PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Na úvod by som zverejnil príspevok Jožka Šišku: ,,Dňa 12.4.2021 som bol s Michalom Libantom, ktorý bol pozvaný na natáčanie workshopu pre festival LUMEN. Nakoľko sa pre pandemické opatrenia pripravuje online verzia tohto kresťanského festivalu. Natáčanie prebiehalo v severnej veži trnavského opevnenia - hradieb. Teraz, spätne, si uvedomujem, aké to bolo symbolické... Michal svedčil o Slovensko - českom väzenskom spoločenstve Dismas a my sme sa nachádzali v bašte, v opevnení... Nahrať sa malo 45 min materiálu, čo sa opäť nepodarilo... :) Čas sme výrazne prekročili, ale to sa nedá, keď Boh je tak dobrý a chcel by si svedčiť o všetkom, čo s Nim zažívaš... A Michal teda toho s Ježišom prežil za múrmi väznice nie na 45 minút... :) Svedčil o tom, ako Boh koná i na tomto mieste, ako sa dotýka jednotlivých ľudí, ako miluje každého z nás, ako robí zázraky, ako sa ľudia vďaka Božej láske menia, ako sa stmelujú rodiny, ako sme mu každý drahý... Veď má naše mená vyryté vo svojich dlaniach! (Iz 49,16a) Ja som svedčil o tom, ako Ježiš stál pri mne, keď som bol rovnako za múrmi väzenia, ako mnohí z nášho spoločenstva... Chcel som povedať, že Boh nezabúda, i keby všetci zabudli, ON nikdy... Ako sa staral o mňa, každú nočnú i dennú hodinu a aké zázraky robil okolo mňa počas celej doby, čo som bol vo väzbe. Proste, chcel som ľuďom povedať, že ON je verný v každom čase a na každom mieste a všetko vie obrátiť na požehnanie, ako sa to dialo a stále deje i v mojom živote... Pozdravujem vás všetkých a žehnám vám pokoj nášho Boha Ježiša Krista!!! Jozef Šiška“

Foto: severná veža trnavských hradieb počas natáčania Workshopu na Festival Lumen, ktorý sa práve uskutočňuje v Trnave. Vpravo Jožko Šiška. Fotka vznikla po jeho svedectve, o ktorom hovoril, že bude 5 minút a nakoniec to potiahol na 40 min. Chvála Pánovi.

Príspevok Máriusa Dismasa: „Počas služby v teréne, medzi chudobnými a ľuďmi bez domova, si človek za tie roky zvykne na všeličo, ale keď stretnete na ulici ženu alebo mladé dievča, tak to s vami vždy poriadne zatrasie... Pred pár dňami som to zažil na Hlavnej stanici v Bratislave, keď som v čakárni v kúte našiel schúlenú mladú ženu v 8 mesiaci tehotenstva (viď foto). Podľa výzoru bolo zrejmé, že na ulici nie je prvý deň. Bola vystrašená, hladná, nevyspatá... Po krátkom rozhovore bolo zrejmé, že tých dôvodov, prečo je na ulici, je viac a pri ženách v núdzi sa objavujú často: chudoba, rodinná história sociálneho vylúčenia, nedostatok dostupného bývania, traumatická zmena v živote (úmrtie dieťaťa alebo manžela, väzenie...), psychiatrická diagnóza, drogová či alkoholová závislosť a najmä domáce násilie vo vzťahu, ktoré mnohé ženy riešia útekom do ulíc... Tento problém tu existuje, aj keď sa na bezdomovcovo pozeráme väčšinou mužskou optikou. Na ulici máme mnoho žien, ktoré bývajú neviditeľné, pretože sa len zriedka objavujú na miestach, kde sa zisťuje dosah, alebo využívajú pouličné terénne služby, takže v mnohých formálnych štatistikách rôznych centier na pomoc nie sú zahrnuté. Dôvodom, prečo ženy viac ako muži volia takúto formu skrytého bezdomovectva, je najmä obava pred odsúdením spoločnosťou a tiež strach z toho, že ak sú matky, budú monitorované sociálnymi pracovníkmi a stratia práva na svoje deti... Noc trávia v opustených budovách, v záhradách, pod mostami alebo v prístreškoch staníc, alebo svoju situáciu s nocľahom riešia tzv. surfovaním na pohovke, či rôznymi známosťami s cudzími, nespoľahlivými mužmi (nocľah za službu), kde opäť vznikajú nevhodné vzťahy, pretože akonáhle sa žena ocitne na ulici, epizódy násilia a sexuálneho tlaku pokračujú! Je potrebné pochopiť, že ženy bez domova tvoria skupinu osôb, ktorá si zaslúži našu väčšiu pozornosť a špecifický spôsob starostlivosti a pomoci. Bez strechy nad hlavou a za bezpečne uzamknutými dverami sú veľmi krehké a zraniteľné a veľakrát už nemajú ani síl prosiť a bojovať o pomoc... Tak, ako mladá žena zo stanice... Aj keď pomoci ženám na ulici a možností, kde by mohli byť umiestnené, je stále málo, veľmi sa teším, že sa nám za tak krátku dobu podarilo nájsť pre ňu vhodné bývanie, kde môže v bezpečnom a zdravšom prostredí prežiť nasledujúce dni a porodiť tam aj svoje dieťa.  Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na pomoci, konkrétne najmä spolupracovníkom Zuzke a Márii z Úsmevu ako dar, kolegom z o. z. Stopa Slovensko, Anke z Miestneho úradu, spoločnosti Medirex za promptnú pomoc s PCR testom, nemenovanému zariadeniu pre ženy s deťmi, kde mohla byť prevezená do utajeného bývania... a vďaka aj vám, ktorí nás sprevádzate svojimi modlitbami. Človek ako jednotlivec je často tak slabý a bezmocný, ale spolu vždy dokážeme viac!

Foto: časť listu od Jakuba z Plzne v ČR, v ktorom nás povzbudil a som rád, že nás berie ako rodinu, lebo my sme rodina, bratia a sestry v zbroji. Sme na rôznych miestach v celom Česku a Slovensku, ale navzájom sme si veľmi blízki, lebo máme jedného Ocka a samozrejme aj jednu mamičku, ktorú nám Pán Ježiš nechal, keď visel na kríži ako jedno z posledných slov. A verte mi, ak človek umiera, odovzdáva veľmi dôležité správy, ktoré sú kľúčové.

Foto: časť listu od Rudolfa z Opavy, v ktorom ma potešil a tiež ako v predchádzajúcom liste potvrdil, že sme ozajstná rodina, v ktorej sme si všetci rovní a spoločne sme Božie deti a dedičia.

Tento týždeň sme mali spoločenstvo s tímom z Anglicka, ktorí robia veľké evanjelizácie po celom svete. Sú to zväčša kňazi a laici z Indie, kde je za posledné roky veľké prebudenie a Duch Sv. tam mocne koná. No a po modlitbe chvál (kresťanské piesne na oslavu Boha), ktoré viedol môj syn, sa ma tento líder opýtal niečo o mojej službe, lebo vedel, že máme takéto väzenské spoločenstvo a práve riešili – vysvetľovali jeden verš, ktorý vnímal, že je presne pre bratov a sestry za múrmi väzníc ako príčina ich pokúšania a následku, kde sa ocitli. Manželka mi povedala, že by sme mu mali ukázať časť uverejnených básní od Miloša, ktorý si odpykáva doživotný trest. Po prečítaní a preložení povedal, že v spoločenstve v Anglicku majú špeciálny tím, ktorý chodí do väzníc, kde majú vybavené vstupy a tiež tam posielajú časopis, taký NL, ako dostávaš aj ty a že by tam dali túto báseň.

Foto: maľba pre Matúška-Anjelika z Anjelského listu a vyrobené zbrane proti opici (ružence), ktoré vyrobil Miloš z doživotných trestov, ako aj jeho krásna maľba. Neprestávam sa diviť, koľko talentov dal náš Ocko členom za múrmi väzníc.

Foto: časť listu od Miroslava z doživotných, v ktorom spomína, že počúva CD z 5. výročia založenia spol. DISMAS, kde hrali aj Lámačské chvály. Ako ste už aj dostali info, práve túto sobotu na nás myslite aj v modlitbách a my budeme myslieť na vás na Hore Butkov, kde sa stretneme, povzbudíme, obdarujeme a pozdieľame.

Aké veľké veci nám urobil ten, ktorý je mocný a sväté je Jeho meno (Lk 1,49)

Foto: časť listu od Anny zo Sučian, v ktorom ma zaujali slová: „Nie je dôležité čo máš, ale čo dávaš.“

Dňa 20.4.2021 som bol pozvaný ako hosť do Piaristickej spojenej škole sv. Jozefa Kalazanského v Nitre na vyučovanie pre dve triedy. Kňaz Matúš Palaj napísal: „Chcem sa Vám poďakovať za Váš čas a za dnešnú hodinu, bolo to veľmi dobré a verím, že to našich mladých zasiahlo a že sa opäť niečo v ich duchovnom živote o kúsok pohlo bližšie k Pánovi. Posielam fotku zo MS TEAMS a ešte raz ďakujem.“

Foto: a tu už spomínaná fotka z online hodiny počas svedectva o spol. Dismas. Študentov bolo samozrejme viac, ale konkrétne tieto dievčatá vás chceli povzbudiť, a tak si zapli kamery, aby ste vedeli, že vaše svedectvá sa ich dotýkali.

Foto: kniha - komiks Biblia. Komunikoval som s viacerými bývalými odsúdenými a skoro každý má doma rodinku, deti a niekedy nevedia, ako ich pritiahnuť k Ockovi. A práve táto kniha je taký medzistupeň. Svetsky spracovaný komiks, ktorý majú deti rady, je veľmi dobrá forma prezentácie a znázornenia života Ježiša Krista. Na tomto obrázku práve vidíme Dismasa na kríži. No a práve tieto knihy dostali všetci členovia, ktorí boli vo vyhnanstve.

Foto: časť listu od Stanka brigadíra z OŠZ, kde ho Boh pred pár týždňami poslal. Pracuje síce na tomto špeciálnom oddiele zadarmo a z časti aj s negramotnými, ale je to Pánova vinica a chvála Pánovi za to, ako sa o nás stará.

Každý mesiac nám niekto napíše o tom, že by sa rád pridal a modlil s našim spoločenstvom. Tentokrát to bol brat z Banskej Bystrice – Kráľovej. Pozrite, ako sa o našom spoločenstve dozvedel.

Foto: časť listu od Antona, v ktorom píše, že sa o nás dozvedel počas eskorty v Prešove z NL.

Foto: pri balení spomínaných darčekov. Taška obsahovala Sv. písmo v komiksovom prevedení, Ikonu na dreve, náramok „Jesus Is My Savior“ a práve vyrobené tričká spol. DISMAS.

Príspevok Ivan Lakatoš, koordinátor pre Iniciatívu domováci - domovákom, Spoločnosť Úsmev ako dar: „Vážená p. riaditeľka, p. riaditeľ,  v utorok o 16.00 hod sme si pripravili ďalšiu tému - Hľadanie správnych riešení v krízovej situácií. Máme pripravených dvoch zaujímavých hostí.  Pán Michal z organizácie Dismas, ktorý 20. rokov navštevuje väznice po Slovensku a pán Maroš, ktorý bol vo väzení, nám porozprávajú svoj príbeh. Pán Maroš má ukončené vysokoškolské vzdelanie  a jedno zlé rozhodnutie mu zmenilo život. Verím, že sa opäť bude vo veľkom diskutovať. Týmto opäť pozývam vychovávateľov, soc. pracovníkov, psychológov, aby sa pripojili s MD. Po webinári som sa pýtal na reakcie detí. „Veľmi sa im to páčilo. Som rád, že sme sa mohli od Michala a Maroša dozvedieť viac o živote odsúdeného a mohli sa tak zamyslieť nad svojim konaním a vážiť si bežné veci.“

Príspevok Maroša Sýkoru (viď foto v treťom riadku zľava druhý):,,PBJK, spoločenstvo Dismas prijalo dňa 20.04.2021 spoločnosťou Úsmev ako dar pozvanie na dištančné stretnutie s rôznymi detskými domovmi, centrami pre deti a mládež a profesionálne rodiny a deti v náhradnej starostlivosti v rámci celého Slovenska. Predmetom a hlavnou témou tohto stretnutia bolo hľadanie riešení v krízovej situácii. Za spoločenstvo Dismas prijal pozvanie Mgr. Michal Libant (zakladateľ spoločenstva) a Mgr. Maroš Sýkora (člen spoločenstva a bývalý odsúdený). Ďalším príjemným hosťom tohto stretnutia bol aj Branislav Letko (líder kapely Lamačské Chvály). Rád priblížim o aké stretnutia v podstate ide. Hlavným koordinátorom je pán Ivan Lakatoš zo spoločnosti Úsmev ako dar. Každý týždeň sa takto stretávajú a komunikujú s deťmi, mládežou a dospelými (veková hranica od 15 rokov až do dospelosti) o rôznych životných udalostí, či už dobrých alebo zlých, ktoré si prežili pozvaní hostia, prípadne ktoré prežívajú samotní „domováci“. Jednou z takýchto stretnutí sme sa zúčastnili aj my, kde bolo našou úlohou objasniť nielen zlyhania a ich dôsledky, ale aj uvedomenie si svojej zodpovednosti za svoj život, samotnú prípravu do života, aké je dôležité konať správne rozhodnutia a čo dochádza pri našom zlyhávaní, ktoré môže niekedy vyústiť až do samotného porušenia zákona a následného výkonu trestu. Pán Lakatoš vedie dva druhy stretnutí. Jednou z nich sú „všeobecné“ stretnutia v rámci iniciatívy, kde sa viac komunikuje na báze pozemského uvedomovania si a riešenia krízových situácii a druhé stretnutie je vedené formou duchovnej stránky pod názvom „otcovo srdce“. Do tohto stretnutia sa zapájajú tie zariadenia, ktoré prejavia záujem.  O týždeň neskôr som sa opäť ku nim dobrovoľne pripojil, pričom tento krát bola predmetom stretnutia téma „emócie a ich správne naloženie s nimi“. Po týchto stretnutiach a prežitiach s nimi rád uvediem, že v minulosti som ani len netušil, že takéto niečo vôbec existuje. Je to požehnaný čas tráviť s týmito ľuďmi a dar spoznať aj takýto uhol pohľadu života detí. Aj tu som si opäť uvedomil, ako veľmi ma Boh miluje a prečo mi je neustále na blízku a priťahujem si ho do svojej hĺbky bytia aj po skončení výkonu trestu. Chvála Pánovi za jeho požehnané ovocie.“  Foto: Webinár so stretnutia s riaditeľmi a deťmi z Detských domovov-Centrum pre deti a rodiny (CDR)

Svätá Hildegarda / 1098 - 1179 / líči skryté dianie pri svätej omši. v jednom videní opísala, čo sa deje pri svätej omši bez toho, aby to naše oči mohli vnímať. Toto videnie sa nachádza v jej spise "Scivias" (Poznaj cesty - Otto Müller-Verlag, Salzburg; 2.diel, vízie 6.) a môže i nám pomôcť k lepšiemu prežívaniu svätej omše a na to, aby sme nepristupovali ľahkovážne na sväté prijímanie. "Tu som videla, ako nejaký kňaz, odetý do posvätných rúch, prichádzal k oltáru, aby slávil Božské tajomstvo. Znenazdania prišla z neba svetlá žiara. Po nej prišli anjeli a svetlo obklopilo oltár. Zostalo to tak, až sa po ukončení svätej obety kňaz vzdialil. Po prečítaní evanjelia a príprave darov k premeneniu, zaspieval kňaz chválu Všemohúcemu Bohu: "Svätý, Svätý, Svätý, Pán Boh zástupov!" A začal nevysloviteľné tajomstvo.  V tomto okamihu sa otvorilo nebo. Ohnivé blýskanie neopísateľne svetlého jasu spadlo na obetné dary a preniklo ich svojou nádherou, ako slnko preniká svojím svetlom predmet, ktorý ožaruje. A blýskajúci lúč vyniesol obetné dary do neviditeľnej výšky - až do najvnútornejšieho neba a položil ich zas dolu na oltár - podobne ako človek pri dýchaní vdychuje a opäť vydychuje vzduch.  Hoci pre ľudské oko mali obetné dary aj naďalej výzoru chleba a vína, boli predsa premenené na skutočné Telo a Krv! Preto sa tiež okamžite objavili pred mojimi očami obrazy: narodenie, utrpenie, pohreb, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie nášho Vykupiteľa, jednorodeného Syna Božieho, ako sa to všetko počas Jeho pozemského života odohralo.  Keď však kňaz spieval pieseň o nevinnom Baránkovi: "Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta" a chystal sa na prijatie svätého prijímania, ustalo ohnivé blýskanie - nebo sa uzavrelo, avšak počula som vnútorný hlas: "Jedzte a pite Telo a Krv môjho Syna, aby bola vyhladená vina Evy a aby ste aj vy vošli do svojho právoplatného dedičstva!"  Keď sa potom aj ostatní ľudia priblížili ku kňazovi, aby prijali Najsvätejšia Sviatosť, spozorovala som medzi nimi päť rôznych skupín. Niektorí mali jasná telá, ich duše boli ohnivé. U iných sa telá javili plné tieňov, duše temné. Iní zas boli ježatí na tele a plní rozmanitej špiny ľudskej poškvrnenosti na duši. Štvrtí boli obklopení ostrým tŕním a ich duše vyzerali byť napadnuté malomocenstvom. Posledné, konečne, mali krvavé telo a ich duše zapáchali ako rozkladajúca sa mŕtvola. Všetci boli pri prijatí Sviatosti nejako zmenení - jedni akoby zaliaty ohnivou žiarou, druhí akoby temným mrakom obalení do temnoty. Keď sa po ukončení svätých tajomstiev kňaz vzdialil od oltára, aj jasná žiara, ktorá až dovtedy obklopovala oltár, sa vrátila späť do skrytosti neba." Toľko svätá Hildegarda.

Foto: z kaplnky v Leopoldove počas nakrúcania dokumentu Zlaté píšťaly, kde sa hovorilo o našom spoločenstve. Na fotke ešte vidíte Štefana Frívaldského, ktorý už je s nami na slobode, ako sa klaňal živému Kristovi (Rim 14,11) ukrytému v Bohostánku. Napravo vidíte blahoslaveného biskupa Gojdiča a vľavo obraz obrátenia sv.Pavla.

Rád by som sa s tebou podelil aj o moje svedectvo ohľadne väznice. Pred cca 4 rokmi som vo väznici v Leopoldove bol na oddiele, ktorý bol významný tým, že tam boli najlepší odsúdení, teda ,,A“, používali sa vonkajšie pracoviská, domácu réžiu a pod. No a v tom období nastal čas rotácie pedagógov, teda že sa budú robiť nejaké zmeny. Niektorí ostávali na danom oddiele a niektorí išli zas na iný oddiel. Na tomto oddiele, v ktorom som bol, tak musím povedať, že som bol rád. Bol som tam sám bez RR a pedagóga, čo som si spravil, to som mal a hlavne som mal kľud, mohol som používať strelné modlitby a naplno sa venovať Biblickej škole (nášmu spol. DIMSAS). No a tak som v modlitbe požiadal Pána, aby ma tam nechal, že mi to vyhovuje, s nikým sa nemusím naťahovať a mám viac času pre Neho a celkový pokoj. Prišiel deň, keď sa rozhodovalo a mňa dali na oddiel k DS ,,C“. My tých ,,C“ v Leopoldove máme hodne, ale toto bol najhorší oddiel, ak tak môžem povedať, ,,čistá stoka“. A zrazu som nebol sám, ale s viacerými pedagógmi v kancelárii (najviac v ústave) a referentami režimu. Ostal som trochu z toho znechutený a ako som tam bol už presťahovaný, tak som sa na svojej novej stoličke oprel hlavou o stenu a pýtal som sa Pána, prečo som takto dopadol. Potom som si uvedomil jednu vec... za mojou hlavou bola stena, ako som spomínal, a hneď za tou stenou, teda za mojou hlavou, bolo to najvzácnejšie – EUCHARISTIA - živý Kristus v Bohostánku. Na centimeter presne za mnou, lebo kaplnka bola na našom oddiele a v upravenej cele. Čo mám viac povedať, len som ďakoval, aký je On dobrý. Síce som v najväčšom hnoji, ale v tejto najväčšej tme bolo to najväčšie svetlo a ja som bol skoro 2 roky pri tomto zázraku v tesnej blízkosti. Ak by ste si to chceli predstaviť, pridávam aj fotku s Bohostánkom z filmu Zlaté píšťaly od TV-Lux. A  40 cm za kaplnkou bolo moje kreslo, moje miesto, kde som ,,ordinoval“. Samozrejme som tam nebol poslaný len preto, aby som Mu bol nablízku a v Jeho prítomnosti, ale toto bol jeden z tých veľkých dôvodov. Proste vidím to aj teraz, ráno si privstať, modliť sa, ísť na sv. omšu, prijať Ho a vyraziť s Kristom v srdci na pomoc všetkým, ku ktorým ma Ocko pošle. A či veríš, alebo nie, si to práve TY, na kom Mu záleží. Teba si vybral a ja mu za to ďakujem a aj tebe, že si to pozvanie prijal, lebo bez tvojho áno by sme si nepísali. Ešte raz veľká vďaka.

Dňa 1.5.2021 sa uskutočnilo prvé tohtoročné stretnutie spol. DISMAS v Leopoldove. A tu už by som dal priestor Jankovi Blanovi (viď foto v strede): „PBJK, chcem sa s vami podeliť o svedectvo, moji drahí priatelia. Nepíšem to preto, že by som sa chcel chváliť, ale práve ďakovať Pánu Bohu za všetko. Za 2 týždne sa žením a do daru som dostal toto auto. Ja som nechápal, ďakujem Pánu Bohu a ďakujem kamarátovi Rasťovi Gejdosovi za tento dar. Pozdravujem všetkých chalanov do Dubnice, Riška Nováka, Igora Laurenčíka, Vladka Hrubeca a všetkých ostatných chalanov z Leopoldova BVŽ.“

Príspevok Janka Bublavého (na fotke vľavo pri aute): „1.5.2021 som bol pozvaný na stretnutie spoločenstva Dismas. Stretnutie sa uskutočnilo v Leopoldove, neďaleko väznice. Na stretnutí sme si zaspomínali na roky prežité v tomto zariadení. Tiež sme si zaspievali chvály a zajedli grilované špeciality. A žehnali tým bratom, ktorí sú za múrmi väznice. BŤŽ +“ Doplnil by som k tomuto nádhernému stretnutiu tiež svedectvo. Ako sme vybavili termín na sviatok sv. Jozefa (1.5.), tak sme ho pripravovali už cca mesiac dozadu a týždeň pred uskutočnením som si pozrel, aké bude počasie. Bolo písané, že bude pršať. A potom každý deň som si overoval túto skutočnosť, ale vždy, každý jeden deň, tam bolo, že bude pršať a ešte aj deň predtým to písalo. Nakoniec opica len strašil, len klamal a bolo nádherne, svietilo slnko a bolo príjemne. Toľko k počasiu a tomu, že Ocko vybaví všetko, On rozkazuje búrke, nezabúdajme na to! Ako už spomínal aj Janko, žehnali sme na tomto mieste chlapcom v Leopoldove a vnímal som, že by sme sa mohli takto stretávať aj pri iných väzniciach a premodlievať ich, žehnať im, aby padli múry Jericha (duchovné) v každej väznici. Tak ak Pán da stretneme sa nabudúce v Levoči.

 Odslúženie Sv. omší v HC 13.4. * 17.4 * 24.4. * 27.4. *6.5.* 10.5. *11.5.* 13.5. v Hc a tiež 13.5. v TT v nemocničnej kaplnke * 15.5. (hora Butkov: biskup Rábek) * 21.5. * 24.5. * 26.5. * 28.5. v HC a tiež 28.5. v Leopoldove * 31.5.2021.

Úmysly:  modlíme sa už celý týždeň v spoločnej modlitbe o 20.00 hod. (od pondelka – do nedele).

10.5.2021     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ +        Newsletter č.54