PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahá sestra v Kristovi,

Začal by som výrokom sv. Augustína: „V búrkach sveta sa my kresťania neutopíme iba preto, že nás nesie drevo kríža.“

Foto: väznica v Banskej Bystrici, LCH, prevzaté: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/uzdravenie-rodinnych-vztahov

Časť listu od Petra z väznice v Banskej Bystrici (viď foto): „Tvoja návšteva bola pre mňa, ani to neviem opísať, prehovoril si mi do duše a prihovoril si sa k môjmu srdcu. Máš v sebe veľké cítenie, Tvoja reč dokáže pomôcť  a utíšiť bolesť v srdci, veľmi rád som si Ťa vypočul, ja som bol z Teba veľmi milo prekvapený a unesený, cítil som pokoj v duši aj srdci. Mňa si tak presvedčil,  až mi slzy po tvári stekali, musel som sa schovávať, aby ma ostatní nevideli, no na očiach mi to bolo iste vidieť. No nehanbím sa za to, modlím sa ráno a večer. Ďakujem Bohu každý deň za to, že som silnejší a je so mnou, pomáha mi prežiť toto peklo, ktoré ja tu mám!“

Foto: obrovský obraz namaľoval Róbert z väznice v Leopoldove.

Časť listu od Janka z väznice v Sučanoch (viď foto): „Ďakujem Ti za dopis aj za tie dva DIPLOMY (za biblický kvíz), potešilo ma to. Ako som Ti to spomínal, keď si tu bol naposledy, tak som Ti rozprával, ako mi Pán  Boh pomohol s mojím prípadom.  Čakal som doživotie, to znamená trikrát a dosť, potom mi psychológ z civilu navrhoval dvadsaťpäť rokov, okresný súd môjho trvalého bydliska mi jeden trest spravil tak, ako keby som prvý trest nebol odsúdený a na základe tohto mi súd spravil inú právnu kvalifikáciu  a dal mi hranicu od 7 do 12 rokov. To bola moja hranica. Keď som prišiel na súd, tak som dostal ponuku od sudcu a prokurátora 4 roky a 8 mesiacov. Z tohoto trestu už mám to najhoršie odsedené.“ Chvála Pánovi, všetko sa začne meniť, ak sa modlíte a nielen tresty, ale aj diagnózy.

Časť listu od Milana z väznice v Košiciach-Šaci (viď foto): „Úvodem a s Božím požehnáním  tě srdečně zdravím, a tak jisto Tvoji rodinku a „Dismas“! Děkuju za – „Kázeň postného období, Duchovnou obnovu s emeritním  exorcistom Matúšom Marcinom“.  Důkladně jsem to všechno prostudoval, a musím uznat, že všechno je pravda. Rád bych se s Matúšem Marcinom setkal osobně, když dá Pán Bůh. Takže můj patrón je sv. Charbel, což je velká milost , která se mi dostala, a velká vďaka Pánu Bohu našemu „Ockovi“.  Můj syn už je chvála Pánu Bohu zdravý a rodinka též. Děkuji za modlitby za můj úmysl Michale. Pán Bůh vás i mně vyslyšel !! V neděli 19.3. jsem byl na omši, a stále se farárovi nedostal můj krstný list z ČR (Pardubic), o který žádal. Takže budu s trpělivostí muset s tou spovědí a Eucharistií počkat.  No, čekám na soudní termín ohledně P.P., tak to nechávám v Božích rukách. Už mi zbývá  do konca trestu jen 10 měsíců ze 76 měsíců, tak když Pán dá, mohly by mně to už odpustit.  Jakmile budu venku, okamžitě se s tebou spojím a domluvíme se co dál. Rysuje se mi práca ve zdravotnictví, jako opatrovatel o staré, nemohoucé a nemocné lidičky, kteří to potřebují. O tom jsem vždy sníval, a se mi to vyplňuje „díky Ježíšovi“. Dokonce si píšu s jednou kamarátkou, (Barborkou), která je křesťanka, pracuje ve zdravotnictví jako zdr. sestřička v Kláštore pod Znievom - Dobrý Pastier, kňaz je tam Vladko Maslák.  Takže má cesta je aj tam po mém propuštění, a tam budu možná i pracovat a pomáhat Barborce!“  No nie je krásne? Zadarmo ubytovanie, strava a práca-služba - pomáhať iným. Nemáš sa kam vrátiť? Toto je možnosť, pri ktorej budeš budovať Božie kráľovstvo. Asi si si všimol, že Milan spomínal, že by sa rád osobne stretol s exorcistom Matúšom Marcinom. Keď som čítal ten list, tak už sme mali vybavený vstup práve do tej väznice a za 3 dni sa s ním stretol. To je nádhera, Boh Ocko je verný. Ostaňme aj my.

Foto: 29.3.2023 väznica Košice-Šaca práve s exorcistom Matúšom Marcinom

Foto: väznica väzba Košice 29.3.2023 s kapelou Lámačské Chvály.

S chlapcami z LCH sme boli navštíviť výkon väzby, teda obvinených. A teraz by som rád zdieľall reakciu po vystúpení Lámačských Chvál v BB – Kráľovej, SSS - teda stredný stupeň stráženia. Časť listu od Milana z tejto väznice: „Tak, konečne sme sa stretli osobne. Keď som vstúpil do sály, tak som ti podal ruku a povedal, že sa volám Milan Z. a ty že: „Hej, OK“,  a vravím si, že čím som ja u teba, že ako každý väzeň. A tak som si sadol a zrazu si prišiel osobne za mnou a potľapkal si ma po pleci. Tým si mi dal najavo, že vieš o koho sa jedná. Ďakujem ti pekne za to gesto, až ma zahrialo pri srdci. Krásny zážitok plný emócií, poviem ti, cítil som prítomnosť Ducha Svätého, ako sa nás dotýka. Keď si povedal: „Zdvihnite ruku!“, tak som dostal takú silu, odvahu, no proste všetko. A keď som inému človeku spieval, že Ježiš ho miluje, to bola krása, nezameniteľný pocit šťastia, neviem to vyjadriť. Bojoval som s tým, či ísť a neísť, lebo chlapci že: „Nechoď, načo tam pôjdeš!“  Ale som tomu rád že som šiel, vidieť ľudí prosiť za nás, vidieť slzy v ich očiach, to je ohromná sila, pokora, viera. A Braňo, to je svetlo v tme, jeho oči sú plné lásky, svetla. Niečo sa vo mne pohlo, Michal, viem určite, že môj život už nikdy nebude ako predtým a budem bojovať zo všetkých síl, aby som nepadol do tej tmy, kde som bol. Bratku, keď končil koncert, tak ma zastavil Ladislav a ďalší iní, že: „Milan, ďakujem ti!“ A vravím: „Začo?“ Že zato, že som im hovoril o Ježišovi a že som ich spojil s Dismasom a ja vravím, že som len posunul to, čo som dostal zadarmo. Ste výnimoční, Bohu vďaka za vás.“ Dňa 30.3.2023 som sa musel vrátiť na západ Slovenska, nakoľko som mal vybavený vstup do väznice v Hrnčiarovciach (ilustračné foto, Hrnčiarovce s kapelou RODS), aby som sa mohol stretnúť s členmi spol. Dismas, ktorí nacvičili krásne piesne a potom sme sa zdieľali, svedčili a nakoniec to všetko bolo zakončené spoločnou sv. omšou s dekanom.

Foto: 1.4.2023 balenie NL - Noviniek z Dismasu pre teba na fare v Hlohovci s  dekanom Jožkom.

Na Veľkú Noc, teda presne na Veľký Piatok, som sa prvýkrát vo svojom živote ocitol v Izraeli vo Sv. zemi. Celé spol. DISMAS, každého člena, ktorému píšem, som si zobral so sebou v srdci a išiel na Golgotu, kde Ježiša Krista ukrižovali. Stál som tam, kde bol s ním ukrižovaný dobrý lotor, teda náš patrón sv. DISMAS.

Foto: Izrael, Jeruzalem, múr nárekov. Jediná časť steny z Božieho chrámu. Foto: Latinský patriarcha Jeruzalema arcibiskup Pierbattista Pizzaballa mi položil na hlavu ruku a požehnal nás. Boli sme aj na jednom zaujímavom mieste, kde našla sv. Helena okolo roku 326 Kristov kríž. Tradícia hovorí, že to nebolo ľahké, nakoľko bolo ťažké zistiť, kde sa nachádzajú, ale nakoľko Rimania postavili na Golgote, kde Ježiša ukrižovali, chrám bohyni Afrodity (teda Venuši), našli ho. Píšem bohyni s malým „b“, lebo to sú akože bohovia, lebo v skutočnosti sú to zväčša mená démonov, nakoľko vieme, že len jeden je Boh, Ježiš Kristus. No a naspäť k nájdeniu kríža. Pri Golgote sa kríže mŕtvych zväčša zakopávali a ako tam hľadali, našli viac krížov, pričom nevedeli určiť, ktorý by mohol byť Ježišov. Ale ako niesli mŕtveho mládenca a dotkol sa Kristovho kríža, tak ozdravel a rovnako aj chorý, ktorý následne ozdravel. Navštívili sme miesta ako kafarnaum, kde býval Sv. Peter a mal izbu Ježiš, Betániu, kde Ježiš vzkriesil Lazara z Hrobu (Ján 11, 43) tam sme mali aj Sv. omšu v chráme , ktoríý vybudovali križiaci. Ďalej sme navštívili Jericho najstaršie mesto na svete(1Kr 16, 34), rieku Jordán(Mt 3,13), horu tábor, kde sa premenil Ježiš(Mt 17, 1-2 *Mk 9, 2), rozmnoženie chleba (Mt 14, 13-21 * Mk 6, 30-44* Lk 9, 12-17), Kristov hrob(Mt 27, 57-59 * Mk 15, 42-46 * Lk 23, 50-56 * Jn 19, 38-42), hrob Panny Márie, Olivovú horu(viď foto)(Mt 26, 30 * Mk 14, 26 * Lk 22, 39 * Jn 8,1), miesto, kde sa Ježiš Kristus potil krvou (Mt 26, 36-46 * Mk 14, 32-42), kde ho bičovali, tŕním korunovali (Mt 27, 27-30 * Mk 15, 16-20), a aj väzenie Ježiša, ktoré vyzeralo tak, že to bola ako keby cisterna v skale a bol tam len otvor z vrchu a tam ho spúšťali, Dávidovo mesto (Mt 23, 37), horu Sinaj (Sk 7, 38), pole pastierov, kde sa im zjavil Anjel (Lk 2, 11), hrobka Dávidova, kostol Pater Noster – Otčenáš, návšteva Dominus Flevit, miesto poslednej večere (Mt 26, 26-29 * Mk 14, 22-25 * Lk 22, 14-20), miesta, kde Pán Ježiš plakal nad Jeruzalemom (Mk 23, 37-39 *Lk 13, 34-35). Prehliadka Getsemanskej záhrady (Mt 26, 36 * Mk 14,32), baziliky Agónie/smrteľného zápasu Pána Ježiša v meste Nazaret (Mt 2,23) a v Betleheme (Mich 5,1 * Lk 2,4 * Mt 2,1), kde sme boli aj ubytovaní. No a k tomu ti napíšem, že Betlehem je teraz pod správou Palestíny a teda vedeli sme, že sú tam aj nepokoje, veď dievčence v Izraeli musia ísť povinne na vojenčinu na 2 roky, takže tam bežne stretávate dievčatá so samopalmi. No a ako sme v sobotu v noci išli v Betleheme z baziliky Narodenia Ježiša Krista na hotel, tak počas cesty trúbili autá, niečo kričali, veľký rozruch a kričali, že tam nech nejdeme, lebo že sa tam sa bojuje. Pred nami na ceste bola ako keby hmla, pálili tam pneumatiky a zrazu som pocítil štípanie v nose a slzy v očiach, tak som vedel, že to sú slzotvorné granáty. Zobral som dcérku Ráchel a pritlačil silno k hrudi a ak osom utekal, policajti tam boli v maskách a tí nám nedovolili ísť ďalej, že sa musíme okamžite vrátiť. Tak nakoniec vybehol z jedného obchodu mladý moslim a ten nás prichýlil a potom ma aj s manželkou a pár ľuďmi zaviedol inou cestou do hotela. (Mt 23,37 * Lk 13,34)

Foto: v pozadí Jeruzalem

Časť listu od Róberta z väznice v Sučanoch (viď foto): „Ďakujem za poštu aj za daný úmysel, ďakujem že Vás mám. Chvála Tebe, Pane. Chcel by som týmto listom pozdraviť aj celú skupinu (Rods) a tiež sa poďakovať im za skvelý koncert. Michal, chcel ste, aby som vám napísal meno dievčaťa ktoré opustilo túto bránu väznice a na slobode sa do ôsmych mesiacov predávkovala a umrela. A tiež ďalší chlapec, ktorý tu bol s nami, ten sa do jedného mesiaca predávkoval. Dievča sa volalo Agáta O. a chlapec Tomáš H. A ďalší chlapec, ktorý tu s nami bol, si s vami aj písal, sa tiež predávkoval,  Tibor K. (viď foto s manželkou). To je smutné, no oni si vybrali túto cestu. Prosím odslúžiť sv. omšu za týchto zomrelých, ďakujem. Tiež by som chcel poprosiť spoločenstvo Dismas, aby sa za mňa pomodlili k nášmu Pánu o prepustenie na P.P., ktoré podávam už 3.4.2023. Dávam to do rúk nášho milujúceho Boha Otca. Nech sa stane podľa Jeho vôle.  Ak ma ešte nepustia, tak viem, že to bude na moje dobro. Ale prosím Pána, aby nedopustil po mojom prepustení sa dostať do starých koľají. Napíšem vám pravdu, v niektorých veciach som slabý. Bože, prosím, pomôž mi nekonať zlo, čo som konal pred výkonom. Amen.“ Preveroval som informáciu o našom členovi a áno, bol so mnou v kontakte aj po prepustení, jeho manželka mala rakovinu a on sa predávkoval heroínovými náplasťami. Písal som mu viackrát, aby prišiel na spoločenstvo, že sa pomodlíme, stretneme, ale opica to vždy zariadila inak a on nikdy neprišiel a už nepríde. Ale na fotke vidíte, že Boh sa vždy o neho staral a aj o jeho rodinu, bola uzdravená z rakoviny aj na tvoje modlitby, čo sa modlíme o 20.00 hod. večer, ale opica nikdy nespí. A snuje plány a číha, ako ukradnúť život. My sme za neho aj ostatných dali odslúžiť sv. omšu a tiež je aj za každého osve zapálená sviečka a pomodlili sme sa za nich Korunku Božieho milosrdenstva.

Príspevok od Moniky Marszalek, národnosti poľskej, s ktorou som sa stretol minulý rok v Anglicku a chcela chodiť do väznice, tak som jej hovoril nejaké veci a ona si podala žiadosť do väznice v Darmoore v Anglicku (viď foto), aby tam mohla ísť ohlasovať Božie slovo tak, ako je to u nás a tu  je jej posledná reakcia: ,,Ďakujem vám za vaše modlitby. V posledných dňoch som dostala povolenie začať prichádzať natrvalo ako dobrovoľníčka kaplánskej podpory. Včera som mala prvé školenie a dostala som opasok (viď foto), ktorý budem nosiť v piatky a soboty, keď budem chodiť na sväté omše. Prosím, modlite sa za mňa, neviem, či budem vedieť tak ľahko hovoriť s väzňami a modliť sa v angličtine.“

A osobne verím a modlíme sa, že aj my do tejto obrovskej väznice prídeme a ohlásime Božie slovo a budeme svedčiť o Božej láske a o tom, ako sa dá nielen prežiť vo väznici, ale povieme im svedectvá od členov spol. DISMAS.

Dismas mail, na ktorý nám chodí veľa prosieb a na jednu sme odpovedali a tu je reakcia od Terezky: „Nech je pochválený náš Pán! Ja som ani nedúfala, že odpíšete  a ešte  takto skoro. Plačem..., nevýslovne Vám ďakujem! Po rokoch pohŕdania, kopancov a pľuvancov od cudzích ľudí, ktorých si užil môj brat dostatok, sa bude zaňho modliť toľko úplne "cudzích ľudí“. Stratila som slová... Ďakujem Vám! ❤ S veľkou úctou a rešpektom, Tereza“

Foto: Jezuitský kostol Trnava so študentami z UPeCe, kde ma pozvali svedčiť. Zároveň ťa žehnajú a pozdravujú.

Foto: väznica Ružomberok dňa 16.4.2023 s kaplánom Petrom H. a kapelou Lámačské Chvály. Boli dva vstupy, dve sv. omše a veľa svedectiev. Nádherný čas, ktorý som prežil hneď po prílete na Slovensko, lebo na to som poslaný.

Radek z väznice v Mírove: „Biblický kvíz. No, abych pravdu řekl tak mě velice zasáhlo to přání od Barborky.  Je to chudáček holka, a každý den se za ní modlím v korunce Božího milosrdenství. Chci být moc aktivním členem spol. Dismas, a moc tě prosím za jméno nějakého dítěte, za které se budu každý den modlit. Chci lidem vyprošovat milosti u našeho Pána Ježíše Krista. Teď jsem hodně na víře , a hodně lidí  mě  nechápe, ale já už Boha nikdy před nikým nezapřu. Modlím se každý den na kolenou a klaním se Pánu hlavou až k zemi, a cítím na sobě, že na mě působí Duch Svatý, a je mi moc krásně.  A vím že kdybych nebyl ve vězení, tak bych nepoznal Boží lásku.  Psal jsem na jedno spol. aby mě zapsaly do knihy Božího milosrdenství. Mám přečtený deníček sv. sestry Faustyny Kowalské, a tato kniha hluboce prohloubila mojí víru, a dala mi poznat Boží lásku, která je nekonečná.  Doporučuji aby si ji přečetlo celé spol. Dismas. Nikdo nebude litovat. Snažím se mluvit s lidma o Bohu, i když o to někdo nestojí. A spousty lidí se už se mnou šlo i modlit!   Do toho jsem v přípravě na křest, a moc se na to těším.   A prosím Pána aby mi pořád dával poznat svoji nekonečnou . Požádal jsem svojí přítelkyni na návštěvě o ruku,  a řekla mi ano! ak jsem moc šťastnej. Bratře, napíšu ještě dopis Barborce. Mohl.“ Vyznačil som v Radkovom   dopise pár vecí, ktoré sú dôležité. Prvá bola, že sa chce modliť za nejaké dieťa teda ide o projekt Anjelska Adopcia, ktorú dávam celému spol. Dismas do misií, ale minulý mesiac som ju poslal pár členom, či by bol o to záujem a bol neskutočne obrovský. Zatiaľ tuším každý by si chcel duchovne adoptovať dieťatko a modliť sa za neho. Viac info na konci NL v misiách. Druhú vec, ktorú som poznačil, bolo to, že keby nebol vo väzení, nespoznal by Ježiša Krista a teda by nenašiel poklad ukrytý v poli (Mt 13,44-46). Tretie, kde píše, že mnohí sa s ním už idú modliť. Ak zistia ľudia okolo, že to čo hovoríš aj žiješ, vtedy môžeš budovať hradby Jeruzalema, teda Božie kráľovstvo a toto je ovocie, ak sa ľudia zastavujú pri tebe a chcú, čo máš ty. Samozrejme, nie všetci, ale dar pokoja chcú všetci. No a štvrté podčiarknutie je rozhodnutie, že nechce žiť viac v ťažkom hriechu, nechce, aby ten hriech bol vyššie v rebríčku hodnôt ako Boh, lebo vtedy si z toho robí modlu. Lebo ťažký hriech je vedomý, dobrovoľný a vo vážnej veci. Preto si Radek a mnoho ďalších zaumienilo v srdci, že už viac nechcú hrešiť, ale práve naopak, chcú požehnanie od Ocka-Boha. A to dostanú, ak ho pozvú do tohto posvätného vzťahu medzi muža a ženu. Čakaj vtedy veľké požehnanie. (Viď foto- nižšie) svadobné oznámenie Tomáša , ktorý je už 4 roky v civile a po zázračnom pustení na PP si našiel prácu ako vodič v zahraničí a ako som sa s ním rozprával, tak aj legálne sa dá zarobiť krásne na slovenské pomery a byť šťastný s rodinkou. To je Boží plán.

Foto 1: 6.5.2023 plagát najväčšej udalosti DISMASU v roku. Si pozvaná ako vždy a aj tvoja rodinka a známi.

Foto 2: Facebook Dismasu, kde nám tiež prichádzajú prosby o modlitby, ktoré následne dávam do úmyslov spol.

DISMAS a potom sa všetci za ne modlíme. A verte mi, keď poviem, že Boh robí zázraky aj dnes... aj na tvoj príhovor.

Príspevok Máriusa Dismasa (viď foto): „Drahí bratia a sestry, v rámci našej práce v integrácii ľudí bez domova sme spustili projekt "Križovatka", ktorý je určený aj ženám po výkone trestu. Máme možnosť ubytovať dve ženy prepustené z výkonu trestu, najlepšie staršie ženy po dlhšom treste, ktoré majú pracovné návyky, no stratili kontakt s rodinou a po prepustení z VT im hrozí, že ostanú na ulici, kde je vysoké riziko recidívy. Popri ubytovaní ponúkame zároveň aj prácu v chránenej kaviarni. Solidarity Coffe, benefičná non-profit kaviareň, v ktorej v rámci pracovnej terapie budú pracovať ženy po VT alebo s históriou bezdomovectva. Ak by ste mali záujem zapojiť sa do tohto projektu, budeme vďační, ak nás budete kontaktovať cez Spoločenstvo Dismas. Ak je to potrebné, vieme za záujemkyňami prísť ešte pred prepustením v rámci nárokových návštev, porozprávať sa a poskytnúť viac informácií, alebo vyzdvihnúť aj v deň prepustenia a priamo ubytovať v bezpečnom bývaní, kde je 24 hodinová podpora sociálnej služby, psychologického poradenstva a duchovného vedenia. Je to nový projekt realizovaný cez o.z. STOPA Slovensko a nadväzuje na projekt Spoločenstvo Bet lechem, kde za 4 roky pôsobenia našlo ubytovanie alebo sprostredkovanie práce a školy vyše 20 ľudí bez domova a vyše 50 žien s deťmi, najmä utečencov pred vojnou na Ukrajine. Za všetkých môžem spomenúť 41 ročnú pani Olenu z Charkova (na fotke s 3 r. synom Denisom), ktorá po 5 dňoch v bunkri, kde sa ukrývala pred bombardovaním, rozhodla sa utiecť s dvoma malými deťmi na Slovensko. Cez našu organizáciu a spoločenstvo našla dôstojné a hlavne bezpečné bývanie, postupne sa zamestnala a obe deti boli integrované, čo im pomohlo nájsť si nové priateľstvá a zabudnúť na hrôzy vojny. Ako sama povedala: "Prišli sme do cudzieho prostredia, bez finančných prostriedkov a znalosti jazyka. Vôbec sme nevedeli, ako to bude, no dostali sme všetko., bývanie, oblečenie, jedlo... a k tomu nádej. Som veľmi vďačná a modlím sa za ľudí, ktorí mi pomohli, lebo dnes som samostatná a moje deti, ktoré museli nasilu opustiť svoje domovy, dnes majú nové školy, nové ihriská, kde radi chodia so svojimi novými kamarátmi..." Takže nakoľko máme v našom spoločenstve mnoho Božích princezien, tak nám napíšte a my to vykomunikujeme a sprostredkujeme.

Foto: Molnárovci pri krste, ktorý mali minulú sobotu a tešia sa na stretnutie 6.5.2023

Foto: plagát našej kapely RODS dňa 21.5.2023, kde sú tvoji blízki srdečne pozvaní. Miesto natáčania je v synagóge v Trnave, kde sa bude nahrávať nielen CD, ktoré pôjde aj do Anjelskych darčekov pre tvoje detičky na Vianoce, ale aj LIVE nahrávanie.

Misia I: bol nám ponúknutý projekt na budovanie Božieho kráľovstva. Ponúkame ti duchovnú adopciu, pri ktorej ti pridelíme jedno meno dieťatka (nič viac, žiadne iné údaje), za ktoré sa treba každý deň modliť (aspoň strelnou modlitbou), jednoduchšie vysvetlené aspoň 3x Otčenáš, alebo Zdravas Mária. Ide o detičky, ktoré sú najčastejšie v detských domovoch, ale aj v špeciálnych centrách, polepšovniach alebo sú z nefunkčných rodín. Proste detičky, ktoré potrebujú tvoju pomoc - modlitbu. Takže ak máš záujem, napíš mi a pošleme ti jedno meno.  

Úmysly: modlíme sa každý deň o 20.00 hod., a 40-hod. modlitebnú reťaz od piatka 8.00 hod. do 23.59 hod. v sobotu.

1.5.2023     Boh Ťa žehnaj, drahá sestra v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.84