PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

na úvod by som sa s tebou podelil o jednu skutočnosť: Výrok Cicera „Salus populi suprema lex esto! (slov. dobro ľudu nech je najvyšším zákonom) (14) nadobudol v kánonickom práve pozmenený význam: „Salus animarum suprema semper lex esto“ (slov. spása duší nech je vždy najvyšším zákonom). Lebo vo svetle viery najvyšším „dobrom ľudu“ (v našom prípade „veriacich“) je večná spása, a to – ako je to vyjadrené v kánonickej zásade – „semper“ (slov. „vždy“). Táto zásada, ktorá dostala svoje miesto v poslednom kánone Kódexu kánonického práva (kán. 1752: prae oculi habita salute animarum, quae in Ecclesia suprema semper lex esse debet), sa považuje za korunovanie celého Kódexu, ako aj za princíp, od ktorého sa odvíja nielen legislatíva Kódexu, ale všetka cirkevná legislatíva.

Foto: ÚVV a ÚVTOS Nitra sa uskutočnil dňa 18. augusta 2021 koncert, ktorý sa realizoval v priestoroch veľkej zasadačky ústavu. Koncertu známeho repera EGA (JUDr. Michala Straku) v spolupráci s občianskym združením Dismas v zastúpení Mgr. Michalom Libantom, Mariánom Martinkovičom a Jozefom Zacharom sa zúčastnilo 36 odsúdených mužov zaradených na pracoviskách vnútornej prevádzky a vedľajšieho hospodárstva a 38 odsúdených žien.

Oficiálny text a foto: zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/koncert-repera-ega-v-ustave-nitre

Foto: „Koncert bol okorenený vystúpením odsúdeného, ktorý predviedol svoje tanečné umenie pôvodným originálnym tancom hip-hopovej kultúry break dance-om.“ Po koncerte sme mali ešte čas na pár svedectiev Dismasu. Chvála Pánovi.

Dňa 19.8.2021 sme sa zastavili v Lehe na východe. Foto: Prešov. Počas zastávky medzi väznicami, sme sa stretli aj Dušanom Dzurijom, ktorý má ešte stále náramok a tiež s Jožkom Šiškom, ktorý robil paralelnú službu, kde zanášal Charitu na východ k rómskym bratom a sestrám.

Svedectvo Ľuboša Kroku, ktorý hrá na gitare-viď foto: „Ahoj, volám sa Ľubomír Kroka, som ženatý a máme tri deti, moja manželka sa volá Danka. V roku 2013 sa v obci Sol pri pastoračnom centre pre Rómov posväcoval kríž a tam som sa nanovo narodil a zmenil sa môj život, spoznal som Ježiša, prvýkrát v živote sa vo mne niečo pohlo. V tom, keď som tam prišiel na to miesto, kde posväcovali kríž, hrali tam chvály. Hovorím si „Rómovia a hrajú iné piesne, čo to je?“. Oni chválili Boha – Ježiša, v živote som to nepočul, keď som sa priblížil bližšie, videl som tam veľa ľudí, kňazov a jeden mal žezlo a na hlave korunu. Bol som naňho zvedavý, bol to arcibiskup. Hovorím si, prečo som tu a čo tu robím, ale Ježiš vedel, prečo som tam. Pred týždňom som bol v lese a začal som volať a kričať na Boha. Prečo sa mi to deje v mojom živote, kde si, že sa mi manželstvo rozpadá, žena ma chce opustiť? Chcel som si siahnuť na život. Potom som prišiel domov z lesa a mama mi hovorí, že sa dopočula, že v Soli príde arcibiskup posvätiť kríž, či chcem ísť s ňou. A ja že áno, aspoň uvidím na živo toho biskupa, v telke som ho videl, mal korunu a žezlo ako kráľ, tak som bol zvedavý. Prešiel týždeň a ja som stál pred veľkým krížom, veľa ľudí, kňazi a arcibiskup chválili Ježiša, zdvíhali niektorí ruky a v mojej hlave hocijaké myšlienky prebiehali. Prečo zdvíhajú ruky, čo im preplo hlave a každý hovoril amen aleluja, kde som to prišiel? Ale jeden kňaz mal kázeň a začalo ma to zaujímať. Rozprával o kríži, že Ježiš zomrel za moje a naše hriechy. Vtedy ten kňaz dal takú výzvu, aby sme si zatvorili oči a kto koho čo trápi alebo je chorý alebo prechádza ťažkým obdobím. Hovorím, ako ten kňaz vie, kto čo má aké problémy, tak som zatvoril oči a v tom som začal kričať na  Ježiša. „Tu som, stojím pod tvojím krížom, potrebujem ťa, pomôž mi, prosím, zachráň moje manželstvo, ja už nevládzem ďalej takto žiť, dávam ti všetko, čo ma trápi aj môj život.“ V tom okamihu sa pohlo niečo v mojom srdci, zažíval som pokoj, zrazu som nemal v sebe strach a ďalšie veci, akoby zastal môj čas, potom som cítil také teplo v mojom srdci. Také teplo som ešte nezažil a vtom akoby mi niekto hovoril „neboj sa, daj mi svoju ruku a ja ťa povediem“, v tej chvíli som začal plakať, všetko to zlo, čo som urobil, ako som ublížil svojej rodine, som mal pred očami a všetko som ľutoval. Neviem opísať ten dotyk, ktorý som zažil, akoby som sa nanovo narodil, ako bábätko, ktoré je čisté. Prišiel som domov, kľakol som si pred Dankou a hovorím jej, čo som zažil v Soli. „Odpusť mi, ja viem, už veľakrát som ti povedal odpusť, asi stokrát, ale teraz to myslím vážne.“ Ona videla, že plačem, ten tvrdý a pyšný človek plače a kľačí pred ňou a ona začala so mnou plakať. Chcel som všetkým povedať, je mi ľúto, že som vám ubližoval, odpusťte mi. Áno, moja manželka Danka vedela o tom, že mám nemanželské dieťa... Danka bola v 8. mesiaci tehotenstva a priateľka v 3. mesiaci. Pre oboch to bol šok, keď sa to dozvedeli... Čo mám teraz robiť?... Ako sa cítia ony? Zničil som dva životy... Nakoniec som sa rozhodol ostať s Dankou mojou manželkou... Keď som spoznal Ježiša, tak som si uvedomoval, aké hlboké rany som urobil Danke a ona sa s tým vo vnútri nemohla vyrovnať, žila so mnou pod jednou strechou, ale nebolo to odpustenie... Asi po štyroch rokoch, keď sme kráčali po Božej ceste, sme boli spolu s Dankou na jednej duchovnej obnove Otcovo srdce...tam Danka prijala to, že mi musí odpustiť....keď išla na jednu modlitbu, tak jedna pani povedala „nepoviem ti žiadnu modlitbu, ale iba to, že Ježiš, keď bol na kríži, tak povedal: Otče, odpusť im“ ....a ona to prijala, prišla za mnou a povedala mi, že teraz mi zo srdca odpúšťa to, čo som urobil, že som ju podviedol s inou....začal som plakať, aj ona. Konečne som bol prepustený z klietky a z otroctva....prišlo do našej rodiny veľké požehnanie a pokoj....išli sme opäť na obnovu manželstva...bolo to krásne......prešli nejaké mesiace a Boh opäť urobil zázrak....mal som telefonát a volala mi moja bývalá priateľka, s ktorou som mal dieťa. Danka mi hovorí, daj mi mobil a ja že načo, ona len mi daj chcem sa rozprávať s tou Ľudkou. Dal som jej mobil a ona jej hovorila, že ak som ti ja nejako ublížila alebo som zlé reči rozprávala, tak mi odpusť. Ale Ľudka hovorila, že veď to ja som ti rozbila manželstvo, to ja tebe mám povedať prepáč mi Danka, lebo som ti chcela rozbiť  manželstvo...navzájom si odpustili, ja som ostal ticho a nemal som slov. Ak by Danka nežila alebo nepoznala Ježiša, tak by nikdy nedokázala urobiť prvý krok a odpustiť. Videl som veľkú pokoru, nechápal som to, ako je to možné, že Danka nič neurobila, nijako neublížila...prvá sa však Danka  ponížila, ani nemusela, ale ona to urobila. Videl som v nej veľkú pokoru a lásku, aká je to láska a akú milosť jej dal Pán....Ježiš nám dal milosť, aby sme si všetci traja odpustili. Opäť sme zlomili zámok našich väzníc s otroctvom, boli sme slobodní. Ježiš nás zachránil, aj keď som to pokašľal svoj život, ale Ježiš mi navrátil radosť, pokoj, milosť a všetko napraviť... Božie slovo hovorí, ak ty neodpustíš, ani tebe nebude odpustené...urobil som jeden krok k Ježišovi a dal som mu život a on urobil tisíc krokov...ďakujem Bohu za nový život....neboj sa, Boh ťa miluje! Amen....“

Dňa 19.8.2021 v piatok sme sa vybrali do Litmanovej na Horu Zvir, zasvätiť spoločenstvo Dismas Nepoškvrnenej  čistote, lebo tak sa predstavila naša mamička.

Navštívili sme aj Žakovce, Inštitútu Krista Veľkňaza, kde sa kňaz Marián Kuffa stará o 300 núdznych ľudí a nakoľko tu máme aktuálne aj dvoch členov spol. DISMAS, mal som radosť, že sme ich navštívili.

Foto: v objekte v Žakovciach u kňaza Kuffu s Eliášom a Milanom Slováčekom. Dostali aj darčeky a Ikony, ktoré vyrábajú členovia Dismasu.

Foto: časť listu od Ľuboša z vyhnanstva, v ktorom píše o paradoxe, že vzhľadom na to, čo spravil a za čo si odpykáva trest, teraz žije vo väznici v čistote bez ukájania. Poviem k tomu, že sa tomu nečudujem, lebo človek, ktorý spozná lásku Ježiša Krista, už viac nechce hrešiť resp. urážať Ocka vecami, ktoré sú od opice. Modlím sa, aby to dokázal pochopiť každý, kto číta tieto riadky.

Dňa 19.8. sme boli pozvaní na festival v Šuňave s názvom „Za jazerom“, kde sme mali aj DISMAS stretnutie.

Foto: počas svedectva Maroša Sýkoru, ktorý si podával ruku s pedagógom z Prešova OO a poďakoval mu verejne.

Svedectvá, ktoré odzneli jedna členka Katka prepísala a preto ich teraz môžem zdieľať. Prvé svedectvo Michal: „Je uverejnené v Newsletter č.54 zo dňa 10.5.2021 - o tom, ako som sa dostal na najhoršie z najhorších. Plus: „Toto sú dvaja bojovníci za slobodu a chcem pozdraviť Maroša aj Janka. Včera som bol vo väzniciach. Janko vybavil tri väznice v Prešovskom kraji,  Sabinov, Prešov otvorené oddelenie a Prešov väzbu. A čo bolo na tom dôležité, bolo to, že sa stala  jedna vec. Ja som včera prišiel na otvorené oddelenie a viem, že tam bola veľká kríza. Bol tam jeden chlap, ktorý sa chodil modliť. Aby ste vedeli, to je jediná basa na Slovensku, kde sa môžu odsúdení chodiť modliť do kaplnky, pri Krista. Keď sme tam boli naposledy pred dvoma mesiacmi s Marošom, modlil sa ledva jeden. A pamätám si, to predbehnem, keď tam bol Maroš (ešte sedel-bol zavretý), tak sa modlilo sedem ľudí. A chcem Vám povedať, že keď som  včera prišiel, Martin(člen Dismasu v Prešove OO) hovorí: „Pán pedagóg, musím Vám niečo povedať!“ Ja hovorím: „Čo?“ „Odvtedy, ako ste odišli(pred mesiacom), sa modlíme deviati! Každý deň sme tam, kľačíme a modlíme sa! “Chvála ti Pane!“, Druhé svedectvo Maroš: Je uverejnené v Newsletter č.39 zo dňa 5.7.2020 – osobné svedectvo a Tretie svedectvo Janko Pinka pedagóg Prešov OO: „Tak ja by som chcel povedať, že hovorilo sa tu  pred chvíľou aj o zázrakoch.  Tak ja vám poviem, že pre mňa je naozaj to, že Boh poslal Miša do prostredia, kde sa viera ako keby nemohla rozvinúť, pretože títo ľudia skrátka neveria, že to je jeden obrovský zázrak! Obrovský! Pretože skrátka Boh pôsobí tam, kde to ten človek dovolí. A keď ste v prostredí, kde to ľudia nedovolia, kde to ľudia nechcú, kde ľudia nechcú počuť, tak je obrovská sila, že sa našiel Mišo a že ho Boh poslal, lebo to sa z vlastných síl nedá. Je to naozaj obrovský zázrak! Nechcem ho teraz chváliť, že super, hej. Ale že naozaj Pán Boh našiel jedného človeka, ktorý je toto ochotný robiť, ktorý bol ochotný začať. Toľko.

Foto: časť listu od Andreja zo Sučian, v ktorom sa nehanbil za naše spol. a práve naopak, spravil o ňom nástenku.

Foto: časť listu od Tomáša z Opavy, kde vystihol skutočnosť, že ťažko presvedčiť človeka, že Ocko -Boh je dobrý, keď ho vlastný týral, bil, zneužíval, alebo mu nikdy nepovedal , že ho má rád. Hovorím ti, že BOH ŤA MÁ VEĽMI RÁD!

Príspevok Tomáša Molnára: „Posielam obrázky z požehnanej nedele, ktorú sme vďaka Ockovej milosti mohli aj s Luckou absolvovať v dedinke Horná Bzova, kde sa nachádza unikátna kôrová kaplnka. Bola to požehnaná Mariánska púť k našej drahej Matke Márii. Jej prítomnosť bolo veľmi cítiť, jej radosť z toho, že sme ju prišli odprosiť za všetky urážky, ktoré spôsobujeme jej Nepoškvrnenému srdcu a za urážky voči jej jedinému synovi, nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Krásna bola aj kázeň p. Dekana...hovoril, že náš najkrajší deň v živote je ten, keď sa konečne stretneme s naším milovaným nebeským Otcom. A ako krásne je v nebi... Nechcem už urážať Pána, chcem Ho veľmi milovať a veľmi mi mení srdce od Starých Hôr a od Campfestu. Robím veci a v srdci cítim veci, ktoré som doteraz nerobil. A robím to vďačne z lásky k Nemu. A netrápia má veci, čo predtým. Cítim len potrebu to robiť ako pokánie za všetky urážky a bolesti, ktoré som mu spôsobil a spôsobujem. A som šťastný, keď sa môžem modliť, ísť na sv. omšu a len tak sa na ľudí usmiať pomôcť im a chváliť Ocka... A už sa netrápim, čo bude. Nech je moja cesta spásou akokoľvek kľukatá a tŕnistá, viem, že pre mňa je tá najlepšia, lebo dôverujem Ježišovi a On ma vždy privedie do cieľa. A dostanem vždy, čo potrebujem. Pozdravujem spolusestry a bratov v ústavoch a chcem ich povzbudiť týmto príbehom... A hlavne nech je to akokoľvek ťažké, Boh Vás nikdy neopustí, to my Ho opúšťame. Musíme byť trpezliví, horliví a poslušní. On nás nikdy nesklame a vždy je pri nás. Keď Ho úprimne hľadáš, On sa ti nechá nájsť. Pán nech je s Vami, drahí bratia a sestry v Kristovi. Foto: kôrová kaplnka Horná Bzova.

V piatok 27.8.2021 sme navštívili v Trnave milosrdné sestry Svätého kríža, za účelom mojej prosby o vyrobenie 300 kusov relikvií (ktoré sú dotykové) práve blahoslavenej Zdenky Shellingovej. Sk 19,12 takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.

Foto: z NL č.19, v ktorom sme sa venovali blahoslavenej sestre Zdenke a práve jej relikviu si dostal teraz v liste. Osobne ju nosím pri sebe a chcem ti povedať, že to bola veľká bojovníčka a čo je najdôležitejšie, vedela presne, čo prežívaš presne tam, kde si práve ty. Vo väznici. Je to neskutočná milosť a veľká orodovníčka.

Foto: predná a zadná strana relikvie bl. sestry Zdenky                  

Foto: Trnava, odovzdávanie relikvii

Z Trnavy sme sa presunuli do Tvrdošína, kde nás pozvali poslúžiť prednáškou, besedou a osobnými svedectvami pre obyvateľov tohto kraja. Foto: blok svedectiev, ktoré nasledovali po svätej omši vo farskom kostole Najsvätejšej Trojice v Tvrdošíne. V sobotu pokračovala prednáška vo farskom pastoračnom centre, ale už určená len pre mužov. Musím napísať, že sme práve aj v tomto meste našli modlitebníkov, ktorí boli zaujatí a dojatí, ako Ocko koná za múrmi väzníc. Žehnajú ti a ešte o tomto spoločenstve, ktoré pôsobí v tomto meste, budeme počuť v ďalších NL v súvislosti s našimi projektami.

Počas soboty sme navštívili aj kresťanský tábor, kde boli deti našich rodín z Dismasu (teenageri), ale aj bratia a sestry, ktorí vás už chodia navštevovať. Niektorí boli ako účastníci alebo animátori resp. moderátori. Bol to pre mňa nádherný pohľad, ako vyrastá generácia mladých ľudí zapálených pre Božie kráľovstvo.

Foto: Lazy pod Makytou počas svedectiev mladých, ako sa zmenil ich pohľad na kresťanstvo počas 15 dní strávených práve v tomto Božom tábore. O tomto tábore sme už bližšie písali v NL č.18 zo dňa 8.8.2019. Ak máte detičky resp. vnúčatá od 14 do 25 rokov tak určite odporúčam tento „kresťanský tábor“, lebo tu v intenzívnej modlitbe chvál, svedectiev a zázrakov spoznajú blízkosť Ocka. Napíšte mi v prípade záujmu, nech nielen ty, ale aj tvoja rodinka, začne žiť Božie kráľovstvo už tu na zemi.

Po svedectvách na Oáze sme sa ponáhľali do Hlohovca, kde sme chceli spraviť prekvapenie na svadbe Jožka Púčeka, ktorý bol tiež párkrát poslúžiť vo väzniciach.

Foto: Ego na Jožkovej svadbe a vpravo za ženíchom Jožkom vidíme z jednej strany Kristínku a z druhej Maroša (sako).

V nedeľu 29.8.2021 sme už pred piatou vstávali, lebo sme mali tú česť ísť poslúžiť našim bratom-členom do väznice v Banskej Bystrici na Komenského ulici (viď foto s Michalom Szabom), kde sme od rána mali ,,Dismas stretká“ v kaplnke ústavu a to najprv s chlapcami zo SSS. Tu, by som spomenul svedectvo, ktoré nám  porozprával jeden z účastníkov sv. omše: tento mladík hovoril o tom, ako absolvoval každý týždeň, tri mesiace chemoterapiu a nielen raz do týždňa, ale viac a vždy, keď išiel v ten deň na túto chemoterapiu, tak hovoril Bohu - Ockovi, že nech sa On postará a pomôže mu. A vždy keď sa takto pomodlil,  zázračne mu nebolo zle, nevracal a práve naopak normálne jedol. No, ale raz sa zabudol pomodliť a odovzdať to Ockovi a vtedy  a len vtedy ho to zastihlo tak, ako je to normálne pri braní chemoterapie, vracanie, silné bolesti, nevoľnosti... Vtedy ako to hovoril, povedal som si, že to napíšem do NL, lebo je to o tej dôvere a o tom, že každý deň máme Ocka pozývať, aby kráčal po našom boku. Ešte dodám, že teraz vyzerá úplne zdravý. Po ukončení SSS prišli chlapci z väzby a pred obedom s MxSS , kde som sa chlapcov spýtal, že kto prvý z nich ide prvý na slobodu, oni sa po sebe poobzerali a zdvihol ruku vedľa mňa a povedal, že mňa po 8,5 roku a ostatní skoro všetci mali koniec trestu okolo 2038. Tak som sa za nich modlil a aj teraz sa modlím, aby sa Ocko oslávil v ich živote. A posledná zastávka bola na doživotných trestoch, kde sme im zahrali a dúfam, že aj svojou prítomnosťou priniesli radosť na toto vyhnanstvo.

Príspevok Mareka Zachara: „PBJK. Priatelia, po dlhej pauze a lockdowne (teda obmedzeniam stretávať sa …) som niekedy v júni bol v Leopoldove. Písal som v NL, ako tam bolo pomenej veriacich cez týždeň na sv. omšu. Nepoznal som tie dôvody, ani teraz ich nepoznám. Ale chcel by som sa pozrieť na to z tej druhej strany. Pred viacerými rokmi, keď som začal chodiť na sv. omšu aj z iného dôvodu ako z toho, že je nedeľa alebo prikázaný sviatok, som často na týchto sv. omšiach plakal. Plakal z dôvodu, že “kde Pane” sú všetci tí veriaci, vari tu teraz nie si prítomný, nečakáš na nich, netúžiš po nich? Dlho, vyše roka som to takto prežíval. A potom to prišlo. Nie len Lk 14,18-20, kde často “obstoja” naše dôvody (pred nami samými), ale nadovšetko som si uvedomil, že tá celá sv. omša je o tebe, Pane Ježišu. O tebe, Ježišu, ktorý si aj za mňa zomrel. O mojej láske k tebe, o počúvaní tvojich - Božích slov počas tohto okamihu, kde sa máme hlavne zastaviť, vyčleniť tento čas pre Teba, Pane, dať Teba na prvé miesto … Áno, je to obeta … Samozrejme že spása je z viery, ale viera bez skutkov je mŕtva. Dnešná doba si pýta daň – čas. Spomínam si, ako mi jedna pani na Kysuciach hovorila, ako skoro vstávala jej mama, keď chcela ísť ráno na sv. omšu – už o 4:00 musela vyraziť z lazu, aby tú rannú sv. omšu stihla - vyše dve hodiny v polmetrovom snehu. Koľko nás dnes „stojí“ toto stretnutie s Pánom Ježišom?Ukončil by som tieto slová povzbudením aj mňa samého, keď som asi po mesiaci znovu dostal tú milosť zúčastniť na sv. omši v kaplnke v Leopoldove a tá účasť bola omnoho väčsia. Isto som to už spomínal, že Pán pozerá nadovšetko na srdce človeka - Mt6,21, preto nosme tento poklad “naše srdce” pred Pána, tam kde sa nekrvavým spôsobom znovu sprítomňuje nepochopiteľná obeta, kde sa “Boh skláňa k človeku, ku každému, kto mu to svoje srdce otvára. Požehnaný čas bratia a sestry … Marek“

Foto: balenie NL č.59 Jožko Druga a Tomáš Molnár.

Foto: finišovanie NL s evanjelickým farárom

Foto: Katka K., ktorá balila a poslala celú českú republiku. Na Slovensku to mal v réžii Jožko Druga, ktorý je na obidvoch fotkách a práve on s Evanjelickým farárom zo Zvolena to nielen zabalili, ale aj poslali a celé aj zafinancvali. Ďakujeme.

Foto: Mariánka sídlo nášho biskupa Františka , kde nám odovzdal list pre pápeža Františka a spolu s našim listom sme ho zaniesli na Apoštolskú nunciatúru (viď foto pravo)  v Bratislave, kde sme plnili krásnu a dôležitú misiu - odovzdať obraz, lebo sme chceli obdarovať, potešiť a takýmto spôsobom aj vyjadriť vďačnosť za všetkých väzňov, pre ktorých má práve pápež František otvorené srdce.

Foto: mail a poďakovanie spol. DISMAS od plk v.v. Mgr. Vlastimila Kříža, bývalého riaditeľa väznice Rýnovice v ČR.

Príspevok Dominiky Blaškovej: ,,PBJK, chodievam slúžiť spevom do väzníc po celom Slovensku. V nedeľu 5.9. 2021 som mala prvýkrát možnosť ísť spievať na slávnostnú svätú omšu, počas ktorej boli vyslúžené hneď dve sviatosti – sviatosť krstu a birmovania, a to práve niektorým odsúdeným vo väznici v Sučanoch. Samotná slávnosť bola pre mňa svedectvom toho, že naša-vaša služba prináša svoje ovocie tým, že mnohí z odsúdených sa rozhodli prijať Ježiša do svojho života a nasledovať ho aj v ťažkých chvíľach a životných príbehoch, ktoré prežívajú. Vnímala som obrovskú radosť a  slobodu, no nie len vo svojom srdci, ale najmä na tvárach odsúdených. Chvála Pánovi!“ Dodám k tomu len toľko, že naša a vaša služba spočíta v tom, že my fyzicky chodíme a vy sa modlíte, a preto môžeme len s Ním,  s Ježišom, zažívať takéto okamihy a byť súčasťou Božieho plánu.

Foto: pred väznicou v Sučanoch po ukončení tejto krásnej slávnosti.

Foto: Poprad - Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie dňa 8.9.2021, počas livestreamu SLOVENSKO NA KOLENÁCH. 2Krn 7,14 a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím.

Foto: štvrtok 10.9.2021 ráno pred väznicou v Sabinove na východnom Slovensku spolu s Lámačskými chválami a kňazom Branislavom Kožuchom z občianskeho združenia V.I.A.C. – Inštitútu pre podporu a rozvoj mládeže na Orave. Po absolvovaní evanjelizácie u bratov v Sabinove sme navštívili výkon väzby v Prešove, kde  sme prišli povzbudiť bratov a sestry vo väzbe, kde posledné chvíle života prežil aj policajný generál, Mgr. Milan Lučanský. Osobne musím napísať, že väzba je veľmi ťažko znášaná a ľuďom v nej často príde na um myšlienka od opice, vziať si život.

Foto: Prešov, Otvorené oddelenie pred vstupom. Zľava: Martin Troščák, Lucka T., kňaz Matúš Marcin, Michal, Dušan Dzurijo a Janko P. V aute môžete vidieť veľkú modrú kabelu, kde je príprava na cca 260 členov pre Slovenské väznice. Hosťom bol exorcista Matúš Marcin, ktorý počas sv. omše kázal o duchovnom svete, ktorý je reálnejší, ako sa nám mnohým zdá, pričom hovoril z vlastnej dlhoročnej skúsenosti pri vyháňaní opice-diabla zo sužovaných.  Odsúdených v Prešovskej väznici zaujali reálne skúsenosti a radi by si vypočuli ešte ďalšie pútavé svedectvá.

V piatok 10.9.2021 sme mali ísť do Košíc - Šace s Dominikou Gurbaľovou, ale deň predtým mi volala, že má teplotu a vystúpenie sa neuskutoční. Čo sa nakoniec ale neudialo, lebo som sa rozhodol ísť do Šace sám a KOČ aktivitu sme poňali ako prednášku, kde som zobral knihu Dismas so všetkými číslami NL. Podľa reakcií, a aj môjho názoru, to bol neskutočný čas plný Ducha Svätého, lebo sme mali prednášku, besedu a zároveň svedectvá o našom spoločenstve.

S knihou spol. DISMAS sme sa zastavili aj v Žakovciach u kňaza Mariána Kuffu, kde som sa dozvedel, že je v opatrovaní aj náš bývalý dlhoročný generálny vikár, Ladislav Vrábel, ktorého niektorí členovia poznajú, nakoľko pravidelne chodieval po väzniciach na Slovensku a povzbudzoval vrámci možností práve odsúdených a obvinených. Osobne som sa s ním nakoniec nestretol, lebo bol chorý, ale odovzdal som to po mojom bratovi - členovi Dismasu, Eliášovi (viď foto), aby mu to zaniesol a v prípade potreby aj prečítal a odovzdal naše poďakovanie za jeho službu, lebo my sme na neho nezabudli a nesieme ho v modlitbách. Tak ťa poprosím aspoň jednu modlitbu Otče náš za neho. Foto: pri predávaní knihy Dismas pred bránou azylového domu v Žakovciach, ktorý slúži pre prepustených väzňov, alkoholikov, ľudí bez domova a pod. Ako mi povedal brat Eliáš, ktorý je tam už 12 rokov, ani sekundu neľutuje, že žije práve tu.

Foto: Maroš Sýkora s mikrofónom počas post-Oázového stretnutia mladých, kde počas chvál zazneli  aj naše svedectvá.

V Pánov deň, 11.9.2021 sme sa ráno vybrali poslúžiť a povzbudiť do Banskej Bystrice. Možno pre niekoho by sa táto akcia zdala všednou a normálnou, ale za mňa to bol splnený sen, lebo som bol sám s mojim synom, slúžiť prvýkrát vo väznici. Boli sme spolu už aj v iných väzniciach, ale sami spolu, tak to bolo po prvé. Mám ozajstnú radosť a ďakujem Pánovi za túto možnosť, ako aj kaplánovi Ľubošovi Kaščákovi.

Foto: práve po stretnutí v Banskej Bystrici, kde sme absolvovali tri sv. omše a návštevu na doživotných trestoch. Chvála Ti, Pane, za to.

Foto: modlitby chvál v Leopoldovkej farskej záhrade, kde hovoril svedectvo aj môj syn Michal zo stretnutia v BB a na druhej fotografii vidíte na tejto akcii aj špeciálneho  pedagóga z Hrnčiaroviec, kde aj so svojim synom pracujú - v tomto ústave šíria Krista za múrmi väzníc. Vedz, že práve takéto zázraky na personále väznice sú ovocím tvojich modlitieb.  

Misia I: old misia z NL č.40: vybrať si 3 príslušníkov z tvojho okolia a modliť sa za nich. Prečo znovu píšem túto misiu? Lebo má neskutočnú moc. Poďme teda spolu reálne zmeniť atmosféru v ústavoch.

Misia II: komu sa dá, na papier nakreslite nejaký pekný obrázok, ktorý sa potom odovzdá detičkám v detských domovoch na Vianoce. Motív biblický - teda z nejakej udalosti alebo príbehu o Božích bojovníkoch. Môžete uviesť aj súradnice zo Svätého písma, kde sa nachádza dané vyobrazenie. (Kresbu mi pošli, prosím, v liste.)

Úmysly:  modlíme sa už celý týždeň v spoločnej modlitbe o 20.00 hod., a každý Piatok od 08.00 hod 40 hod. nonstop.

20.9.2021     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  Newsletter č.60