pozrieť spol. DISMAS vo väznici v Hrnčiarovciach. Bola nás tam plná kaplnka, teda okolo 50 ľudí. Chlapci mi zahrali nacvičené piesne, potom sme sa pozdieľali, vyučovali a celé stretnutie bolo zakončené sv. omšou s otcom dekanom.

Foto: 3 x obrázok od Štefana z väznice v Trenčíne, ktorý viackrát do mesiaca posiela svoje kresby.

Príspevok Veroniky Moravcovej: „Na vysokej škole som mala jednu úžasnú spolužiačku a veľmi dobrú priateľku, volá sa Elen a pracuje ako riaditeľka v cirkevnej materskej škôlke. Stretla som sa s ňou po dlhšej dobe na stretávke po 10 rokoch z VŠ. Rozprávala mi príbeh, ako si ju vybrali za súkromnú učiteľku a pestúnkou detí do rodiny tenistu Rogera Federera práve v čase, keď sa im narodili druhé dvojičky. Mala možnosť s nimi prežívať ich príchod do rodiny a vidieť ich  život. A tak, obkolesená všetkým tým luxusom, chcela navštíviť opačný kraj sveta - Afriku. Počas jej prvej cesty do Afriky sa rozhodla navštíviť jednu dedinku na ostrove Zanzibar. Pozerala sa, ako jedna Talianka rozdáva miestnym deťom pastelky a omaľovánky. No doteraz v živote nevidela väčšiu radosť, ako práve v tú chvíľu - šťastie jedného chlapčeka, ktorý od nej dostal tento „poklad“. Tá radosť sa dotkla jej srdca… a tiež ju priviedla k myšlienke: Čo môže urobiť, aby videla viac takéhoto šťastia? V jednom z rozhovorov sa jej brat opýtal: „Čo by si robila, keby si bola miliardárka a už nikdy nemusíš chodiť do práce?“  a jej  odpoveď bez rozmýšľania znela: „Postavila by som škôlku v Afrike na pláži a všetci by tam boli šťastní!“ On na to: „Tak to urob!“ A naša Elenka sa rozhodla, že postaví škôlku, aj napriek tomu, že nie je miliardárka. Stálo ju to veľmi veľké úsilie a dala do toho všetko. Potrebovala vyzbierať peniaze na výstavbu škôlky, vybaviť povolenia a zabezpečiť všetko potrebné k výstavbe škôlky. A tak znovu odišla na krátky čas do Afriky a začala stavať škôlku počas svojho voľna v jej zamestnaní. Po rôznych komplikáciách a tiež po vážnych zdravotných problémoch zvažovala, že by išla do Afriky aj na jeden rok dokončiť škôlku, ak sa jej to podarí, počas neplateného voľna v jej zamestnaní. Stále váhala, či má ísť a zanechať tu všetky svoje istoty - dobrú prácu, rodinu a tiež možnosť nájsť si niekoho na spoločnú cestu životom. Zorganizovala som posedenie s kpt. Michalom Libantom, na ktoré prišla aj Elenka. Na stretnutie s Michalom však práve vtedy prišlo dosť málo hostí a ja som bola sklamaná, že to asi nemá žiadny zmysel, organizovať takéto podujatia a skončím s tým. Michal rozprával svedectvá, ako mocne konal Boh vo vašich životoch a ako je potrebné pomáhať iným, aj napriek tomu, že musíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Po jeho silných svedectvách mi Elenka so slzami v očiach povedala, že sa práve teraz definitívne rozhodla odísť na rok do Afriky, aj napriek všetkým okolnostiam a dokončiť tak škôlku

(Foto: po svedectvách). Povedala mi, že som to organizovala pre ňu a nemám s tým prestať. A ja som si uvedomila, že ak sa Boh dotkne čo i len jedného človeka - má to veľký zmysel. Elenku som kontaktovala nedávno, kedy mi prezradila tajomstvo, že práve v Afrike si ju našiel jej budúci manžel. Veľmi som sa tomu potešila, že modlitby nás a našich 3 synov boli vypočuté. Boh veľmi mocne konal počas Elenkinho pobytu v Afrike, a takým silným svedectvom bolo, že si ju vybrali spomedzi organizácií a podarovali jej potrebnú sumu na dokončenie škôlky. O tom sa práve dozvedela presne v deň, keď som ju opäť pozvala na koncert Dominiky Gurbaľovej, kde bol aj kpt. Michal Libant. A Pán veľmi mocne konal“

Foto: konferencia kresťanských učiteľov a pedagógov v pondelok dňa 1.5.2023 v Ružomberku, kde sme boli zavolaní, aby sme bratov a sestry, ktorí veľmi často suplujú rodičov a krstných rodičov, aby detičky, aj tie naše, viedli ku Kristovej láske k poznaniu pravdy. Po svedectve ma zastavil učiteľ z Tvrdošína a povedal mi, že ho veľmi oslovilo slovo a svedectvo, že práve ich Boh uschopnil na túto vzácnu službu a zveril im službu k spáse nielen detí, ale cez detí aj rodičov. Potom mi učiteľka z Košíc povedala, že je strašne dotknutá z toho, že práve vy ste sa modlili za nich. Vychádzame z textu úmyslu, ktorý máte na konci každého NL Novinky z Dismasu:

Foto: webová stránka LUMEN Festivalu Trnava, kde máme dva workshopy. Uskutoční sa, ak Pán dá, 10.6.2023 Určite sa ti často stáva, že či už spoluodsúdení, alebo rodina, známi, blížni, majú rôzne otázky, pochybnosti o existovaní Ježiša Krista. Vtedy sa ich jednoducho opýtam, aký je rok. Oni odpovedia „veď to vie každý, 2023“ a potom sa ich opýtam, že od kedy celý svet ráta,  resp. prečo je práve 2023. No a po chvíľke zamyslenia odpovedajú, že „od narodenia Ježia Krista“. No a potom sa ich pýtam, že keď sa hrajú na ateistov, tak prečo si na náhrobné kamene dávajú kríže, keď tomu neveria. No teraz by som ti dal text z katechizmu z roku 1907, kde cituje sv. Augustína, ktorý rozpráva, ako je to s dušou po našej smrti. No a tu ti ho predkladám: „Gennadius, lekár v Kartágu, ktorý nechcel veriť v nesmrteľnosť duše, mal nasledujúci sen. Pred zobudením videl prekrásneho mládenca v bielom rúchu, ktorý sa ho spýtal: ≪Vidíš ma?≫ On odpovedal: ≪Áno, vidím≫. Mládenec pokračoval ďalej: ≪Vidíš ma na svoje vlastne oči?≫ Lekár hovoril: ≪Nie, lebo tieto spia≫. Mládenec povedal: ≪A čímže ma teda vidíš?≫ Lekár povedal: ≪To neviem≫. Potom pýtal sa mládenec ďalej: ≪Počuješ ma? ≫ Lekár povedal: ≪Áno≫. Mládenec pýtal sa ďalej: ≪Či počuješ ma svojimi ušami? ≫. Lekár povedal: ≪Nie, lebo tieto spia≫. Nato mládenec: ≪Nuž čímže ma teda počuješ?≫ Lekár: ≪To neviem≫. Konečne spýtal sa mládenec: ≪Či vravíš ty teraz?≫ Lekár: ≪Áno≫. Mládenec: ≪Svojimi ústami?≫ Lekár: ≪Nie≫. Mládenec: ≪Čímže teda?≫ Lekár: ≪To neviem≫. Tu konečne povedal mládenec: ≪Nuž hľa, ty teraz spíš a predsa vidíš, počuješ a vravíš. Príde hodina, kde budeš celkom mŕtvy, a uvidíš, počuješ, budeš vravieť a cítiť≫. Lekár zobudil sa poznal, že ho Boh skrze anjela poučil o nesmrteľnosti duše.“ Verím, že tento jednoduchí príklad ti pomôže lepšie pochopiť ako je to po smrti s našou dušov.

Príspevok rehoľnej sestričky, ktorá je na misiách v Kazachstane, teda cca 4 000 km od Slovenska: „Vážený p.Libant, chcela by som Vám zveriť svoju túžbu srdca a zároveň sa za tento úmysel modliť - totiž, veľmi by som si priala, keby ste mohli prísť aj k nám do Kazachstanu do našich väzníc. Je tu obrovská kriminalita a do väznice sa len tak nedá dostať. Raz za rok pozývajú cirkevných predstaviteľov rôznych vierovyznaní, aby sa prihovorili väzňom, ale to je formalita a veľmi ťažká vec pre duchovné autority. Len karagandinská oblasť má približne 8000 väzňov. Neviem, ako by sa to dalo uskutočniť. Už nejaký čas sa za to modlím a rozprávala som aj s niektorými autoritami, ktoré by mohli veci pohnúť. Dúfam, že Vám príde pozvanie a k našim väzneným sa dostane Slovo života a vnútorná sloboda. Zverujem to do Vašich modlitieb a tiež Vás sprevádzam s. Alena“ 16.5.2023 sme za to modlili o 20,00 hod. a 40 hododinová modlitba sa uskutoční 9 až 10.6.2023. V NL č. 84 bola misia II, kde som ti napísal, že si nás blízki môžu pozrieť na webe a, ak Pán dá, zmenia názor aj takto na teba a tu je jedna reakcia od Roberta z väznice v Sučanoch: „Božie požehnanie vyprosujem Vám, vašej rodinke a celému spoločenstvu Dismas. Celý obsah pošty od vás som dostal. Za každým ma potešíte až tak, že ma to dojíma. Volal som s mojou dcérkou a nadiktoval som jej vaše údaje na internete. Tak si vás vyhľadala, popočúvala si vaše svedectvá a keď som jej znova na druhý deň zavolal, tak mi povedala že pol dňa strávila pri vašich svedectvách. Obdivovala vás a dúfam, alebo vlastne čakám, že mi sama od seba povie, že si to znova pozrela, alebo niečo také... že sa jej to dáko dotklo. Dopis od Barborky... to je neopísateľný pocit. Po dopísaní tohto listu idem napísať aj jej a prosím vás, aby ste jej to odovzdali. (Ďakujem.) Som rád, som rád preto, lebo zo začiatku, keď som dal vedieť domov svojim deťom, že sa modlievam, chodím na omše a podobne, tak sa tomu smiali a si mysleli, že to neberiem vážne alebo čo. Ale teraz už keď im poviem „pomodlite sa“ alebo niečo ohľadom nášho Boha Ocka, tak to berú vážne. (Vďaka Bohu!)“                                                                                                                                                                                               

Foto: Dňa 6.5.2023 sme mali 8. výročie založenia väzenského spoločenstva DISMAS. Bolo nás veľa a bolo by nás omnoho viac, ak by sa členovia nezľakli dažďa, ktorý sa predpokladal, ale pršalo minimálne, ale za to svietilo slnko. Ono je to tak, že opica hodí pod naše nohy malé polienko a hneď sa toho zľakneme a ustúpime.

Foto: náš biskup otec Rábek, o. Luboš K., dekan Jozef S..

Foto: s rehoľnou sestričkou, modlitebníčkou nášho spol.

Svedectvo Andreja Flaškara (foto práve z hory Butkov), ktoré poslal mailom: „Ahoj Michal, som veľmi vďačný, že som sa mohol zúčastniť včerajšej púte na Butkove. Ďakujem aj za to, že si mi dal možnosť zdieľať sa so svojou skúsenosťou. Je to už nejaký čas, čo som rozprával pred toľkými ľuďmi, takže trošku si ma zaskočil, ale nakoniec Duch Svätý to viedol sám. Takisto sa chcem poďakovať za prijatie medzi vás. Zaujímavé bolo, že som sa mohol následne stretnúť a rozprávať s bývalým odsúdeným, ktorého som mal na oddelení domácej réžie a zaspomínali sme v dobrom, ako som ho viedol na súd. Bolo to také vrátenie sa do minulosti a veľmi požehnaná chvíľa, stretnúť sa vonku po toľkých rokoch, rozprávať sa, podať si ruky a byť na Butkove pre spoločný cieľ a spoločne chváliť Ježiša. Takisto ma veľmi potešilo, že hneď, ako som začal rozprávať, tak som videl v očiach mnohých ľudí, že toto nie je téma, ktorá je tabu, ale že naozaj majú skúsenosť s podobnou závislosťou a problémami, pretože niektoré ženy si utierali oči od sĺz, prikyvovali mi a  videl som, že je to pre ne citlivá téma. Keď som zišiel dole z pódia, prišla za mnou pani, ktorej sa moje svedectvo veľmi dotýkalo, pretože majú v rodine problémy s deťmi, ktoré mali ťažkú výchovu rodičov a Benjamín z BB žije na ulici, pije a droguje, takisto jeho sestra pije a ešte rozprávala o neterke, ktorá tiež kolíše, chvíľu sa drží a potom zasa padá do drog. Snažil som sa ju povzbudiť v tom, že modlitba je mocná zbraň a Boh si ju použije tak, aby to bolo správne a dobré pre konkrétnych ľudí. Zastavili sa ešte ďalší ľudia, ktorí rozprávali, že majú niekoho v rodine čo pije, alebo majú problém s drogami, no mená mi nepovedali. Ale viacero ľudí prišlo za mnou a popriali mi veľa síl, že sú vďační za svedectvo aj rehoľné sestry, ktoré mi podali ruku a povzbudili ma, že sú vďačné za svedectvo, že aj ony sa neustále modlia za ľudí v núdzi, závislých, chorých a toto je pre ne povzbudením. Veľmi požehnaný deň som včera zažil, bolo tam cítiť mocné pôsobenie Ducha Svätého. A čo bolo naozaj úžasné, keď som poprosil Braňa o krátku modlitbu, pretože sa snažíme dlhší čas o dieťatko, ale zatiaľ sa nám nedarí, hneď zavolal pár ľudí, ktorí sa nado mnou modlili a na diaľku aj za manželku, ktorá sa nemohla dostaviť. Ak by si vedel tento úmysel posunúť modlitebnému tímu, budeme vďační. Naposledy sa modlili za moju manželku za vyriešenie pracovnej situácie. Hoci z práce ju prepustili, nevyšlo to podľa našich predstáv, modlitby nám pomohli sa s touto situáciou vyrovnať. Ďakujeme modlitebnému tímu za podporu. Ďakujem Ti ešte raz za pozvanie, bola to výnimočná atmosféra. Buďte požehnaní, modlím sa aby Vás všetkých naplnil Duch Svätý a požehnával Vás, aby ste prinášali svetlo tam, kam sa my nedostaneme. Každý človek si zaslúži poznať Ježiša Krista. Ďakujem Bohu za Tvoju službu, ktorú so spoločenstvom vykonávate. Amen. Andrej“

Tento týždeň som volal aj s našim členom Pavlom M., ktorému som robil pedagóga v Leopoldovskej väznici, pričom mal odsedieť trest 23 rokov. Modlili sme sa však od roku 2015 za to, aby ho mimoriadne prepustili na slobodu. Keď som s ním teraz rozprával, tak spomínal udalosť, keď som prišiel na biblický krúžok a povedal som im, že som bol s jedným prorokom z Írska, ktorý  prorokoval, že odsúdení z Dismasu budú mimoriadne púšťaní na slobodu. A chlapci tomu moc nerozumeli, lebo 23 ročný trest je ozaj veľký. Ale trpezlivou modlitbou, nie šomraním, ale vytrvalosťou v srdci s Kristom si toto proroctvo vložil do srdca a po 11 rokoch bol mimoriadne pustený na slobodu. Teda 13 rokov mu zrušili. Neskutočné, verím, že príde čas, keď nám o tom napíše.

No a znovu, dnes už v sobotu 6.5.2023, predtým ako som išiel na Butkov, som mal veľmi veľa telefonátov a do toho ešte jedno číslo a na druhej strane sa ohlásil Martin M. z väznice v Banskej Bystrici – Kráľová (viď foto už na Butkove) a začal mi rozprávať, že 4.5. mal súd na PP, ale nakoľko bol viackrát súdne trestaný a posledný trest mal okolo 7 rokov, tak nás prosí o modlitby, čo sme aj predali nášmu modlitebnému tímu. Hovoril, že ako prišiel na súd, tak sudkyňa mu povedala, nech to stiahne, prišiel advokát a tiež mu povedal, nech to stiahne. Ale on to nestiahol a 1 hod 20 min. hovoril sudkyni, ani si nepamätá čo, len vie, že to ako keby nerozprával ani on. Po tejto svojej obhajobe bol prepustený a prokurátor sa neodvolal. Osobne ľudia ktorí vyjdu von z vyhnanstva, musia min. rok čakať na svedectvo na pódiu, ale jeho som zavolal, aby povedal tento zázrak. A plakal nielen on, ale veľa ľudí. Nech len vytrvá.

Misia I: máme v spol. Dismas špeciálny modlitebný tím, ktorému každý deň od rána prichádza jeden úmysel za deň od konkrétneho člena z vyhnanstva, ktorý nám napíše o nejakom probléme, že ho potrebuje predložiť pred Ocka-Boha a za neho sa modlia potom celý deň títo modlitebníci (aktuálne cca 70 modlitebníkov). Dostávam aj spätné reakcie o uzdravení, prepustení na slobodu ako v prípade Martina M. z Butkova (viď vyššie), ale niekedy napíšu členovia z vyhnanstva len tak stroho, že podarilo sa to, alebo rȍntgen vyšiel dobre a pod. No ak sa ti dá, my chceme aj týchto modlitebníkov povzbudiť a preto ťa poprosím, skús pre nich napísať, ako to bolo celé, ako to dopadlo. Veď oni to robia z lásky pre teba a nič nežiadajú, tak to trošku rozpíš. Ďakujem.

Úmysly: modlíme sa každý deň o 20.00 hod., a 40-hod. modlitebnú reťaz od piatka 8.00 hod. do 23.59 hod. v sobotu.

29.5.2023     Boh Ťa žehnaj, drahá sestra v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.85