PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Príspevok o službe Marek Zachar: „PBJK, priatelia, spoločenstvo Dismas vzniklo vo väzení, teda jeho služba pramení za mrežami ... ale ako aj prameň sa vlieva do potoka, tak sa snažíme aj my (Dismas) o povzbudenie a pomoc aj tým, ktorí dostali šancu znovu kráčať, dýchať žiť na slobode. A pre týchto bratov a sestry sa snažíme aj o duchovné povzbudenie. Teda, ktorí majú túžbu a chcú, môžu dostávať formou SMS krátke povzbudenia zo Sv. písma, úryvky od svätých alebo odkazy na požehnané kázne, prednášky ľudí, kňazov, ktorí horlia za Pána. Ak máte záujem o túto službu, stačí to oznámiť Michalovi (stotníkovi) a on to s radosťou zabezpečí. Prajem požehnaný pôstny čas všetkým“  Foto: reakcia na Markovu službu v čiernom ráme

Príspevok o službe od Lucky Švecovej: „Mojou službou je posielanie SMS, v ktorých informujem o dianí Dismas, napríklad kde a kedy je odslúžená sv. omša za našich členov alebo kedy sa môžete pripojiť k online modlitbe sv. ruženca a tiež info o tom, kde sa majú naši členovia možnosť stretnúť, pozdieľať a naďalej aktívne zapájať do spoločenstva aj po skončení výkonu trestu. Už teraz sa na vás teším. Požehnaný milostiplný čas. Lucia :)“

Foto: reakcia na Luckinu službu posielania SMS.

Lucka posiela aj každodenné udalosti ohľadne modlitieb, do ktorých nás volajú rôzne rádiá, spoločenstvá, organizácie a práve v tejto SMS je vždy aj link, a keď na tento odkaz (link) kliknete (dotykový display), otvorí sa vám a vy sa všetci začnete modliť spolu s nami. Najčastejšie sa modlí moja manželka Mirka. Modlitby v tejto dobe prebiehajú ozaj už každý deň. Napr. tento týždeň sme sa od pondelka do piatka modlili od 9.30 do 10.00 hod. online na Yotube kanály. V piatok na Rádiu Mária od 19.00 hod. do 20.00 hod. krížovú cestu a v nedeľu ráno s Dohovorom za rodinu od 8.00 do 9.00 hod. A takto sa spájame aj na diaľku so všetkými členmi, ak majú, samozrejme, záujem. Ak chcete, môžeme SMS posielať aj vašim príbuzným, ak by mali záujem. Všetko však prebieha slobodne. Foto: obálka od Jána z Brna - kresba

Foto: časť listu od Ľudvíka z väznice Košíc - Šaca: „Veľmi pekne Ti ďakujem za ten obrázok, ale hlavne za to, že si si na mňa spomenul. Tvoj darček ma milo prekvapil. Slová, ktoré si mi napísal, mi občerstvili myseľ i dušu. Aby som nezabudol, 23.7.2022 mám výstup a budem rád, ak ma prídeš pozrieť. Stále, keď mi napíšeš, ma to dojme až k slzám, si dobrý človek ,Michal, a nikdy na mňa nezabudni, lebo som starý človek a som osamelý.“ K tomuto listu môžem len napísať, že my nezabúdame. Ak sa nám niekto ozve, odpíšeme mu aj vonku a pomôžeme v rámci možností, čo máme. No a to, že je človek osamelý, poviem len toľko, že Ocko -Boh nás všetkých pozýva, aby sme boli bratia a sestry a nikdy už viac neboli sami. Na to sme tu, že nie si sám!

Foto: kaplnka pri Levoči počas prednášky kňaza Mariana Kuffu a následnej sv. omše, kde sme boli pozvaní a asistovali (miništrovali) sme so synom. Veľmi dôležitá je pravidelnosť a vytrvalosť v Božích veciach a ak chcem, aby moji synovia boli blízko pri Pánovi, tak musím ísť príkladom a sám ísť miništrovať. Robím takto už viac rokov a musím sa priznať, že som začal po tridsiatke miništrovať a stretávam sa s bratmi v Kristovi a aj v práci a skoro všetci mi povedia: „Aj ja som miništroval.“ A moja odpoveď je: „Áno? A prečo neminištruješ teraz?“ A väčšinou je hlava dole. Možno sa hanbí, možno si pripadá, že je starý alebo nehodný, alebo berie ohľad na ľudí, čo si budú o ňom myslieť. Poviem len toľko... stojím tam preto, lebo som uveril a nemám sa za čo hanbiť a chcem ukázať synovi, že sa neminištruje len do 15 rokov. Je to služba a chválim Pána, že som každý deň pri tom, keď sa sprítomňuje v Eucharistii ako Telo a Krv Ježiša Krista.1Kor11,26-29

Ako som sa s rodinkou presúval z východu na západ, tak som sa zastavil natankovať v BB na benzínke OMW, pričom som rodinku vyložil, aby si išli niečo kúpiť do McDonaldu a ja som zatiaľ natankoval. No a ako som začal tankovať, tak prišiel pri mňa nejaký chlapec v baranici s papierom v ruke a pripadal mi moc dotieravo, tak som mu povedal, že či nevidí, že tankujem, nechcel som sa s ním zhovárať. Po chvíli odišiel a ja som zaplatil pri pokladni a v hlave sa mi prehrávala situácia, veď na tom papieri mal obrázok Ježiša a uvedomil som si, že som sa nezachoval správne. Čo keď si to bol ty, Ježiš, a ja som ťa nespoznal, nezachoval som sa správne. Viem, že som mu nevynadal, ale nechcel som si ho ani vypočuť. Tak som poprosil v Duchu, aby tam ten chlapec ešte bol. Vyšiel som von, ale on tam už nebol, ale ako som čakal na rodinku, tak som ho zazrel, ako sa pristavuje pri autách. Zavolal som ho a opýtal som sa ho, ako sa volá. On že Janko, potom som mu povedal, že na tom papieriku, čo má, som si všimol obrázok Ježiša, tak sme sa začali rozprávať. Zobral som ho za auto a ukázal som mu naše logo DISMAS a ten chlapec Janko vedel, o čom rozprávam, citoval Božie slovo, lotra na kríži a aj ďalšie veci. Hovoril mi, že bol zneužívaný v detskom domove, mamu má v nemocnici. Tak som mu povedal o tebe a že by mi ani nevadilo, keby už bol vo väzení, že by som ho neodsúdil. Prisľúbil som mu, že to, čo išli kúpiť mne, mu dám. No a ako sa vracala rodinka, tak som mu dal dvojitý hamburger so syrom. A predstavte si, vytiahol z vrecka keksíky a chcel ich dať mojim deťom. Tak som poďakoval a povedal, že to je jeho a je to v poriadku a nech ho žehná Pán. Ten chlapec mal radosť, keď sme sa lúčili.

Je veľa ľudí, čo sú na tom zle a nemusíme ísť ďaleko, máme ich niekedy pri sebe. Otvorme oči a srdce a podeľme sa, ako by to robil náš Ocko. Niekedy stačí aj vrúcne slovo, úsmev a modlitba, ak nemáme viac.

Foto: časť listu od Ľubomíra z väznice Ilavy: „Musím priznať, že Váš list ma prekvapil, ale samozrejme aj potešil. Spievam si celý život pre vlastné potešenie. Ten pocit, že svojim spevom môžem potešiť aj niekoho iného, zažívam prvýkrát a priznám sa, že som tým aj trošku zaskočený. Kaplán Dušan je výborný muzikant, okrem iného, a on ma priviedol k tomuto druhu modlitby, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Prečítal som si Váš Newsletter. Musím povedať, že klobúk dole, za ten typ práce, ktorú robíte. Práca s väzňami patrí medzi tie najťažšie, akú si viem predstaviť. A určite sa nedá robiť bez viery. Z priložených článkov je jasné, že ste typom novodobého misionára, ktorého súčasná cirkev tak potrebuje. Dovolím si tvrdiť, že bez Vašej práce by sa mnohým väzňom žilo oveľa horšie a zato Vám patrí veľká vďaka!  Za Vaše slová chvály som veľmi vďačný. Želám Vám veľa síl pri šírení Slova Božieho a ešte veľa prinavrátených ovečiek.“

Foto: časť listu od Patrika z väznice Košice - Šaca: „Chcem sa Ti poďakovať za to, že si sa pomodlil za moje PP.  Som rád, že Ťa mám a že si mi dal nádej ďalej žiť, že ma vieš podporiť a že mi držíš palce. Lebo ja som prežil toho dosť. Za ten čas, čo som zatvorený, som prišiel o môjho milovaného brata, keď som oňho prišiel, stratil som zmysel života, ale Ty si svojimi listami vo mne prebudil chuť života. Za to by som sa Ti chcel poďakovať, za Teba aj za Tvoju celú rodinu sa modliť.  Boh Ťa žehnaj“ Myslím si, že všetci, čo majú v sebe život Ježiša Krista, vedia, ako povzbudiť, potešiť a usmerniť, aby aj ostatní našli zmysel života a večný život. Potrebujeme k tomu len lásku a to sa musím ešte stále učiť.

Foto: časť listu od Michala z väznice Dubnica: „Je naozaj moc dobré, že existuje také spoločenstvo, ako je  Dismas. Veľa väzňov to obrátilo. Ďakujeme ti za tento geniálny nápad, ktorý si vytvoril s Božou pomocou. Škoda, že to nevzniklo po páde komunizmu, ale dôležité je, že to je. To preto píšeme lebo sme sa zamýšľali spoločne, že keby to vzniklo v 90. roku, koľko ľudských životov, hlavne väzňov, dnes by neboli tam, kde sú teraz. Ešte raz ti ďakujeme za tento geniálny nápad. Momentálne sa modlievame za Ukrajinu. To sa nedá ani komentovať (je to celé zle). Rád by som to poopravil s láskou, všetko geniálne pochádza od Pána a On všetko robí, my sme už len jeho nástrojmi. Dôležité je, aby sme boli použiteľní pre budovanie Božieho kráľovstva. Nech sa plní Jeho vôľa, to je byť použiteľný, nie čo ja chcem, ale ON.

Teraz by som sa chcel s vami podeliť o jednu sťažnosť, ktorá prišla na moju osobu. Zaujímavé ale je, že to nebola sťažnosť z väznice, tam som ich mával veľa, ale v civile na slobode sa toľko tých sťažností nevidí. Ale treba ukazovať aj druhú stranu mince a preto dávam priestor tomuto listu-sťažnosti (viď foto):

„To čo už vyvádza pán Michal Libant sa už nedá vydržať. Hrá sa na najsvätejšieho a to, čo sem posiela v tom svojom plátku z Dismasu, sa už nedá ani čítať. On je ten posledný, čo by nás mal viesť k viere. Dobre si pamätám, ako nám lámal ruky a bíjaval nás. Taktiež viem, ako chodil do Trenčína na diskotéke sa bíjavať, taktiež zlomil chlapca, za čo bol aj trestne stíhaný. Táto osoba nás nemôže učiť viere, počul som, že učí aj študentov, čo je neprípustné. Zabráňte tomu, aby nenarobil viac škody. S Pánom Bohom“ Keď sa mi takéto veci stali vo väznici, vedel som, čo mám robiť... hneď sa začať modliť za neho (lebo aj takýmto spôsobom nám Ocko-Boh dáva ľudí, aby sme sa za nich prihovárali) a keď bola príležitosť, napr. v kaplnke a bol tam aj dotyčný, čo na mňa dal trestné oznámenie, tak som prišiel za ním a podal som mu ruku. Rim 12,20. Možno to bolo podanie ruky, ale pri tom osočovaní, čo vidím aj v tomto liste, môžeme vidieť, ako opica koná, a práve tieto veci nás nemajú odradiť, ale upevniť, lebo opica zúri a nechce, aby sme pokračovali v Božom diele. Ďakujem ti za tvoje modlitby.

 Príspevok o službe Jožko Šiška: „Ohľadom mojej službičky v spoločenstve Dismas :), na pravidelnej báze sa venujem zasielaniu blahoželaní k meninám všetkým členom spoločenstva Dismas, ktorí aktuálne bojujú v šíku nášho pána Ježiša Krista na bojisku výkonu väzby a výkonu trestu... Na bojisku, na ktoré si nárokuje náš nepriateľ... Tieto blahoželania sa snažím jednotlivo časovať tak, aby k vám, bratia a sestry, dorazili priamo na váš sviatok... Niektoré dni posielam jeden pozdrav, iné oveľa viac... :) Ako vidíte na obrázku, pripravené na odoslanie pre bratov s menom Jozef... :) A tých nás je viacero... :) Okrem menín posielam požehnanie aj k narodeninám tým z vás, ktorí nám poskytli dátum narodenia. Tu vás chcem i povzbudiť, ak to cítite, môžete nám poslať váš dátum narodenia a s radosťou vám budem posielať blahoželanie. Ešte na záver vám chcem povedať, že počas toho, ako vám pripravujem pozdrav, tak nie je to len manuálne rukami, ale vás beriem i do svojej mysle a srdca... Buďte požehnaní!“ Ešte k jeho službe dodám, že posiela ročne cca 500 dopisov a každé jedno blahoželanie išlo cez jeho ruky z lásky. Aktuálne s Jožkom neriešime charitu na východ, ale Jožko ubytováva rodinky z Ukrajiny bez nároku na odmenu a jednej takejto rodinke poslala manželka v rámci charity kočík, oblečenie, plienky, kozmetiku a hračky, nakoľko bol Jožko zobrať celú rodinku ženského rodu (dve babičky, dcéru a vnučku, ktorá ma len 10 mesiačkov).

Foto: časť listu od Filipa z väznice Košice: „Chlapci z oddielu mi dovolili raz denne si pozrieť sv. omšu na TV LUX. No a pred necelým týždňom starší pán, čo je so mnou na izbe, tak sa spýtal, že čo sa stále modlím. Tak som mu povedal, že ruženec, Otče náš a na záver vlastnými slovami. Na ďalší deň som sa ho spýtal, že či sa nejde so mnou modliť. A on mi na to odpovedal, že to skúsi. Tak sme sa modlili spolu. Teraz sme už dvaja, jediní z oddielu, čo sa modlíme. Chodí so mnou aj na TV LUX na sv. omšu. Som za to veľmi rád, lebo tu na oddiele sú takí, ktorí sú neveriaci a berú Božie meno nadarmo. Aj keď sme iba dvaja na oddiele, ktorí veríme v nášho Ocka, tak je to dobre.“ Filip je na oddiele, odkiaľ nebrávajú na sv. omšu odsúdených. V každom prípade, dostal šancu a aj ostatní odsúdení mu dovolia raz za deň pozrieť sv. omšu na TV LUX a ako ďalej pokračoval, odpovedal na otázku, prečo sa stále modlí a akonáhle prišla jasná odpoveď s Duchom Svätým, prichádza na modlitbu a už sú dvaja a vieme, že kde sú dvaja, tak tam je medzi nimi Ježiš Kristus. Mt 18,20

Foto: časť listu od Jozefa z väznice Banská Bystrica: „Prijmi odo mňa poďakovanie za duchovnú podporu a modlitbu. Vieš, je dobré počúvať, že človeku na mne záleží a snaží sa uľahčiť obdobie, ktoré prežívam. Mám ešte dcérku, volá sa Michaela a má 22 rokov. Tiež mi píše, je to v podstate jediný človek, ktorý sa mi neotočil chrbtom aj napriek tomu, že väčšinu života som strávil vo väzení. Na trikrát som otočil 21,5 roka. A teraz ma čaká tiež dosť vysoký trest. Zásada trikrát a dosť. Odkedy som spoznal nášho Otecka, tak sa cítim byť slobodný, aj keď som za bránami väzenia. Modlím sa aj niekoľkokrát za deň. A čo je na tom najdôležitejšie, dokážem Ockovi povedať, aby mi odpustil, aby mi dal silu viery a aby mi ukázal tú správnu cestu, ktorou mám kráčať. Znovu som zišiel v krátkej dobe z cesty aj napriek tomu, že som mal všetko, čo človek k životu potrebuje. Bol som u otca Masláka asi tri mesiace. Mal som kde hlavu skloniť, mal som stravu, otec Maslák je ten najúžasnejší človek na svete. Toľko dobroty, pokory a lásky k človeku, je to niečo výnimočné. Dokonca mi aj vybavoval prácu v martinskej pekárni, mohol som pracovať za celkom dobrú pracovnú odmenu na pozícii balič. Ja som sa asi zbláznil a odišiel som. Nech moje terajšie odsúdenie je memento pre všetkých, ktorí chcú zísť z cesty. Jediná cesta je cesta viery, pokory. Som veľmi chorý človek. Schíza ma prenasleduje každý deň. Ja prosím nášho Otecka o uzdravenie a silu, aby som toto všetko zvládol.“ Ako vidíte, Jožko je jeden z troch ľudí aktuálne zavretých vo väznici, o ktorých vieme z 267 bývalých odsúdených, ktorí sa vrátil naspäť do vyhnanstva. Jožko dostal šancu, išiel k Maslákovi v Kláštore pod Znievom, ktorého doporučuje naše spol. DISMAS, keď opúšťajú bránu väzníc členovia, aby sa začlenili a rýchlejšie prešli do spoločnosti. Okrem neho doporučujeme aj kňaza Maroša Kuffu v Žakovciach a v Košiciach kňaza Gombitu. Všetci majú okolo 300 ľudí, ktorým sa venujú, hľadajú im prácu, ubytovanie a ak vyjdú z väznice aj Občiansky preukaz a rôzne iné dôležité veci. Oni sú takým mostom medzi väznicou a civilom. Možno by som ti sprostredkoval ešte Jožkov minuloročný dopis, ktorý vtedy vykonával ešte 10 ročný trest. Bol nadstavený sa nikdy nevrátiť. Už nikdy to nespraviť. Tu je spomínaný prvý list: ,, Buď pochválený Ježiš Kristus. Brat Michal, prv než Ti začnem písať, Ti ďakujem za list. Chcem aby si vedel, že som rád, že existujú ešte ľudia ktorých zaujíma ako žijem.  Vzhľadom k tomu, že mám za sebou pestrú kriminálnu minulosť som prišiel o všetko, rodinu, kamarátov a bývanie. Ale jediné čo mi nemohli zobrať, tak je viera v P. Ježiša Krista. Ja som spoznal Boha až tu vo väznici. Každý deň si čítam Božie Slovo, zúčastňujem sa modlitieb v našom ústave a každý deň prosím nášho dobrotivého Otecka o odpustenie. Brat Michal ja som niekedy nebol dobrý človek. Tri razy som zišiel z cesty, lúpežné prepadnutia aj teraz mi reálne hrozil doživotný trest. Vďaka tomu, že môj milovaný P. Boh sa nado mnou zmiloval a dovolil mi aby som ešte vyšiel von za brány väzníc a konal dobro. Dostal som 10 rokov a za 9 mesiacov mám výstup. Aj keď sa liečim na závažné psychické ochorenie t.j. paranoidná schizofrénia, snažím sa byť v pohode. Každý deň sa modlím o každodenné prežitie. Veľmi sa už teším do civilu. Tu vo väznici pomocou písomnej korešpondencie som spoznal fantastického človeka. Je to stelesnené dobro, volá sa p. farár Maslák. Dostal som šancu bývania, práce. Teším sa na každodennú modlitbu s ľuďmi s podobným osudom. Brat Michal viem ,že máš toho veľa, ale keď Ťa môžem poprosiť, napíš mi. Ja Ti v mene Božom napíšem na každý list. Brat Michal nech Ti Boh žehná za to čo robíš pre ľudí, čo robíš pre väzňov.“ Teraz sa pozri na začiatočnú fotku od Jožka a bude ti dávať zmysel v texte: ,,nech je terajšie odsúdenie mementom pre všetkých.“ Veľa členov z väznice vie, čo im písavam, keď ma žiadajú o to, aby som sa modlil za PP. Ak si pripravený ísť von, tak pôjdeš, ale ak nie, je to možno zdvihnutý prst, že nie si ešte dostatočne zakorenený v Ježišovi Kristovi a aj keď vyjdeš na pevný výstup, nespoliehaj sa na seba, ale na Boha. A rob to, čo si sa naučil. 2Tim 3,14.

Foto: časť listu od Katky Kunovskej - Márie Modeste z kláštora Mariánskych sestier: „Ako už viete, začala som postulát v reholi Mariánskych sestier. Je to kontemplatívna rehoľa, ktorá zachováva tradičné monastické zvyky, čo teraz už väčšina kláštorov - kontemplatívnych reholí upravuje a prispôsobuje dobe. To bolo aj to, čo ma zaujalo a lákalo - spôsob ich života - jednoduchosť, chudoba, pokora, láska, živý vzťah s Bohom a našou Mamičkou Máriou. Celé to, ako sa udialo všetko naraz, že ja som prišla iba zo zvedavosti a niečo vnútri ma sem veľmi priťahovalo a o pár dní som sa stala malou Mariánskou sestrou, je to nesmierna  Božia milosť. Ja som cítila Božie volanie do zasväteného života, ale nevedela som, čo, ako… No Božia Láska a Milosrdenstvo si ma priviedli k sebe! Nevedela som, že toto je moja vnútorná túžba! Sestry, keď videli moju túžbu a smäd po Bohu, pozvali ma k sebe. Bolo to ako pozvanie priamo od Pána! Pre mňa ten okamih bol úžasný, aký som ešte nezažila, vnímam to ako žiadosť o ruku či zásnuby! Úplne nečakané pre nás všetkých, ani som nevedela, na čo odpovedám ÁNO! Pán mi od toho okamžiku neustále zjavuje, ako ma pripravoval, akoby mi dal dolu " klapky z očí". Prvé dni to bolo ako "bumerang"  v mojej mysli, všetky tie udalosti, okamihy v minulosti, skrze ktoré si ma pripravoval! Všetko začalo dávať ten správny zmysel. Ako skladačka, ktorá do seba začala zapadať! A tak som sa 23.12. duchovne znova narodila! (Jn 3, 3-8) Bola som ako malý Ježiško, len trošku skôr. Bol to obojstranný dar, čo sme si s Ježiškom darovali. Ja som sa dala celkom Jemu a On mne! Postupne mi dochádzalo, že som všetko zanechala (Lk 14,26-27,33), čoho všetkého sa zriekam a obetujem, ale všetko je to nič v porovnaní s tým, čo som získala z Božej nesmiernej milosti - byť s Ním a pri Ňom a žiť Jemu! Moje nové meno je Marie Modeste, v preklade skromnosť, čo je aj jedna z čností Panny Márie. A sv. Modest, môj patrón, bol biskupom v Jeruzaleme v 7. stor., obnovoval kláštory, bol veľmi horlivý a zapálený a veľa ľudí obrátil - priviedol k viere. Aj keď sme stratili fyzický kontakt, duchovné spojenie je oveľa silnejšie, hlbšie a záslužnejšie. Naozaj to takto vnímam. Mnohokrát už čo som tu, ten krátky čas, som to pocítila! Je to zaujímavé, ale tu mám pocit, že som vám všetkým bližšie, aj vám a všetkým svojim blízkym! Naozaj duchovné spojenie je mocné!  Každý deň myslím na spoločenstvo a všetkých členov o 20.00. My máme v tom čase kompletórium = modlitba pred spaním a presne o tej 20:00 väčšinou spievame Zachariášov chválospev - Lk 2,29-32. Vždy to máme v latinčine. Pritom sa teda spájam so všetkými vami. Ak chcete, môžete si tiež vždy tento krátky úryvok prečítať a budeme jednotnejší. Tiež máme každý štvrtok večer a potom celý piatok a sobotu adoráciu - vystavenú Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu. Božia prozreteľnosť to zariadila, že sa to prelína aj s Dismas 40 - hod. modlitbou.“

Foto: zo dňa počas návštevy na Záhorí pri Skalici, kde býva rodinka Danajkových. Počas celého dňa sme sa zdieľali, hrali chvály, modlili sa a vyučovali, nakoľko sme tam boli spolu 4 rodinky.

Foto: zámocká kaplnka v Hlohovci. Farnosť Hlohovec v spolupráci s organizáciou Politickí väzni - Zväz protikomunistického od-boja organizujú pietny akt znovuosadenia pamätnej tabule mladistvým väzňom na Hlohovskom zámku. Pietny akt bol v pondelok 14.03.2022 a začal sa o 12:00 hod. svätou omšou v zámockej kaplnke, a bola odkrytá pamätná tabuľa v podbrání zámku a položili sa vence. Medzi pozvanými hosťami bol aj jeden z posledných internovaných Miroslav Tuchiňa na fotke v strede, práve pri osadenej tabuli na zámku v HC, kde som jemu aj predsedovi politických väzňov na Slovensku hovoril o našom spoločenstve a boli milo prekvapení až užasnutí, že niečo také vôbec existuje v takomto rozsahu. Sám bol zavretý práve v Hlohovci a niektorí jeho kamaráti nemali také šťastie a skončili trestom smrti za protištátnu činnosť.

Dňa 15.3.2022 k nám zavítala vzácna návšteva. Rehoľná sestra, s ktorou som v kontakte už cca 5 rokov, nakoľko prichádzala do Leopoldovskej väznice za Jožkom M., ktorý budúci mesiac končí svoj dlhotrvajúci trest a ako sama povedala, osobne príde pre neho a odvezie ho ku kňazovi Maslákovi, ktorého sme spomínali už v predchádzajúcom príspevku.

Foto: sestra v Kristovi nám priniesla medailóny Panny Márie, ktoré používame pri výrobe ružencov.

Foto: časť listu od Vincenta z väznice Leopoldov: „Som veľmi rád, že začala čítať Božej slovo moja družka, ktorá bola neveriaca.“ Pre niekoho sa to môže zdať, že to je nič, ale duchovne za tým vidím mnohé modlitby a milosti a začiatok a návrat a objavenie Božej cesty. 1Kor 7,12-14 a verím, že bude nasledovať ďalšie rozhodnutie a to také, ako mi prišiel práve včera dopis od Matúša z Hrnčiaroviec (foto časť dopisu): „No ešte niečo sa stalo, brat Michal, vieš čo, môžeš to aj uverejniť pod mojim menom a potom nám to pošli, aj Jane. Pýtal som sa jej, či ma miluje a či chce so mnou zostať. No padali mi z očí slzy, synček Viktorko mi sedel na nohách a utrel mi slzy z očí a povedal: „Neplač Dadé, milujeme ťa veľmi moc“, tak to mi dalo silu viac bojovať tu, aby som sa dostal čím skôr k nim domov. No potom mi odpovedala moja Jana takto: „Si môj život, aj naše deti, no prosím ver mi, že ťa milujem zo srdca a nevymenila by som ťa za nič na svete, milujem ťa, Matúš, láska moja jediná na svete, ty a naše deti ste moje všetko na svete.“ A vravela to pred našimi deťmi a svätými obrázkami. No cítil som to, že to myslí úprimne zo srdca, tak som ju objal a pobozkal na pery. Bolo to také krásne. No potom som sa jej opýtal: „Jana, žena moja, láska môjho života, matka našich detí, prosím ťa, vezmeš si ma za manžela? Staneš sa mojou manželkou aj pred našim Oteckom, keď ma pustia domov? Si moja láska, si tiež môj život aj naše deti a chcem, aby som zostarol po tvojom boku, milujem ťa, Jana Bucková... A povedala mi: „Život môj, Matúš, áno, 1 000-krát áno, stanem sa tvojou manželkou aj pred Pánom Bohom až do smrti.“ Toto mi povedala moja Janka.  Toto čakala, že sa jej opýtam skôr. No nevadí, je to tu!“ Nečakané rozuzlenie z minulého NL, lebo keď do tohoto vzťahu pustia Boha, nielen že už nehrešia (smilstvom), ale práve naopak, sa posväcujú. To je rozdiel medzi tým, čo chce Ocko-Boh a opica-diabol. Opica chce všetko naopak, ako robí Boh. Vyzerá to podobne, niekedy až identicky, a navonok sa to nedá rozpoznať, ale duchovne to je, že bez požehnania Ocka žijú v hriechu v tme a Boh nás pozýva na svetlo a to, čo robíme s ním, požehnáva. Dňa 16.3.2022 sme cestovali do Bosny a Hercegoviny s celou rodinkou a konkrétne do Medžugoria. A ako vidíte na fotkách, tak sme neprišli sami. Stáva sa pravidlom, že sa všetci stretávame práve na tomto mieste, kde sa už 40 rokov zjavuje Panna Mária a neskutočné, že sa v takom počte dokážeme stretnúť, ale iba 1 000 km od Slovenska.

Foto: ranné vysielanie na živo o 5.00 hod. pred zmŕtvychvstalím Kristom bolo plné modlitby a svedectiev spol. Dismas.

Foto: komunita Svetlo Máriino, ktoré pôsobí v Medžugorí už celé desaťročia a stará sa o slovenských pútnikov, o program. Tentoraz sme prišli my im povedať svedectvá o živote Božích detí vo vyhnanstve. Bolo to plné emócií a mali veľa otázok o vašom  prežívaní práve na takom opustenom mieste, ako je väznica.

Foto: v oáze pokoja, pod ukrižovaným Ježišom na kolenách, kde som sa bol zasvätiť s celou rodinkou ako aj spol. Dismas a poďakovať sa za narodenie dcérky, aj za uzdravenie syna Miška.

Foto: pred oázou pokoja ma oslovila jedna rehoľná pani po slovensky. Michal? Zostal som zaskočený a ona mi povedala, že je Helenka a že sme boli pred pár rokmi spolu v Banskej Bystrici - Kráľová na chválach LCH a charite a že jej syn je ešte stále vo vyhnanstve v nemocnici Trenčín. Tešil som sa, aký je svet malý a ako nám Ocko Boh dáva do cesty ľudí, keď mu odovzdáme svoju vôľu.

Príspevok Maroša Sýkoru (viď foto): ,,PBJK bratia a sestry, dňa 22.03.2022 som bol oslovený a pozvaný Mgr. Máriou Cipárovou, učiteľkou náboženskej a občianskej výchovy na strednej odbornej škole – elektrotechnickej, za účelom svedectva, ako Boh konal v mojom živote. V tejto škole vo väčšine študujú chlapci a hlavne z tohto dôvodu som pozvanie prijal, nakoľko práve „my“ sme tí, ktorých správanie, komunikácia a skutky vychádzajú z pýchy a samotného ega. Mojou úlohou bolo nielen im vydať svedectvo o nájdení a spoznávaní Boha a snažiť sa zasiahnuť skrze Ducha Svätého do ich sŕdc, ale aj po stránke etickej sa ich snažiť nasmerovať a vysvetliť, že naše skutky a vzťahy s ľuďmi sú v živote veľmi potrebné pre správne kráčanie, či už sme veriaci alebo nie. Svedectvo som vydával 5 vyučovacích hodín rôznym triedam, a to od 1. ročníka až po 3.ročník. Spolu sa týchto hodín zúčastnilo 47 žiakov. Vo svedectve som poukázal na svoju minulosť a správanie sa voči ľuďom, samotný trest, kde som sa venoval najmä obráteniu k Bohu, na život po skončení výkonu trestu ako aj pôsobenia Boha v mojom živote ohľadom na moju rodinu. Počas svedectva mi boli kladené rôzne otázky, či už boli zamerané na vieru alebo pocit svedomia, či dokonca padla aj otázka „že či sa mi to oplatilo“. Pred každou hodinou sme sa so žiakmi pomodlili. Nakoľko som bol takto v škole vydávať svedectvo po prvýkrát, bolo to pre mňa niečo nové a môžem konštatovať, že toto ovocie padlo u niektorých na úrodnú pôdu a boli tam priame zásahy do ich srdca, čo sa aj emočne prejavilo. Sám som mal z tohto dňa veľmi príjemný pocit a ďakujem Bohu, že si ma aj takýmto spôsobom pritiahol ku sebe a dal mi možnosť chváliť a oslavovať jeho meno aj na škole. Verím, že návšteva školy za účelom vydania svedectva o dotyku Boha nebola poslednou a že aj naďalej budem mať možnosť prehovoriť k mladým ľuďom, že s Bohom sa kráča oveľa jednoduchšie, pokojnejšie a s láskou. Požehnaný čas Vám všetkým. “   

Ako asi vieš, tak už nejaké mesiace si dopisujeme aj s Božími princeznami z väznice v Anglicku a nakoľko sú u nás len krátky čas, rozmýšľali sme, že by sme im mohli ukázať históriu vzniku nášho spoločenstva Dismas a od NL č.1 im poslať všetky NL do jedného, teda knihu DISMAS cca 500 stranovú v anglickom jazyku. Požiadali sme Dávida Janočka, ktorého poznáte z návštev vo väzniciach, o pomoc s vizuálnou stránkou tejto knihy a poslal nám tri dizajny – vizualizácie (viď tri fotky)

Foto: časť listu od Tomáš z väznice BB: ,,Čítam si každý deň aj Bibliu podľa toho ročného plánu, ale aj medzi tým. Tak  ako si mi napísal že si mám prečítať Evanjelium podľa Matúša a Michal,  je to pravda!  Dalo mi to veľa, každý deň sa snažím porozumieť mu viac a viac. Niekedy sa cítim slabý, ale nevzdávam sa! Viem, že Ježiš má so mnou iné plány, toto je  len skúška ohňom, ako sa povie. Tak ako sa píše v Žalme  37,39 – spása, spravodlivosť prichádza od Pána, On je ich Ochrancom v čase súženia.“ Skúšku s Ohňom vždy vyhráme s Ježišom a vo Sv. písme sú Jeho slová, tak sa nenechaj odradiť a čítaj každý deň. Kto náhodou nemá plán čítania Božieho slova na celý rok, kľudne napíšte a pošleme obratom.

Foto: škola CORPUS CHRISTY SCHOOL USA. Máme pre teba ešte jedno prekvapenie, ktoré príde až z USA.

Neviem, ako to spravil Pán, ale je to neskutočné. Neviem či sa to podarí už v tomto NL, ale moc sa tomu teším.

Foto: Farský kostol sv. Štefana Uhorského v Bernolákove. Dňa 24.3.2022 vo štvrtok sme boli pozvaní vydať svedectvo do Bernolákova pri Bratislave.

 ,,Mňa veľmi povzbudilo, ako Boh koná. Ako vám ukázal, kam ísť a išli ste a skrze to viete ostatných povzbudzovať. Pomáhate prinášať stratené ovečky domov k otcovi do jeho milujúceho náručia.“ ~ Sofia -spätná väzba na Bernolákovo.

Foto: Dňa 25.3.2022 v piatok po troch dňoch pôstu a modlitieb bolo zasvätené Rusko a Ukrajina nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, o ktorom hovorili už vo Fatime v roku 1914 a dnes sa naplnilo.

V Marci nám napísali, z katolíckych novín, že by mali záujem o rozhovor. Foto: katolícke noviny z roku 1852. Oficiálne boli založené už v roku 1849

Foto:  Evanjelická farnosť Zvolen, pri dokončovaní listov adresovaných členom za múrmi väzníc na Slovenku, Čechách, v Nemecku a Anglicku. NL č.68 sme poslali Jožkovi Drugdovi na balenie a následne odoslanie na poštu. Ako mi Jožko povedal do telefónu, tak väčšinu práce spravili kostolníčka Zuzana Mittrova a evanjelický farár Mgr. Ján Mojžiš, ktorý aj finančne pokryl celú zásielku. Misia I: viete, že skoro od začiatku sme sa volali Slovensko – České väzenské spol. DISMAS, ale nakoľko máme  v spoločenstve aj národnosti , maďarskú, chorvátsku, ukrajinskú, anglickú. Je možno čas upraviť názov spoločenstva a preto Ti dávam možnosť navrhnúť náš názov, ale až po modlitbe, aby to nebolo z brucha.

Príloha a misia II: novéna k Božiemu milosrdenstvu, ktorá začína na veľký Piatok 15.4.2022 a trvá 9 dní

Úmysly: modlíme sa každý o 20.00 hod., a  40 hod. modlitebnú reťaz od piatka 08.00 hod. do 23.59 hod. v sobotu.

ukončil by som to jedným citátom od Svätého Atanáza Veľkého:„Diabli majú veľkú radosť z obžerstva, opilstva a telesnej útechy. Pôst má veľkú moc a robí úžasné veci. Postiť sa znamená hodovať s anjelmi."

4.4.2022     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter č.69