PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Na úvod by som ti rád poskytol fotky, na ktoré sme čakali a ktoré ti prinášame z oficiálnej stránky zvjs.sk.

Foto: Lámačské chvály a Dismas vo väznici v Sabinove. Zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/lamacske-chvaly

Foto: ÚVV Prešov – väzba počas vystúpenia Lámačských chvál plného svedectiev so spol. DISMAS.

Foto: časť listu od Miloša z Mirova. Je to náš brat z pravoslávnej cirkvi a vážim si to, čo napísal práve o našom spoločenstve Dismas. A tiež posielam aj druhú kópiu od tohto nášho brata a to všetko na tvoje povzbudenie.

Foto: Šaštín s Jakubom Kosíkom pred sv. omšou, ktorú slúžil pápež František. Príspevok Tomáša Molnára (viď foto): „PBJK, Michal. Požehnaný čas plný lásky a milosti som prežil pri návšteve Sv. Otca. Neskutočná milosť od Ocka, že som sa mohol zúčastniť. Veľmi veľa som plakal. Duch Svätý konal.... Ďakujem, Michal, za všetko. Bez teba a bez nášho spoločenstva by to nešlo. BŤŽ!“ V Šaštíne nás tam bolo viac, ale  nedalo sa spolu stretnúť, bolo tam neskutočne veľa ľudí, krásna akcia, kde som ťa mal v srdci a dal na oltár Ockovi. Pápež na Slovensku povedal: „Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom dobročinnosti, lásky.“ Teším sa, že naše spol. sa snaží ísť týmto smerom, smerom pomáhať, povzbudzovať, spraviť radosť v utrpení.

Foto: BB- Kráľová dňa 26.9.2021 ,,SSS“ po návšteve tejto väznice aj s kaplánom Tomášom Metyľom, Michalom, Matúšom Šokom a Nicolky Horváthovej. Príspevok Nicole Horváthovej: ,,Pri tejto službe som naozaj zažila spoločenstvo Božích detí, veľmi dobre sa mi spievalo. Zažila som jednu z najkrajších svätých omší. Vôbec som nemala stres, ale naopak veľkú radosť. Veľmi ma oslovili svedectvá, ktoré sa hovorili. Potešilo ma, keď za mnou prišli niektorí mi podať ruku a poďakovať, veľa to pre mňa znamenalo.“

Foto: toto sú screenshoty z môjho mobilu za posledný týždeň, konkrétne z aplikácie Messenger, kde sa mi ozvali aj členovia spol. Dismas (bolo ich viac, aj príbuzní našich členov, ale tie tu neuvádzam), ktorí boli prepustení z vyhnanstva. Niektorí sa nám chceli ozvať, pozdraviť, poďakovať, napísať nám novinku alebo aj požiadať o pomoc. Osobne som samozrejme každému zavolal a pozdieľal sa, vypočul pozorne a v rámci možností aj pomohol, napr. poslali sme mobilný telefón, začala sa hľadať práca, nejaké oblečenie alebo aj radou, ako je to v osobných listoch, resp. dohodli sme sa na ďalšej spolupráci akonáhle sa trošku usadia a zariadia si potrebné veci v civile. Bohu vďaka za každého z vás a za to, že nás Duch Svätý spojil a pritiahol k sebe. Jn 6,44

Foto: Youtube kanál počas nonstop online modlitieb za Slovensko, kde sme pozvaní na celú hodinku, aby sme nielen svedčili o zázrakoch, aké Ocko koná za múrmi väzníc, ale hlavne, aby sme sa modlili s celým Slovenskom za celé Slovensko.

Svedectvo o náprave pohoršenia: „Ako som sa modlil, že čo vložiť do tohto NL, tak sa mi pred jedným obchodným reťazcom stala vec, ktorú som po dlhšom čase prežil znovu. Bola to milosť uskutočniť odčinenie po modlitbách odprosenia. Ale rád by som začal podobnou skúsenosťou, ktorá sa mi odohrala pred pár rokmi, keď som začal úprimne hľadať Pána. Ako som úprimne zo srdca uveril v Ježiša Krista a dal som ho vo svojom srdci na prvé miesto, úprimne som sa snažil všetko zlé, čo som za celý život spôsobil, vyznať Ockovi a ako katolík som si vykonal generálnu sv. spoveď. Musím sa priznať, že som potreboval tri takéto spovede, lebo nie vždy som vedel povedať všetky ohavnosti proti Ockovi, ktoré som mu spôsobil. V každom prípade verím, že mi to Ježiš odpustil a znova som sa mohol narodiť a začať ho nasledovať. Pred 25 rokmi, keď som mal okolo 18 rokov, tak som nenasledoval Ježiša a nesnažil som sa pomáhať ľuďom, ktorých Boh miluje, ale práve naopak, ak niekto urazil moje ego, tak z toho bol boj. No a raz v piatok sa môj najlepší kamarát vracal domov zo zábavy a posmievali sa mu viacerí z jednej partie... žarty, posmešky a pod.. No a na druhý deň, ako sme išli na ,,žiguláku“ mimo mesta na zábavu, v alkoholovom opojení, tak po hlavnej ceste išiel práve jeden z tejto partie, čo sa mu včera vysmieval. On ho identifikoval, zahučal, auto flekovalo a začali sme vyskakovať z auta a ako náhle sme ho dobehli, tak dostal kop ,,maigery“ na prsia a proste vyfasoval za tú drzosť. A raz (cca 7 rokov dozadu) ako som išiel z chrámu a ako som nasadal do auta s rodinou, tak som pred sebou zbadal jednu rodinku s deťmi, ktorá sa odo mňa vzďaľovala, teda bolo to odzadu. Ja som vnútorne vnímal, že mám za nimi utekať. Vystúpil som z auta, syn sa ma spýtal, že kam idem? Ja som začal utekať a ako som prichádzal bližšie, tak som spoznal toho chlapa. Bol to práve on, čo sme ho vtedy dokopali. Držal maličkú dcérku a ja som ho chytil za rameno a spýtal som sa ho, či ma pozná. On, že áno a ja som sa mu pozrel do očí a povedal som mu, že nech mi odpustí za to všetko. Slzy sa mi tlačili do očí a on povedal, že mi odpúšťa. Chcem ti povedať, že viem, že mi Ocko odpustil, ale chcel ešte niečo viac. A potom som to pochopil, že prečo. Možno teraz ma ľudia berú inak a že kráčam s Ježišom, ale ako to vidí ten človek, ktorého som zranil, ublížil mu, keď som mu nepovedal „prepáč, odpusť, to bola moja pýcha a teraz toho ľutujem“. No a práve to sa stalo. Nielen, že som uzdravil ešte viac seba, ale pokoril som sa a čo je najviac, mohol som aspoň čiastočne uzdraviť ranu, ktorú som zanechal v osudný deň. Pričom som z časti očistil od pohoršenia z tohto skutku nelásky aj našu Cirkev, keď zobrala takého hriešnika a pokorením sa, mi svitla nádej na veľký skok a upevnenie vzťahu s Ockom. O cca pol roka som dostal už po 3.-krát do cesty jednu mamičku mládenca, ktorého sme zbili počas dňa, keď sme oslavovali narodeniny. A práve jeho mamička, prišla za mnou domov aj s jeho otcom a zabúchali nám na dvere domu, a povedali mi, že chlapec je celý dobitý a nepočuje na jedno ucho a je samá modrina a ja som ich poslal kade ľahšie. No a práve táto mamička chlapca, čo za nič nemohol, vychádzala z kostola a tento raz som nezaváhal a utekal, a to doslova, k nej a som sa jej spýtal, či ma pozná. Ona, že nie, tak som jej to so slzami v očiach povedal a odprosil som ju. Poviem ti , že to bol krásny pocit, Lietal by som, ďakoval Ockovi, neskutočne šťastný. No a  práve pred 2 dňami, ako som spomínal v úvode, som uvidel jedného už staršieho pána, ktorého sme tiež ,,vybavili“, ani neviem prečo. On mi tiež odpustil a že si nepamätá. Viem, aj on vtedy moc pil, ale Ocko mi ho aj tak poslal do cesty a precvičil som si lásku, pokoru a myšlienky, ktoré bagatelizovali incident z pred vyše 20 rokov som rýchle odohnal. Boli to napr.: „Už si to ani nepamätá, nebolo to také strašné, je to určite on?“ Ale chcem ti povedať, že nič nemôže zastaviť Kristovu lásku a ja už chcem chodiť len s ním.“ Michal

Foto: kniha o členovi nášho spol. Dismas, Marošovi Straňákovi, predná a zadná strana. Pred týždňom mi prišla špeciálna korešpondencia - obálka z ČR, v ktorej bola práve táto kniha.

Matúš Marcin exorcista zdieľal na facebooku: ,,Krásny príbeh...minule som počul podobný, ktorý sa naozaj stal jednej známej v Bratislave.....okolnosti sú priam rovnaké...takže žiadne náhody, Boh vyslyšal jej modlitby: Chudobná žena pustila do svojho domu muža, ktorý sa stratil: Až neskôr zistila, kto v skutočnosti je…Doktor Mark bol známym odborníkom v oblasti onkológie. Raz sa musel zúčastniť veľmi dôležitej konferencie v inom meste, kde mal dostať ocenenie za výsledky svojho výskumu vo svojom odbore. Bol veľmi nadšený, jeho desaťročná snaha profesionálnej práce priniesla prvé ovocie. Ale dve hodiny po štarte, lietadlo z technických príčin muselo urobiť nútené pristátie na neďalekom letisku. Lekár sa obával, že na konferenciu nedorazí včas, a tak si požičal auto a vyrazil sám na miesto udalosti. Netrvalo dlho a počasie sa začalo zhoršovať a on sa ocitol v nepríjemnej a prudkej búrke. Pre silný dážď neodbočil tam, kde mal a stratil sa. Po dvoch hodinách bezcieľnej jazdy zistil, že šiel zlým smerom. Bol veľmi hladný a unavený, a tak sa rozhodol nájsť si ubytovanie. Po chvíli našiel starý a zničený domček, na ktorom sa podpísal čas. V zúfalstve vystúpil z auta a zaklopal. Dvere otvorila žena. Vysvetlil, čo sa mu stalo, a požiadal dámu, aby mu požičala telefón, pretože ten jeho sa vybil. Žena mu povedala, že telefón nemá, ale navrhla mu, aby u nej počkal, kým sa počasie umúdri. Hladný, premočený a unavený lekár prijal láskavé pozvanie a vošiel do domu. Dáma mu ponúkla večeru a teplý čaj. Pri stole povedala, že ak chce, môžu sa spolu pomodliť. Na to doktor Mark s úsmevom odpovedal, že verí iba v usilovnosť tvrdej práce a odmietol. Pri popíjaní čaju pri stole doktor pozoroval ženu, ako sa modlí pri tlmenom svetle sviečok vedľa malej postieľky. Lekár sa jej spýtal, čo presne chce od Boha a spýtal sa, či si myslí, že Boh niekedy vypočuje jej modlitby. Ďalej sa pýtal na malé dieťa v postieľke, za ktoré sa zrejme modlila. Pani sa smutne usmiala a povedala, že dieťa v postieľke je jej syn, ktorý trpí vzácnym druhom rakoviny a existuje len jeden lekár Mark, ktorý ho môže vyliečiť. Nemá však peniaze na to, aby si mohla dovoliť zaplatiť jeho honorár a navyše Doktor Mark žije v inom ďalekom meste. Povedala, že Boh na jej modlitbu doteraz neodpovedal, ale verí, že jedného dňa pre ňu vytvorí nejaké východisko a dodala, že nedovolí svojmu strachu zničiť svoju vieru. Na tvári omráčeného a nič nehovoriaceho doktora Marka sa objavili slzy, ktoré mu stekali po lícach. Zašepkal, Boh je veľký a spomenul si na sled udalostí… V lietadle došlo k poruche, zasiahla ho búrka a on sa stratil; a to všetko sa stalo, pretože Boh nielenže odpovedal na ženinu modlitbu, ale dal aj jemu samotnému šancu vyjsť z materialistického sveta a dať trochu času chudobným nešťastným ľuďom, ktorí nemajú nič iné ako modlitby. “V živote nie sú žiadne náhody“

Pozdrav z Medžugoria od Gorana pre spol. Dismas. Príspevok Katky Kunovskej (na fotke s Goranom): Mám pozdravovať od Gorana a Katky, včera sme boli u nich doma na svedectvo a návštevu. Mala som tričko Dismas, tak hneď, že to je od Michala... ☺️

Foto: Duchovné stretnutie s Dominikánom Alanom Delym, ktorý je provinčným promótorom pre ruženec na Slovensku. Ocko nás spojil cez našu Mamičku a po pár svedectvách bol nadchnutý pre túto službu a do budúcna spravíme, ak Pán dá, spoločný projekt.

Foto vpravo: Sebastian Sales z Anointing Fire Catholic Ministries, UK, s ktorým spolupracujem a tiež sa zaujímal o väznice na Slovensku, nakoľko má službu v Anglicku, ktorá čiastočne pôsobí aj vo väzeniach. Zúčastnili sme sa aj duchovnej obnovy uzdravenia a oslobodenia, ktorá bola v Brezne. Bol to požehnaný čas a bolo tam veľa členov spol. Dismas.

Dňa 1.10.2021 v piatok sme sa dostali do väznice v Hrnčiarovciach. Chcem povedať, že to bol boj (duchovný), ale Ježiš je víťaz! Tak sme tam nakoniec mohli prísť a ohlásiť, že Ježiš nás poslal potešiť unaveného. Príspevok špeciálneho pedagóga Václava Bazalu: „Dňa 1.10.2021 nás v ústave v Hrnčiarovciach nad Parnou opäť navštívili priatelia z DISMA-u. Každá ich návšteva je povzbudením pre nás, ktorí sa spoločne modlievame. Mali sme aj veľké šťastie a požehnanie, že sa návšteva podarila uskutočniť v tomto nepriaznivom čase.  Naše očakávania boli rôzne. Chlapci, ktorí sa rozhodli prísť dobrovoľne, sa tešili na svedectvá, chvály, modlitby. I keď tieto veci sa snažíme robiť pri stretnutiach nad bibliou, atmosféra s DISMAS-om je trochu iná. Keď sa dozvedeli, že príde aj Dávid Janočko, pripravil si jeden z členov aj texty, ktoré sám píše, aby získal pohľad od autority. Pripravili si obrázky pre deti z domovov a boli plní očakávania, ako bude náš Ocko konať. Na druhej strane prišli aj takí, ktorí sa "museli zúčastniť", nakoľko to bol program KOČ pre ich oddiel. Boh má zvláštne cesty, ako si pritiahnuť ľudí k sebe. U niektorých bol badať hnev a odmietanie, ktoré nezakryli ani rúška. Možno len stlmili náznaky vulgárneho komentára. Avšak všetko sa skončilo pri prvých slovách Michala. Je to dar ducha, ktorý má Michal pre týchto ľudí. Hovorí ich jazykom, rozpráva o veciach, ktoré pozná a poznajú aj oni. Tu sa asi trošku stráca priepasť medzi personálom a klientom väznice. Obaja sú v tom prostredí a Boh nás chce všetkých. Nahnevané poznámky a smiech utíchli, zostali zarazené a zamyslené výrazy v očiach. Bolo cítiť, ako sa Boh dotýka prítomných. Je mi jasné, že to zrejme mnohí nikdy nepriznajú, ale bolo to vidno.  Slovo doplnili chvály, ktoré spievali aj odsúdení. Takí, ktorí majú za sebou čudné životné osudy a teraz to všetko odovzdali Ockovi a on ich vedie v živote tak, aby boli bojovníkmi v Jeho armáde. Potom dostal slovo už spomínaný Dávid. Porozprával príbeh, ktorý mnohí z nás už počuli. Ale bol nový pre nových. A opäť ticho, žiadne poznámky, len zamyslenie. O tom, ako sa dá žiť život s Bohom, aj keď môžeme mať pocit, že veci sú stratené a nevieme s tým nič urobiť.  Keď je na stretnutí prítomný Duch Svätý, posilňuje slabých, dáva nádej smutným a sklamaným, otvára oči a uši. Som vždy svedkom, ako Boh na stretnutiach s DISMAS-om pracuje, ako dokáže meniť ľudí. Sú to malé zázraky, ktoré si možno často ani neuvedomujeme. Ale verím, že sa to deje. Lebo sme boli posilnení a naplnení. Dobili sme si batérie pre naše modlitebné stretnutie v skupinke odsúdených. Chvála Ti a vďaka, Bože, za ľudí z DISMAS-u a vyprosujem pre nich plno požehnania, odvahy, sily a najmä múdrosti v ich ďalších evanjelizáciách. Lebo Boh dokáže meniť aj srdcia väzňov tak, aby boli slobodní.“       

Foto: Dávid, Václav, Michal, Filip a Adam.

V nedeľu sme sa objavili ako partizáni zase v Banskej Bystrici, v meste, kde nás čakalo od Ocka prekvapenie a to najprv SSS, potom väzba, ďalej MxSS, potom princezné v tomto ústave a nakoniec sme navštívili aj chlapcov z najťažšieho oddelenia. Príspevok Adama Likavčana: „PBJK brat a sestra v Kristovi! Rád by som sa s Tebou podelil o tom, aký čas sme mali počas návštevy odsúdených v Banskej Bystrici dňa 3.10. 2021. Keďže to bola nedeľa, slávili sme až tri sväté omše, ktoré sme spolu s Michalom aj doprevádzali.  Po každej z nich sme chlapov ešte povzbudili slovom a svedectvami o tom, ako Pán koná v našich životoch. Tiež sa nám podarilo navštíviť a povzbudiť ženskú celu a chlapov s doživotným trestom. Chvála Pánovi za tak veľmi požehnaný čas! Boh Ťa žehnaj.“

Foto: zľava kaplán Luboš K., Michal, Filip a Adam Likavčanovci.

Foto: kapela LEHA a naše spol. Dismas, keď sme boli v Sabinove v Prešove VV a tiež v Prešove - Švaby OO pred vyše mesiacom, ale až teraz sa oficiálne zverejnili fotky. Chvála ti, Pane, že sa zverejnili, inak bez pomoci pedagógov, vedúcich VT a ostatných príslušníkov, by sme to nemali. Ale jedným dychom dodávam, že to vnímam ako ovocie za tvoje konkrétne modlitby, ktoré určite plníš z misií. 

Tomáš Molnár (foto v kostole): „Vďaka Pánovi a mojej polovičke sme zažili cez víkend požehnaný čas v Košiciach. Chcem tým povzbudiť aj bratov a sestry v ústavoch, že keď sme vytrvalý a trpezlivý, náš Ocko mení naše srdcia, naše životy a dostane nás aj na miesta, kde by sme ani nesnívali. Pán nám vždy dá to, čo potrebujeme... Buďte silný, horlivý a hľadajte Pána úprimne a On sa vám dá nájsť. Veľmi po tom túži. Ocko nás miluje všetkých. A On nám minulosť nepripomína... A korunky šetrím, už mám 100 € na NL... teším sa na službu.

Foto: Dušan Dzúrio Prešov, pred 267 obálkami určenými na Slovensko, ktoré tento raz robil so svojou rodinkou pre teba. Aj to celé požehnal tým, že to zaniesol na poštu a všetko uhradil. Ak si si všimol, tak Tomáš vo svojom príspevku napísal aj „100€ na NL“ a neviem, či to je zrozumiteľné. Ide o to, že každý člen, ktorý opustí múry väznice, sa môže dobrovoľne prihlásiť na zaslanie NL (newsletterov, takých, aký práve držíš v ruke) a nielen to, ale aj všetko pobaliť, zložiť, uložiť, zalepiť a potom následne poslať na pošte. A pri tom množstve, drahý braček, napr. ako posielal teraz Dušan 267 obálok len na Slovensko, bola cena odoslania na pošte za známky bez jedného centa presne 200 €. A preto si spolubratia v zbroji, ktorí si vybrali túto cestu zriekania, šetria. Píšem to sem preto, lebo často majú sami málo a rozhodli sa podeliť sa s tebou o tento dar, lebo vedia komu uverili! Ešte by som prezradil na Tomáša jednu vec. Dňa 22.4.2021 odchádzal z väznice v Sabovej s vedomím v srdci, že chce žiť v čistote aj napriek tomu, že má doma priateľku, ku ktorej ide aj bývať, nakoľko má byt v BB. Prešlo odvtedy už vyše 5 mesiacov a dnes som sa ho spýtal, či to, čo si zaumienil, či sa to vôbec dalo aj vydržať. Jeho odpoveď ma nesmierne povzbudila. Nielen že povedal, že sa stále drží, ale že aj priateľka tomu chápe. Viete, čo je na tom najkrajšie? Že žiadostivosť tela dal za Boha Ocka. Keby žiadostivosť dal pred Boha, tak by smilnil-cudzoložil, ale Tomáš dal Ocka na prvé miesto, kam aj patrí, tak nebude hrešiť. Nechce viac urážať Ocka a počká si až do svadby. Ďakujem Ockovi, že mu dáva silu a teba chcem poprosiť o modlitbu za jeho vzťah, aby vytrval v čistote až do onoho dňa -  Misia I.

Misia II (old misia z NL č.52): chcel by som ťa poprosiť o modlitbu, aspoň jeden Otče náš za Dekana Jožka Schwarza a dobrodinca Michala Stolára, ktorí nám zabezpečujú a aj sponzorujú rôzne obrázky - aktuálne sv. Filoménku.

Misia III: v minulom NL č.60 bola misia II o kreslení biblických obrázkov, ktoré sa venujú detičkám v detských domovoch resp. v núdzi. A mali ste nielen nakresliť nejaký pekný motív, aby to bolo aj evanjelizačné, ale aj možnosť uviesť súradnice. Misia znie: prideľ ty súradnice týmto biblickými príbehom a zašli mi ich. Kľudne si ich vystrihni a napíš do obrázkov. Tu ponúkam splnenú úlohu jedného nášho člena Andreja z Hrnčiaroviec.

Úmysly: modlíme sa už celý týždeň v spoločnej modlitbe o 20.00 hod., pričom už nemávame 24 hod. modlitby, ale 40 hodinové, nakoľko začíname už o 8.00 hod v piatok ráno a končíme o polnoci teda 23.59 hod. v sobotu.

11.10.2021     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter č.61