PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Foto: oficiálna stránka https://www.spolocenstvo-dismas.sk/newsletter/ a na nej všetky NL od začiatku a vždy sa aktualizovala.

Ako už viete, často nám prichádzajú rôzne žiadosti, prosby o modlitby a aj pomoc. Preto by som sa chcel s jednou takouto prosbou o pomoc zdôveriť. Písala jedna žena matka 6 detí (viď foto), ktorá má manžela zavretého v Hrnčiarovciach a nakoľko je s nami v spol. DISMAS, tak sme sa snažili pomôcť. K tejto pomoci píše aj Jožko Štrbavý, člen spol. DISAMS (viď foto), ktorý bol 14 rokov vo výkone trestu v Leopoldove a teraz je tomu už skoro 5 rokov, čo je na slobode: „Michal ma poprosil, či by som mohol odviezť nejaké veci jednej pani, ktorá má viac detí, býva vo Vinodole pri Nitre a manžela má  zatvoreného vo výkone trestu. V nedeľu 13. 2. som išiel na sv. omšu do Hlohovca, ktorú slúžil pán kaplán. Bol som aj na sv. prijímaní. Ježiša som prijal do úst a po kľačačky. V tomto kostole s tým nebol žiaden problém. Po sv. omši sme išli s Michalom a Mirkou na faru a odtiaľ sme brali veci, ktoré som hneď ukladal do auta. Viezol som štyri vrecia oblečenia, kočík a stoličku pre malé dieťa. K stoličke sa dá pripevniť aj stôl a takto môže malé dieťa aj kŕmiť. Po príchode na určenú adresu hneď sa začali zbiehať ľudia a pýtali sa ma, koho hľadám. Povedal som im, že hľadám jednu pani, ktorá má viac detí a spoločenstvo Dismas poprosila o pomoc. V priebehu pár sekúnd pristúpila ku mne tá pani aj s viacerými deťmi a povedala mi, že je to ona, čo písala Michalovi. Prostredie, kde som sa nachádzal, bolo veľmi skromné a každý hneď vycíti, že tam žijú vo veľmi biednych podmienkach. Hneď som začal vykladať veci. Chcel som to aj odfotiť, ale deti to tak rýchlo poodnášali, že už nezostalo nič na fotenie. Potom som sa rozprával aj s jedným chlapíkom, ktorý sa ma pýtal, aká charita sme. Vysvetlil som mu, že nie sme charita, ale modlitbové spoločenstvo Dismas a túto charitu robí Mirka navyše. On mi rozprával, že by potreboval právnika. Oznámil som mu, že takéto služby spoločenstvo Dismas neposkytuje. Pri odchode som pani povzbudil, aby sa modlila a dal som jej leták - Pompejskú novému. BŤŽ.“  Ako si si všimol, Janka, matka 6 detí a manželka nášho člena, ktorý je zavretý vo väznici v Hrnčiarovciach, nepotrebovala len materiálnu pomoc, ale prosila aj o právnu pomoc. Na to som jej napísal, že to nedokážem vybaviť, lebo takúto službu nemáme a ani nemáme žiadneho právnika. Určite bola smutná, ale pomodlil som sa za to a povedal som Bohu Ockovi, že tebe, Pane, zverujem túto žiadosť o právnickú pomoc, ty sa postaraj.

Ďakujem. A odpoveď prišla (viď obrázok mailu od právnika Puškára). Tak som Janke poslal na neho telefónny kontakt a verím, že sa mu ozve a vyrieši sa ich ťažká životná situácia.

Časť listu od Matúša z väznice Hrnčiarovce: „Mám problémy doma v rodine, ktoré nastali po mojom nástupe do výkonu trestu... Mám doma družku so šiestimi malými deťmi vo veku 5 r., 4,3,2,1 a 2-mesačné bábo, ktorí žijú v mojom dome po rodičoch.....tu v Trnave, počul som o vás len krásne chýry, že viete spraviť aj nemožné v mene Ježiša. No tvoje slová ma dojali, oči som mal plné sĺz, no srdce zvnútra mi kričalo, že to ste vy, ty mi možno pomôžeš. Brat Michal, sedel som v prvej lavici pri tých hudobníkoch, stále som ťa sledoval a počúval, no viem, že zázraky sa dejú, keď sa človek v núdzi modlí Pánovi, no ja sa modlím už 5 mesiacov sám, aj keď vstanem, aj keď idem po večierke spať. No moji spolubývajúci sa mi každý večer smejú, že sa modlím, no mne to nevadí, lebo sa modlím za moje deti a moju družku, aby to voľajako vydržali, že sa za chvíľu vrátim domov z basy. No modlím sa sám, už nevládzem sám sa modliť, preto vás zúfalo prosím, aby ste sa modlili aj vy za mňa, nech nie som sám. Prosím, mám vážne problémy, doma družka mi dala vedieť, v akej situácii sa nachádza zlej. Preto to mám ťažké velice. Možno že ju poznáte, že vraj vám písala na Facebook,  požiadala vás o pomoc...“  Každý jeden z členov má nejakú vec, za ktorú sa treba modliť alebo situáciu doma. Tu som vám chcel len napísať a ukázať, ako Pán koná v konkrétnej situácii a tiež, aké je dôležité osobné stretnutie vo väzniciach. Dňa 24.2.2022  som sa znovu dostal už po tretíkrát tento rok do väznice v Hrnčiarovciach a myslím si, že sú to hlavne spoločné modlitby a pôsty. Áno, modlitba a pôst robia veľké veci, ak sa robia s láskou. Teším sa , keď aj teba uzrú moje oči a podáme si ruky.

Dňa 13.2.2022 sme boli sme zavolaní na modlitby do Hájička (foto), kde sa každý deň modlí online od 5.00 hod. najmä však deti a nebolo tomu inak aj dnes s ružencom v ruke.  Je to miesto na poli, aj v mínusových teplotách, kde je postavená kaplnka, nakoľko sa tu udialo zázračné uzdravenie moru. Tu sa vyprosujú zázraky a jeden chcem napísať: „Stal sa v Nórsku. 15. januára 2015 sa v Nórsku narodila  Maxime,  dcéra Sáry a syna Jána. Tá maminka je Nórka a syn je Janko. Čo mali veľkú radosť,  po jej narodení boli starí rodičia pozrieť vnučku a sa tešili z bábätka. Rodina bývala v peknom apartmáne, zabezpečená, s dobrým príjmom. No a za krátky čas začali chodiť zamestnanci firmy Barnevern, ktorá pracuje pre sociálny úrad v Nórsku na kontrolu domácností. Chodili aj večer, dokonca aj v noci. Stalo sa to aj počas návštevy starých rodičov.  No a 26. marca, dva týždne potom, čo bábätko malo tak dva mesiace, ako boli starí rodičia na návšteve, jej syn oznámil, že bolo bábätko zobraté, odobraté. Za prítomnosti polície im z náručia zobrali toto dieťa, toľko plaču, odniesli na neznámu adresu.  To je bordel! To je mafia!  To sú diabli! Nórsko! Potom Švédsko! Všetko lumpárne! Počuli sa tie príbehy. Spustilo sa niekoľko súdnych žalôb a pojednávaní, niekoľkokrát aj súd, keď sú v Nórsku vyhrali, stále sa táto mafia sociálna odvolala a nikdy nedošlo k vráteniu dieťatka. Až súdne rozhodnutia, na trinásť mesiacov,  čo v prípade dieťatka vykonali bezodkladne. Dokonca ani na najvyššom súde v Nórsku neprijali sťažnosť, čo bolo aj pre ich právnika prekvapivé. Dalo by sa tu veľa rozprávať, no a, až na poslednom súde sa dozvedeli, že už v pôrodnici bol vystavený príkaz na odobratie dieťatka. To je banda zloduchov a diablov! A to všetko bolo tajné až do poslednej chvíle. Tento príkaz bol vydaný sociálnym úradom obce, kde sa to stalo. „No, tak čo na to povieš, Don Bosco?“ Takže skúsme aj my možno viac prosiť, vždy možno čosi viac spraviť a v tej rodine, ktorá sedem rokov bojuje o svoje dieťatko. Táto  diabolská, nórska mafia, sociálka.  Aj anglické prípady.  Viete, posväcujem svoje okolie, posväcujem svoju rodinu, svoju  farnosť, svoj národ?  Či žijem len tak, na pol plynu? Od lajdáckej svätej spovede až po nejaké halabala modlitby, a len tak. Vieme, no ale je tu Boží Duch. My vieme, že Boh je s nami, ak  Boh s nami, kto  proti nám! Ak  Boh s nami, kto  proti nám!  Takže skúsme sa tak modliť, prosiť aj pri tejto svätej  omši osobne vkladám, túto rodinku, týchto manželov, ktorí si prežili kalváriu siedmich rokov. Nevieme, koľko to bude trvať. A my vieme, že.... A Biblia  hovorí, zvrátenosťou, to je kultúra smrti.  Trpíme, nám nestačí, že padla Sodoma, Gomora, že  apoštol Pavol  jasne v prvej kapitole listu Rimanom hovorí: „Keďže Boha nepoznali, nedali úctu, nechválili Boha, Boh  ich vydal zvrátenému zmýšľaniu , muži s mužmi páchali nehanebnosti,  ženy so ženami!“  No ale je na nás, aby diabol nezvíťazil, aby Božia milosť a milosrdenstvo víťazili. Takže skúsme tak prosiť Boha, Don Bosca , mať pred sebou víziu, Krista v Eucharistii a Pannu Máriu , aby sme bojovali dobrý boj viery a zmocnili sa večného života, nielen my sami, ale samozrejme aby sme strhli aj tých, ktorí sú okolo nás, aby aj v nás sa Boh oslávil a satan bol porazený. Svätý Don Bosco, priateľ a ochranca mládeže oroduj za nás. Amen.“ Aktuálna informácia je, že už vyhrali medzinárodný súd a  Nórsko pochybilo. Veríme, že Ocko sa oslávi a pre nás je zdvihnutý prst, že aj napriek krásnej krajine a vidinou veľkých peňazí, veľkú úlohu a vplyv tam má práve opica- diabol.

Foto: stretnutie spol. DISMAS zo dňa 19.2. 20222  po sv. omši pri kostole sv. Michala Archanjela v Hlohovci.

Foto: Modlitby chvál v kostole sv. IGNÁCA Z LOYOLY v Leopoldove, kde sme žehnali aj väznici, ktorá je od tohto kostola vzdialená 500 metrov. Konkrétne na fotky vidíte zľava kapelu L´múry, ktorá chodieva pravidelne do väzníc, potom školského dekana a my ostatní - môj syn Michal, Maroš, Filip, Michal, Adam, Jožko, Kosák.

Foto: časť listu od Miroslava z väznice v Banskej Bystrici, v ktorej tiež napísal po anglicky, že sme jeho rodina. Už som dlhšie neuverejnil takýto list, ale som rád, že pravidelne chodia listy, kde Dismas spomínajú ako ich rodinu. Viem, že ozajstnú rodinu môže nahradiť len Boh a práve On nás posiela k vám.

 Niektorí členovia z vyhnanstva vnímajú aj ďalšiu stránku svojho talentu a tým , že našli Pána, sa chcú podeliť s vami ostatnými. Nechcú to minúť na kávu a tabak, ale pomôcť tým, ktorí to potrebujú a preto nás požiadali, poprosili, či by mohli požehnať naše spoločné spoločenstvo Dismas a chcú mať na tom aj takýto podiel. Vychádzajúc z Božieho slova, keď bratia a sestry prosili apoštola Pavla, aby si od nich zobral požehnanie (hmotné), aby na jeho službe mali podiel. (2Kor 8,2-4 že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.) Nie je to krásne? Foto: prvé požehnanie prišlo z väznice Banská Bystrica od Michala a druhé foto prišlo z väznice Břeclav od Antona. Neviem, ako pre teba, ale pre veľa ľudí, či už na slobode, alebo vo vnútri vo väznice, je toto to pravé svedectvo, lebo v minulosti by to človek možno nikdy nespravil, lebo bratom a sestrou Ježišovým nie je ten, čo len počúva, ale aj uskutočňuje to, čo Ježiš povedal (Lk 8,19-21 * Mt 12,48-50 * Mk 3,33-35). A to robíme svojim životom a môžem napísať, že si to vážim. (2Kor 8,14) A ako uverejňujme fotky a obrázky a každé dobré dielo, tak som uverejnil aj tento dobrý skutok, ktorý bol určený na povzbudenie.

Foto časť listu od Romea z väznice Kuřim a ktorý pokračuje: „když jsem si přečetl stránku po stránce Evangelium, pocitoval jsem sílu, hned jsem děkoval , cituji: „Děkuji Pane Ježíši  že jsi se mnou.“ A modlil jsem se vždy 10 x Otče náš! A pochopil jsem, že tento trest a vězení byl osud. Boží osud. P.Ježíš už věděl a měl pro mě plán. Rozpoznal jsem že to tak mělo být. Kdybych se nechtěl zabít a nebyl bych 3 měsíce na samotce, tak bych se nedostal k Pánu Bohu, neobrátil bych se k Němu. Po téměř 3 měsících zoufalství, litování, zlosti na sebe i kolem sebe jsem byl zlej i na družku. Jsem se začal měnit, v tom období byly dlouhé dny bolesti, smutku a samotářské procházky ve věznici. Ocitl jsem se ve vnímatelné Boží přítomnosti s vědomím Jeho nekonečné a naprosto osobní lásky. Pociťoval jsem, že jsem jiný, i družka mi řekla: „Romi, co se děje?“ A já říkám: „Co tím myslíš, nic se neděje!“  A ona mi říká: „Už měsíc nenadáváš, nemáš o mé lásce pochybnosti, jsi milej, nenadáváš  mi , začal jsi mě poslouchat a vnímat,  nemyslíš sám na sebe!“ A řekl jsem ji: „Lásko, obrátil jsem se k Panu Ježíši a lásko, On fakt je!“  Pokorne jsem se ji omluvil za vše, co jsem řekl a tak, jak je psáno v Evangeliu, když rozdělil majetek svým dvům synům. A po ňákem čase    se vrátil syn za otcem. A řekl: „Otče, nejsem hoden se nazývat tvým synem, ale vem mě k sobě jako svého služebníka!“ A on, otec na to: „Přichystejte hostinu, můj syn ožil, byl mrtvy, ale ožil a odpustil mu. A druhý z bratrů to otcovi vytkl. A a  řekl mu: „Byl mrtev a ožil“.     Lukáš, 15 -11 Tím jsem pochopil, že jsem byl mrtev a ožil jsem . Toto jsem řekl své družce do telefonu, přesněji vězeňské budky. A ona na to: „Pamatuješ doma na balkoně, když ses rouhal a mluvil špatně o Bohu. Řekla jsem ti, vše vidí a slyší a ....a řeklas mi: „Proč máš tolik zla v srdci. Řekla mi: „Tebe svedl sám ďábel.“ A začali mi téct slzy, plakal jsem, stál jsem u vězeňské tel. budky a brečel. A řekl jsem: „Děkuji Bože, že jsem Tě našel. Od té doby se vše začlo měnit, mé myšlenky, můj zrak, nepodezřívám a nesoudím nikoho, jak jsem to dělal, můj sluch je milosrdný a začal jsem poslouchat potřeby bližních. Už nejsem lhostejný k bolesti a obavám. Má řeč je jiná!  Byl jsem dne 22.1.2022  1. sv. zp. a 1. sv. Přijímání!   P. Jaromír Smejkal. + Úpřimne jsem litoval svých hříchů a dennodenně každé ráno i večer začínám a končím dny modlitby. A děkuji za Jeho milosrdenství a naději a hlavně lásku. Po svatém Přijímání a sv. spovědi se začli dít zázraky. Čekal jsem tak 8-9 let a hodně jsem se modlil o příležitost k Pánu Bohu a když jsem jel k soudci a začal jsem mluvit úpřimně, s pokorou a  úctou, že p. soudce rozhodl mi dát šanci poté, co jsem mu odvípravěl, jakej jsem byl a jakej teť s Boží pomoci jsem. Amen.“

Foto: časť listu od Jaroslava z väznice Leopoldov, aktuálne z väznice-nemocnice v Trenčíne: „Sláva Bohu a Nepoškvrnenej! Drahý brat Michal! Úvodom prijmi odo mňa srdečný pozdrav Ty, Tvoja rodinka a tiež pozdravujem brata Maroša a všetkým vám posielam po svojom strážnom anjelikovi krížik. Veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoj povzbudivý list a za NL.  Omylom si mi ho poslal dupľovane a tak budem môcť poslať jeden priateľke Marienke do B.B., ktorá sa za mňa a za celé naše spoločenstvo modlí. To je tá milá 86 ročná pani na vozíku, ktorej fotku si voľakedy získal niekde v Piešťanoch a si mi ju poslal. Zabudol som Ti povedať - napísať - že moje svedectvo o Oteckovej láskavej starostlivosti, keď ma 19. januára po privezení na chirurgiu do nemocnice v TN čakal na izbe náš brat z Dismasu Martin ......., ktorý vidiac moju nehybnosť sa mi snažil všemožne poslúžiť. Vďaka Ti, Otecko, za Tvoju láskavú starostlivosť!“

Tu by som poskytol iný pohľad na túto udalosť práve z listu od Martina z väzenskej nemocnice v Trenčíne, kde si vykonáva trest:,, Ospravedlňujem sa, že som sa nejaký čas neozval, ale absolvoval som v strede januára operáciu žlčníka a ešte stále sa pomaličky zotavujem a naberám silu, v čom mi nesmierne pomáha náš Ocko. Keď som bol na tej operácii a prebral som sa z narkózy v civilnej Trenčianskej fakult. Nemocnici, na väzenskom oddelení, tak tam doviezli kukláči z Leopoldova nášho brata Jaroslava, hneď po 5. min. ako prišiel som vedel, že je veriaci človek a len som sa ho opýtal: Dismas? A on: Dismas.  Strávil som tam s ním 4 dni a potom ma priviezli späť a  odvtedy som o ňom počul až tento týždeň, keď ma nechal pozdravovať, lebo je tu na jednom oddelení. Zistil som aj že je to človek ktorého príbeh rozprávaš na stretnutiach. Chodím už aj do práce a je to lepšie a lepšie s Ockom sa  dá všetko zvládnuť.“

Foto: Simona Gregorcová, ktorá bola prepustená z výkonu Trestu väznica Sučany nám napísala:,, Ahojte tu Simona checem sa vám veľmi pekne poďakovať že ste boli aj v Sučanoch v ženskom oddiely veľkú radsoť ste mi spravili a veľmi rada som vás počuvala ste super a dobre že sa venujete takto väzňom veľká vďaka.“ Simona nás tiež požiadala , či by sme niekedy neprišli zahrať aj na charitu do Čadce, kde teraz funguje. Naša odpoveď bola, že prídeme a Simoninu reakciu (viď foto) nemusím ani prepisovať, je šťastná. A verím tomu, že nielen pre seba, ale aj pre tých, s ktorým sa stretáva na charite, lebo ak človek spozná Božiu lásku, chce ju rozdávať všetkým. Jej skúsenosť, osobný dotyk, zažila tiež pri našich stretnutiach v Sučanoch a my radi prídeme aj k tým, čo sú možno len krôčik od vstupu do väznice.

Svedectvo Tomáša Molnára. Posledný výkon trestu väznica Sabová:,, Hneď na úvod chcem napísať že tento príbeh či svedectvo nie je o mne ale o neskutočnej láske Nebeského Ocka voči mne a o Jeho neskutočných milostiach. Nech je týmto svedectvom zvelebené meno Pánovo. K viere ako takej má priviedla moja stará mama. Chodieval som s ňou na sv.omše neskôr aj miništrovať. Ale chodil som lebo som musel nechápal som význam chodenia do kostola. Mám aj sviatosť krstu a birmovania ale aj to bolo hlavne kvôli darčekom ktoré som mal za to sľúbené. Ako som dospieval raz za čas som si spomenul na kostol ale len tak že som nemal kde ísť. Začal som pracovať prišla rodina a to už kostol a viera išli úplne bokom. Ešte však som mal sobáš v kostole ale aj to hlavne kvôli starkej. Význam som nechápal.....A takto som šiel životom....Začal som byť závislý na alkohole a tabletkách a samozrejme tým prišli aj problémy a klamstvá. Začal som klamať rodičov manželku ľudí okolí seba a neskôr podvádzať a klamať aj v práci. Zistil som že zarobiť sa dá aj ľahšie ako rukami. Tak som začal ľudí klamať ťahať z nich peniaze a sľuboval veľké výnosy.....Bol to dlhý proces plný klamstiev a výmyslov kopec nesprávnych rozhodnutí. Len aby boli peniaze na alkohol a tabletky a rodina išlo všetko bokom. Nakoniec toto všetko viedlo k rozpadu manželstva veľkým dlhom a najhoršie bolo to že kvôli týmto klamstvám a podvodom prišli rodičia o veľký rodinný dom ktorý si kedysi svojpomocne postavili.... A mamina na mňa úplne zanevrela priala mi väzenie že čo som im to spravil a nás vzťah bol na node mrazu ani na meno mi nevedela prísť.... A prianie sa jej splnilo klamstvá má dobehli a súd rozhodol 5rokov nepodmienečne do výkonu trestu.... Veľmi som sa bál už som nebol taký frajer.... Niektoré veci preskočím napíšem ako má Pán oslovil a ako všetko toto zlé zmenil na niečo krásne.... Nastúpil som do úvtos v Nitre a keď má zavreli na nástupnom so šľapákom tak mi bolo koniec ako to vydržím takto 5r. Rozmýšľal som aj že ukončím svoj život...A vtedy mi vo vnútri zaznelo Stále som tu Ja tvoj Boh., Reku super keby si tu bol tak neskončím v base. Ale nedalo mi to tak som skúsil sa modliť Otče nás a Zdravas a čo som si ešte pamätal... A prijímal som to čo sa so mnou deje. Skúsil som Ho poprosiť aby má neeskortovali preč bál som sa. Vraveli mi že ostať v NR na réžii je super... Tak som sa modlil a prosil....O 2týždne prišiel pedagóg a oznámil mi že si má vybrali a nechajú si má na réžii.... Stále som však nechápal silu modlitby a moc nadho Ocka... Na réžii som našiel tu malú modrú knižočku Nová zmluva veď mám čas...Čítal som čítal som ničomu som nerozumel ale ten čudný pokoj v srdci bolo pre mňa niečo nové...vedel som len to že skutočná viera je o niečom úplne inom ako som si myslel ale stále mi niečo chýbalo.... Správal som sa dobre samé pochvaly a tak som skúsil po 10mes sa opýtať či by má nepreradili na Otvore oddelenie do Sabovej kde som počul že sa chodí každých5-6 tyudnov domov....Skúsil som prosiť a modliť sa....Každý má vysmial že pri 5r treste a OZ paragrafe si musím miním polovicu odsedieť v nr a potom snáď možno.... Medzi tým som navštevoval každú sv.omšu a zohnal si aj takú malú bibliu... Po 10mes príde pedagóg s PBS a hovoria mi....zajtra sa balíte podpísali sme Vám otvorené oddelenie do Sabovej držte sa.... Neskutočne ale stále som nechápal že by to mohli zariadiť modlitby.... A teda v Sabovej to všetko prišlo.... Prvé čo má zaujímalo bolo ako a kedy sa chodí na sv.omše. nikoho som tam nepoznal....Hlas vo vnútri tohto sa opýtaj....že prosím veď je holohlavý celý potetovaný svastiky vytetované to snáď nie....Stále hlas opýtaj sa....tak som sa opýtal...a Pán vedel ako vždy prečo vybral toho chalana...bol členom nášho spoločenstva Dismas...bol pri zakladaní nášho spoločenstva...úžasné...A mal som sa konečne s kým modliť snažiť sa chápať sv.písmo a naučil má modliť ruženec a čo mu najviac ďakujem že má priviedol do nášho spoločenstva Dismas. A úplne rozhodnutie pre Pána som urobil keď prišiel vedúci spocenstva Dismas p.kpt.Michal Libant na Sabovu spolu s Egom urobiť koncert a povzbudiť odsúdených. A tam som mal možnosť sa rozprávať miesto koncertu s Marekom Zacharom. A tam sa to všetko zlomilo...Keď odišli ten plač tlaky smútok všetko som odovzdal Ockovi a začal Ho hľadať a učiť sa od Neho. A verejné som sa hlásil k Ježišovi. Predtým sme sa schovávali pri modlitbách ale potom už som sa nebál prerobil som si izbu spravil kútik modlitebný a podobne. Zmenu každým dňom videli aj velitelia. Začal som si písať s p.Libantom prosil ich o náboženskú literatúru o sv.písmo ružence a tak postupne privádzal aj spoluodsudenych k Ježišovi. A sám hltal Jeho učenie. Neskôr som sa naučil aj sám robiť ružence p.Libant mi posielal materiál a ja som ich vyrábal. A to bol môj sen sa naučiť viazať ružence....Spoločenstvo Dismas bo obrovskou oporou pri hľadaní skutočnej pravdy..... No ale jediný kto túto zmenu nevidel alebo nechcela vidieť bola moja mamina....vždy mi vravela že som klamár a nepotrebný pre tento svet a že ešte do to tie blbosti z biblie...radšej nech ťa ani nepustia z basy...kvôli tebe som aj so starkou v podnájme na staré kolená a všetko si nás obral.... Domov má pustili 22.4.2021... Ohľadom maminy už len v krátkosti.... Prvé mesiace ako má pustili boli ťažké s ňou zo všetkého má vinila že taký človek ako ja sa nikdy nezmení a môžem sa modliť koľko chcem nepomôže....ja som sa však modlil obetoval postil....teraz som s maminou v najúžasnejšom vzťahu ako môže byť syn s matkou.....Pomáham jej vo všetkom či už finančné navarím jej nakúpim všetko čo mám jej dám ako pokánie za svoje nesprávne rozhodnutia z minulosti...ona zo nechápe že čo Pán so mnou urobil....pred mesiacom mi po 6r povedala že má ĽÚBI že je šťastná že som jej syn a že všetko mi odpustila a že si nevie predstaviť deň kedy by ju neprišiel pozrieť....a najkrajší darček pre mňa že sa chce naučiť modliť sa ruženec a chce začať chodiť so mnou na sv. omše...To je Nás Ocko starostlivý a milosrdný. Pravda má zmenila viem že keď poviem pravdu nech je akokoľvek ťažká, vždy dostanem od Pána milosť a požehnanie na to o čo Ho prosím a čo potrebujem. Keď rozmýšľam že niečo nepoviem ako mám tak cítim ťažobu a smútok. Preto u mňa pravda zvíťazila a Ježiš je pravda. Mám krásny život mám všetko čo potrebujem mám vieru a to prekoná všetko. Samozrejme mám veľa pekných svedectiev ako sa Pán o mňa stará v každodennom živote že mi vždy dá čo potrebujem aj keď je to niekedy až neuveriteľné, akým spôsobom o tom až nabudúce, keď bude taká téma.

Foto: Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine dňa  26.2.2022 počas 9-hodinových modlitieb. Vzdialenosť bola síce 360 km, ale boli sme pozvaní, aby sme sa zapojili s Rytiermi nepoškvrnenej my na Slovensku a Dominik Chmielovsky v Poľsku a v ďalších 10 krajinách. Spolu sa modlilo cez 1 000 000 ľudí. Pridal som aj tvoje modlitby a úmysli.

Príspevok Dušana Dzuria: „Píšem Ti svedectvo o tom, ako som strašne unavený po tom, ako sa mi s pomocou Pána podarilo spraviť službu. Unavený z toho, že po tie 4 dni sa opica pokúšala neustále klásť mi prekážky, aby sa celý proces nepodaril, minimálne však skomplikoval. Chvála Pánu sa to opici nepodarilo a tak všetkých 281 listov odišlo k bratom a sestrám vo vyhnanstve. Ja sám som sa vrátil z vyhnanstva v polovici júna minulého roku. Tu chcem každému povedať, že Pán povedal, že už som pripravený ísť domov z vyhnanstva. A presvedčil som sa o tom už niekoľkokrát, odkedy som doma. Teraz viem, že som zanechal v Šaci nie veľkú, ale plodnú vinicu. A ostal som prekvapený, že bratia, s ktorými som predtým zdieľal jeden oddiel a bolo im na smiech, keď som každý týždeň spisoval zoznam na Svätú omšu, sú teraz členmi DISMASU. Nikto z nich kým som bol vo vyhnanstve, nemal odvahu otvoriť svoje srdce Pánovi. Som strašne rád, že sa dali na cestu obrátenia. Ja osobne sa snažím byť osobne v kontakte s DISMASom a vždy keď na internete je aktuálny NL, tak si ho stiahnem, vytlačím a poctivo čítam.  Chcem týmto povedať, že je dôležité vytrvať  v ceste na ktorú som nastúpil aj po návrate z vyhnanstva domov. Verím, že sa to podarí aj ďalším bratom z DISMASu a opäť nepodľahnú lákaniu opice.“ Ani si nevieš predstaviť ako ma teší, keď práve členovia, ktorí boli za múrmi väznice ostávajú verní nie len slovom, ale aj činom. Dušan nielen celé 4 dni skladal, ale aj finančne poslal a to je pri našom počte suma okolo 250€. Tu vidím nádej a vieru. No povedz, nie je to zázrak? Foto: obálka od Ľubomíra z väznice Dubnica.

Misia I: v Stredu a Piatok sa snažiť postiť najlepšie podľa návodu v prílohe k NL v obálke teda chlieb a voda.

Misia II:zintenzívniť modlitby za Ukrajinu a mier vo svete. Viacerý členovia reálne pomáhajú z láskou v tomto konflikte

Úmysly: modlíme sa už celý týždeň v spoločnej modlitbe o 20.00 hod., pričom máme  40 hodinové modlitby už v piatok ráno od 08.00 hod. a končíme o polnoci teda 23.59 hod. v sobotu. Pripájajme sme sa spolu.

14.3.2022     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter č.68