logo
logo
Newsletter

NL č. 47

PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

dňa 20.11.2020 som dostal SMS od Michala Straku (EGA),  v ktorej bolo napísané: ,,Dostali sme modlitbu na titulku plusky! Bohu zdar!“ Následne som Michalovi volal a povedal mi, že nás v rozhovore aj spomínal, len teda že nechcel dávať názov spoločenstva a ani moje meno. Musím povedať, že som bol rád, lebo Ocko má ešte veľké plány s tebou a so spol. DISMAS a verím, že niektoré veci musia stále ostať zahalené a v pokore všetko robiť na Božiu slávu.

image004 

Foto: práve úvodná strana PLUS 7 dní. 

image002image003

Foto: Attila Végh, Adam, Rytmus, Palino Neruda... v Ilavskej väznici. Fotku nám zaslal Adam, ktorého prišli pozrieť osobne do väznice Attila a Rytmus. Ďakujeme za fotku, neviem, ako to Adam dokázal, ale je to unikátne mať foto priamo z väznice.

 

 

image005Teraz by som sa a tebou podelil s jedným článkom z kresťanských novín SLOVO + , v ktorom zaujme hneď názov: ,,Šprintér Ján Volko: Túžim, aby Boh viedol moje kroky Vyrastal u saleziánov, začínal pri futbale, aby prešiel k šprintu. Je čerstvým halovým majstrom Európy v behu na 60 metrov a zdôrazňuje, že za svoje úspechy vďačí viere v Boha, dobrým ľuďom okolo seba a cieľu, ktorý si stanovil.... „To, čo ma ženie vpred, je tiež túžba robiť šport na Božiu slávu – o to sa snažím a tým smerom „bežím“.“ Áno, braček, aj takto si Ocko používa talenty, ktoré daruje, samozrejme s tým, aby sa oslávil Kráľ Kráľov - Ježiš Kristus. A ako vidíme, tak práve tento 22 ročný mladík pochopil, že Ocko mu dal všetko. Som šťastný, že to Janko pochopil a môže byť nástrojom, aby Ocko skrze neho konal aj vo svete ako svetlo, kde je, ako sa zdá, už tmavá noc.

Dňa 25.11.2020 sa uskutočnilo dlhšie pripravované natáčanie Vianočného programu ÚSMEV AKO DAR, v ktorom sme, ako aj za posledné dva roky, práve my spol. DISMAS, skĺbili-dohodli spoluprácu Lámačské chvály a Ego (viď foto). Pred dvoma rokmi ako sme boli aj priamo na tomto natáčaní, tak sme stretli aj dvoch členov, vtedy ešte mladistvých z väznice v Sučanoch. Boli tam aj s kaplánom Jurajom Malým, ktorý si ich zobral na zodpovednosť a zobral ich.

image006image007

Foto: 25.11.2020 po natáčaní piesne, ktorú budete vidieť na RTVS 24.12.2020  Foto: spred dvoch rokov na natáčaní Úsmev ako dar  práve s chlapcami so Sučian a mojou rodinkou. Samozrejme, že chlapci sú už doma a ja dúfam, že do väznice už neprídu.

 

image008Chcel by som sa s vami podeliť aj o moju radosť, ktorá sa mi stala v novembri, keď môj syn Kristián (10 rokov) (viď foto) prečítal celé Sv. písmo. Nebolo to hneď, v 8 rokoch začal čítať takú hrubú komiksovú Bibliu, v 9 r. čítal nový zákon a pomaličky začal čítať starý zákon. Čítal každý deň a číta stále a povedal, že ide prečítať Sv. písmo ešte raz. Možno nerozumie všetkému, čo číta, ale jedno vie, že k nemu cez Sv. písmo hovorí BOH! To ho učím s láskou a Ocko aj tebe vždy ukáže čo potrebuješ. Veď kto hľadá, nájde. Mt 7,8 * Lk 11,10. Ešte ti poviem skutočnosť ohľadne detí, že do dvanástich rokov, môžeš sadiť - hovoriť, vyučovať, svojmu synovi svojej dcére. No od 13 sa už môžeš len modliť. Neviem, či si si všimol braček, ale v prílohe som ti poslal na jednej A4 vytlačený program čítania Sv. písma na celý rok. Poslal som tento program všetkým súčasným členom, ktorí dostávajú NL teda cca 250. Teším sa, že mi to Ocko dal na srdce a aj takto si ťa chce pritiahnuť a vycvičiť v krásnych cnostiach ako vernosť, vytrvalosť a hlavne plnením Božej vôle, lebo to je Božia vôľa, ak si každý deň s ním počúvaš ho a On ti ukazuje všetko, čo robil. Ver mi, že ak mi takto za rok napíšeš, že si to dal, nielen že dostaneš odmenu svetskú, lebo Božiu ti dá Ocko, ale budeš bližšie k nemu, bližšie k blížnemu, a práve toto Slovo, ktoré sa stalo telom, budeš ako učeník dávať ďalej. Práve týmto rozhodnutím si vyberieš lepší podiel. Poznáš to o Márii a Marte? (Lk 10,38-42) Prečítaj si to znovu a ako už vieš, tak sám Pán Ježiš povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ Braček, neodníme, chápeš? Nie je to nádherné? Sám Kráľ ti to sľúbil. A práve toto bude aj Dismas misia v závere. Ako by som mohol od syna chcieť, aby čítal Sv. písmo, ak ho ja nečítam.

image009

Foto: časť listu od Jaromíra z väznice Kuřim v ČR, v ktorom píše, ako spolu s kaplánom Kincom pozerali evanjelizačné DVD - LCH for DISMAS, kde vystupoval aj Ego a ako krásne dojato reagovali chlapci pri tomto pozeraní.

image010

Foto: časť listu od nášho člena z doživotných trestov z väznice Ilava, v ktorom píše o tom, ako sa modlil za kresťanský program TV- Lux, aby ho mohol pozerávať a Ocko mu pridal aj TV-Noe. Neskutočné. To je presne to, o čom stále píšeme, sprav krok viery a Kristus spraví za teba ďalších 100 a nedá ti len to, o čo prosíš, ale omnoho viac.

image011

Foto: časť listu od Tomáša z Opavy, v ktorom píše o vyhrážkach a prenasledovaniach od svojich najbližších pre vieru v Ježiša Krista.Mt 10,37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Ale aby sme nezúfali a určite si sa opýtal, ako to vlastne je, veď sú to moji najbližší, ktorých milujem. Tak ti preposielam aj prepísaný ostatok časti tohto listu: „Probíral jsem to pak s panem kaplanem a ten mi řekl, ať tomu dám čas, ať se za svou rodinu modlím , hlavně aby Duch Svatý pracoval v jejich životech, aby odměkčil srdce mojí rodiny. Po dvou měsicích jsem dostal dopis od táty, zda už jsem opět normální. Abych to skrátil, v dalším dopise mi táta napsal, že pokud se nevzdám kěsťanství, přestane mi posílat peníze i balíky. Kořenem zla je láska k penězům. Tak jsem mu odepsal, že se nemohu vzdát Boží lásky, která se mi zjevila v Ježíši Kristu. Svoje předsevzetí táta nedodržel, neboť peníze a balíky posílal dál i když jsem to nevyžadoval. Rok jsme si po dopisech vyměňovali názory a táta ani netušil, že se přibližuje k Pravdě, že mu Bůh ukazuje světlo víry. Když jsem se vrátil do Rynovické věznice a řekl jsem rodičům, že chci být pokřtěn  v katolické církvi, překvapila mě jejich odpoveď, mamka mi řekla , že je pokřtěná jako mimino v husické církve a že pokřtít jí dala její babička, která byla křesťankou a táta mi odpověděl též, že je pokřtěn  jako mimino v katolické církvi a též jeho děda dal pokřtít. Hodně o tom prý přemýšleli, co jsem jim psal. Moji rodiče se rozvedli, když mi bylo asi čtyři roky. Kvůli původu jsem byl šikanován jako malej  od vrstevníků. Neměl jsem to jednoduché. Bůh tyto vztahy urovnal.  Mamka moc ne, ale táta mi vždy napíše, že byl v kostele a pomodlil se za mne a mé propuštění, o Boží pomoc v  mém životě. Moje mamka má prý v obýváku metr a půl velký kříž s Ježíšem. Můj táta má v kuchyni Ježíše s Pannou Marií, naší maminkou. To jsou ty zázraky, o kterých jsem psal na začátku.“ Ako si si všimol, braček, tak stačilo veriť, odovzdať to Ockovi, mať trpezlivosť, vytrvalosť a robiť to s láskou. 1Tim 4,16

Svedectvo od Petronely Zilik: „Moje svedectvo ,,Ako ma Ježiš vytiahol z tmy“. Volám sa Petronela, narodila som sa pred 36rokmi na východe Slovenska, kde som prežila moje detstvo, pubertu…Už 17 rok žijem v UK (Londýn). Verím v Boha, nášho Spasiteľa Ježiša Krista a Ducha Svätého celým srdcom a v živote u je mňa Ježiš Kristus na 1.mieste. Prešli dlhé roky, kým som sa dostala s vierou, poznaním Boha, kde som teraz, ale Boh je trpezlivý Otec, ktorý nás najprv transformuje, mení, aby si nás potom mohol použiť na jeho slávu. A takto to urobil a robí v mojom živote .Hospodin ma nielen vytiahol z tmy, ale dal mi to všetko prežiť, tú tmu, aby som ju veľmi dobre pochopila, lebo sama som v tej tme bola a vďaka tej tme vyšlo svedectvo, svetlo, za ktorým je len a len Božia milosť, jeho láska ku mne a Boží plán a moje svedectvo je dôkazom toho, že všetko sa dá prežiť a žiť, dostať sa zo všetkého, ak dáte na 1. miesto Otecka Nebeského a začnete ho hľadať, pretože ON, Ježiš, je jediná pravda, cesta k slobode, k pravde a nájdeniu skutočného pokoja, ktorý vás počas cesty objavovania s nim čaká, odpustenie, milovanie sa ale i druhých, nájdenie sám seba a vyzdravenie z každej bolesti. Preto on za všetko prelial krv a mala som to poznanie, keď sa mi dával spoznať, ktoré už trvá 15 rokov a spoznávanie jeho lásky trvá do teraz… Hneď po narodení som bola odobratá od vlastnej mami, už od narodenia som bola v detskom domove, od 3 rokov som bola dávaná do pestúnskej starostlivosti, kde ma sex. zneužívali do mojich 7 rokov, a bola som aj sex. zneužívaná v detskom domove. Keď som to odmietala robiť, bola som bitá… Moje prvé spomienky z detstva boli  odmietnutie, zneužívanie a tyranie.., žiadne pohladenie, pochopenie, to som ako dieťa nemala. Od 8 rokov som bola adoptovaná, osvojená do rodiny, kde si ma nechali na trvalo. Tam ma fyzicky a mentálne  týrali 10 rokov. V 11 rokoch som sa pokúsila o prvú samovraždu, ktorá prebiehala takto: moji rodičia chovali dobytok a mali sme veľa myší a potkanov a otec im dával jed, aby takto zdochli. A ja som si zobrala jed, keďže som chcela zomrieť. Vždy pred zabitím som rodičom napísala list, že im ďakujem za všetko, ale lepšie bude byť mŕtva, ako žiť. Dala som si prvú lyžicu, zatvorila oči a čakala som, že čoskoro vypustím posledný dych. Po 5 minútach sa vôbec nič nestalo, tak som zobrala druhu lyžicu a zopakovala to isté a čakala som, ležiac na posteli, že vydýchnem posledný dych a nič sa nestalo… Nahnevaná som vstala a dupla som si a povedala Bohu, že „ty ani mi nedovolíš zomrieť!“ Keď som mala 11 rokov, v jednu noc ma zobudil nádherný hlas a povedal: „Petronela, som s tebou!“ stál pri mne Ježiš a otváral ruky ku mne, ale ja som ho odmietla, pretože som bola na neho veľmi nahnevaná, že nič nerobí s mojím detstvom. Odvtedy som verila, vedela o existencii Ježiša Krista, lebo sa mi zjavil, ale neprijala so ho kvôli bolesti a trápeniam, ktorými som prechádzala a najhoršie na tom bolo, že  nič nerobil a pozerá sa na mňa…

Moje detstvo bolo veľmi bolestivé a nechápala som jedno: prečo ešte žijem?… Prežívala som dni v týraní, deň čo deň ... nikto ma nechápal a klamala som s úsmevom na tvári v škole, že všetko je v poriadku. Veľakrát ma moja nevlastná matka tak zmlátila, že som krvácala z uší, z nosa, ... priviazala ma o stoličku a mlátila ma. A jej to bolo potešením. image012 Moje telo si tak zvyklo na bolesť, že som necítila žiadnu bolesť, keď ma udrela, a keď som jej to povedala ,že ma nič nebolí, bila ma ešte viac. Ponižovala ma, že som nič a nula, a že som nevďačná, že si ma adoptovali... Bitky boli každý deň a niekedy aj 2krát za deň. Prečo nikto nezakročil? Aj ja som o tom povedala, ale nikto mi neveril, a tak som to nechala a žila som v domnení, že to takto má byť. Začala som veriť, že som nikto, až som tomu uverila. Milovala som zaspávať pod posteľou, kde som sa skrývala a cítila sa bezpečne, pokým ma moja nevlastná mama nechytila za vlasy a ťahala ma naspäť na posteľ, kde ma zase len zmlátila. 100krát denne som si musela vypočuť, aká som nula, že nestojím za nič, že v živote nikdy nič zo mňa nebude. A poviem vám, že viac ma boleli tie slová, ako to týranie. Veľakrát ma rodičia zamykali v izbe, nedali mi jesť a nechali zamknutú doma, nebrávali ma so sebou, lebo všade, kde chodili, hovorili, že som len na hanbu. Ako dieťa som uverila tomu, že som veľký omyl a že som nechcená. To som vnímala od začiatku môjho života… Od mojich 12 rokov som sa začala poškodzovať na svojom tele. A to tak, že som sa pálila so žehličkou, zväzovala si prsia, aby mi nerástli, robila si rany na tele,… tak som nenávidela svoje telo a nechcela som sa s ním stotožniť, prijať a vyzliecť zo seba tú nechcenoť. Moji rodičia ma dávali na rôzne psychologické poradne, nevedeli čo so mnou, tak ma od 14 rokov dávali na liečbu na psychiatriu, bola som aj v polepšovni 2 mesiace a od 17 rokov zase na psychiatrii …( foto z Campfestu, Petronela so Štefanom F.)

Cele moje detstvo som po ničom inom netúžila, len spoznať moju mamu, otca…spoznať pravdu…od malička som mala v srdci nádej, ktorej som verila, a preto som aj ostala na žive. A to, že raz svoju mamu nájdem a že ona ma určite chcela, len sa nemohla o mňa starať…od malička som to mala takto a to bola nádej, ktorá ma kopala ďalej … Ako 18 ročná som opustila mojich rodičov a išla na ulicu, bola bezdomovec, začala som s drogami a keď som si chcela na ne zarobiť, začala som s prostitúciou. Trvalo to 6 mesiacov. Na ulici som bola v tej najväčšej zime a veľa ráz som prespávala na cintoríne alebo v starých chatrčiach, ktoré boli opustené. Bol to boj o život, hlad, byť na ulici, ale ja som sa nechcela vrátiť späť, odkiaľ som prišla… Veľa ráz za mnou prišla na cintorín moja nevlastná babka, ktorú som si zamilovala od začiatku. Vždy bola ku mne a ostatným až veľmi dobrá, milá a stále sa usmievala, ale čo ma fascinovalo na nej, že sa stále modlila. Keď prišla za mnou na cintorín 72 ročná babka, tak ma to rozplakalo a veľmi dojalo, že taká stará babka spravila tú námahu, aby som niečo zjedla a prosila ma, aby som išla k nej aspoň na Vianoce. Bola to mama môjho nevlastného otca a jej nezištná láska ku mne sa dokazovala jej činmi. Povedala som jej, že babka, ale ja nie som „vaša vlastná vnučka“ a ona to „si moja, ako každý iný“. Po jej prehováraní som išla k nej. Keď som prišla k nej, dala mi najesť, po dlhom čase som si dala kúpeľ, a keď som vyšla z vane, videla a počula som, ako sa moja babka nahlas modlí. Spýtala som sa jej, že „babka, prečo sa toľko modlíte?“ a ona to odpovedala „modlím sa, aby si sa  ty raz tak modlila ako ja“. Ja som sa zasmiala a povedala som jej vtedy, že to sa určite nestane. Babka ma začala prehovárať, aby som ostala u nej, nech si dokončím aspoň školu ,že nemám od nej odísť. To som prijala po dlhom prehováraní a vďaka mojej babke som skončila umeleckú školu. Od detstva som mala v srdci túžbu nájsť moju  mamu, a tak som sa rozhodla ísť hľadať, I keď to bolo veľmi ťažké, ale po 19 rokoch som našla adresu a meno, ale aj meno môjho otca. Bol to pre mňa najkrajší deň a hneď v ten deň som celá natešená išla (stopom) na adres,u ktorá mi bola daná. Keď som prišla, pred dom  vyšla pani z vedľajšieho domu a spýtala sa ma, že koho hľadám? A ja som jej povedala: “Kvetoslavu Vasilovú“ a spýtala som sa jej, že či ju pozná a suseda na to, že áno, každý ju pozná. A ja taká v duchu natešená som si povedala, že „wau, moja mama musí byť slávna, keď ju každý pozná“. Ten dom bol opustený a suseda mi povedala, že asi bude lepšie, aby som šla k jej sestre (mojej tete) a dala mi adresu a išla som. Keď som zazvonila na zvonček, otvorila pani domu a vyšli jej slzy a povedala: „Petronela?“ Po 19 rokoch ma moja teta prvýkrát videla a veľmi sa potešila, ale aj bola dosť prekvapená. Objali sme sa a povedala som jej, že som prišla nájsť mamu aj otca. A ona, že sadni si a začala mi hovoriť: „Tvoja mama sa narodila s mentálnym postihnutím (mentálnou retardáciou) a aj môj otec (mal autizmus).“ Keď som to počula, veľmi ma to zasiahlo, zabolelo. Teta mi povedala, že sa snažili celé roky pomôcť mojej mame, ale že veľa ráz utiekla zo psychiatrie a skončila na ulici, užívala dlhé roky alkohol a prespávala sa s hocikým a že ani poriadne doteraz nevie, kto je otec. Mama už vyše 20 rokov (aj momentálne) žije v pivnici, kde nejaví záujem o nikoho. Od mojej mamy som bola odobratá  hneď po narodení, moja mama ma ani neobjala a hneď ma sociálka zobrala preč od nej. Keď som to počula, postavila som sa a povedala: „Teta, ja ju chcem vidieť!“ Verila som celým srdcom, že aj ona určite čaká na ten deň, keď ma zase uvidí, a že po ničom inom netúži celý život, že len jedno a to, že ma chce vidieť a objať. Verila som skutočne, že po tom túži tak, ako aj ja, veď som jej dcéra. Pomyslela som si... Tak sme vyšli von z domu a asi 15min sa ma teta pýtala, či chcem určite vidieť mamu. Odpovedala som: „Áno, veď preto som prišla.“ Pred nami asi 10 m od nás ležala žena a bola veľmi špinavá a opitá. Teta mi povedala: „Toto je tvoja mama!“ Nečakala som, že ju uvidím v takom zlom stave, ležiacu na zemi, ale som si povedala, že pôjdem k nej bližšie, že sa predstavím, verila som, že si určite spomenie. Viete, ja som o tom snívala celé detstvo, celý čas, že príde ten deň, že raz nájdem svoju mamu. A stalo sa ... ležala pri mne. Nabrala som odvahu, celý čas som nevedela, ako ju mám nazvať. Ale išla som k nej a povedala som: „Ahoj mami, to som ja tvoja dcéra Petronela.“ Zdvihla hlavu, pozrela na mňa a nahlas povedala: „Choď do… .“ Ja som odstúpila a utiekla som od nej. Utekala som, utekala som až tak, že som nemohla ďalej, lebo bolestivý plač na mňa doľahol a všetko sa mi zrútilo. Aj poslednú nadej, ktorú som mala, že nájdem raz svoju mamu a že budeme spolu, aj to sa rozpadlo a ja som netušila nič. Po ničom som netúžila, len zomrieť, ale už skutočne. Už predtým som spomínala, že som skúšala rôzne samovraždy a žiadne mi nevyšli, a tak som sa rozhodla, že teraz to musí vyjsť, a tak som išla na vlakovú stanicu, kde som sa postavila na koľajnice a čakala som, kedy príde vlak. Vlak sa približoval, zatvorila som oči a vedela som, že je koniec. Zrazu ma niečo strhlo a vyhodilo z koľajníc a vlak okolo mňa prešiel. Ja som s údivom pozerala a stál vedľa mňa vyše 4 m vysoký anjel, ktorý mal ruky otvorené, usmieval sa…, jeho krása a žiara sa nedá opísať. V tom čase som fajčila trávu, tak som si pomyslela, že to je aká dobrá tráva, že vidím anjela. Išla som na kolená a zacítila som prvýkrát Božiu lásku, ukázal mi, že od malička bol so mnou. Predtým som sa stále pýtala Boha, že prečo dopustil to zneužívanie? Prečo dopustil, že som nemala rodičov? Prečo som bola nechcená? Prečo ma nikto nikdy nemiloval? Prečo dopustil fyzické týranie? Prečo ani nechce, aby som zomrela, veď celý čas sa snažím vziať si život? Tá bolesť, ktorú som mala v srdci od detstva, zrazu začala zo mňa kričať v slzách. To všetko mi prebehlo hlavou, ako sa mohol celý čas, celé detstvo na to pozerať a On mi zjavil, že bol so mnou celý čas. Po tvári mi stekali slzy, cítila som jeho lásku, jeho prítomnosť. Zjavil mi, že takto to malo byť. A prvýkrát som sa spýtala, zakričala som: „Čo odo mňa chceš, Bože?“ A zaznel hlas z neba, ktorý som prvýkrát počula jasne: „Milujem ťa, Petronela!“ Po neviem akom dlhom čase som odišla. O týždeň som dostala ponuku ísť na Campfest. Známy mi povedal: „Poď na festival, je tam veľa hudby.“ Ja som mu na to povedala, že super, že kúpime trávu a alkohol, že sa zabavíme… On na to, že nie, lebo sa tam nepije na tom festivale, že je to kresťanský. A ja som mu povedala, že čo tam budem potom robiť, keď sa tam nepije?… Ale išla som na Campfest a keď som tam prišla do toho veľkého stanu, kde sa akurát spievala pesnička Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pocítila som obrovskú lásku a moc, hneď som išla na kolena a činila pokánie, veľmi som plakala. image013V tom čase som sa živila prostitúciou, bola na drogách, alkohol, cigarety…veľmi som sa hanbila. Vtedy som mu prvýkrát zo srdca povedala, že odpusť mi, činila som pokánie a začala volať na Ježiša celým srdcom. Hlasno som zvolala: „Príď, Pane Ježišu, odpusť mi!“ a odvtedy to začalo. Začala som viacej hľadať Ježiša tak, že som začala čítať Písmo a prijala do srdca, uverila, že zomrel za moje hriechy a že tretieho dňa bol vzkriesený. Keď som sa v Biblii dočítala, že Ježiš povedal o sebe, že je Cesta, Pravda a Život, pomyslela som si, aké sebecké, ako niekto môže o sebe povedať, že je cesta? Nechápala som, a tak som sa rozhodla, že začnem skutočne viac a viac pátrať po Ježišovi… Pred 17 rokmi som mala možnosť ísť do Anglicka a keďže som bola po vzťahu, v ktorom ma muž zneužil, s ktorým som aj  otehotnela, nepriznal sa k otcovstvu, nevedela som, ako sa postarať o dieťa, keďže som žila na ulici. Nikto nevedel o tom,  že som išla na potrat. To zranilo moju dušu, potrebovala som odísť veľmi ďaleko, kde nikto o mne nebude vedieť a všetko bude nové. Verila som, že najlepšie je problém neriešiť (aj som to robila), nechať to tak a odísť od neho. (foto tiež z Campfestu s Luckou Szabovou, ktorá teraz čaká 6. bábätko a Andrej Brotek a práve jeho manželka nám robí korektúru listov a NL do českých väzníc a majú 4 detičky.)

A tak som odišla do Anglicka, kde som sa začala starať o deti ako au-pair. Bola som 2 roky v jednej rodine a po 2 rokoch som začala pracovať v kuchyni, neskôr v hoteli, začala som sa zdokonaľovať v angličtine. Mala som vzťah so ženou, lesba som bola vyše 11 rokov, ale mala som vzťahy aj s mužmi. Vôbec som nevedela, čo chcem a viacej som oponovala v tom, že je jedno, s kým žijem, hlavne že som  šťastná a drogy mi v tom napomáhali. Aj v Anglicku som sa živila prostitúciou, boli v tom úžasné peniaze. Celú rodinu, priateľov som klamala, čo robím a ako vlastne žijem v Anglicku. Keď mi moja nevlastná babka zomrela, vtedy sa mi zrútilo všetko, spadla som do depresií, začala som piť a zase s drogami, nechala som prácu a fungovala som takto 7 mesiacov. Prišla som o všetko. Keď som tak sedela, popíjala som asi siedme pivo, fajčila cigaretu, zrazu mi spadol zrak na Bibliu, ktorú som dostala. Otvorila som ju a tam  bolo napísané ,,Proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené.“ Zatvorila som Bibliu a v hneve som povedala, že je to hlúposť, lebo koľko rokov som prosila za moju mamu, za seba a nič sa nestalo. Vyšla som z bytu, išla  som sa prejsť a zrazu som počula spev, tleskot, radosť ... veľmi ma to zaujalo, lebo túto pesničku O, happy Day, som počula iba vo filmoch a oni ju spievali na živo… išla som bližšie, otvorila dvere, aby som zistila, čo to je? Keď som vstúpila dnu, pozeralo  na mňa vyše 200 černošských hláv a s úsmevom ma privítali. Hneď prišli bližšie ku mne a pozvali si bližšie a bližšie sadnúť, až ma posadili úplne vpredu, pred oltár. Bola som v úplnom úžase, nemala som slov a verila som, že to je z toho, že zase som fajčila trávu. Po chvíli prišla na mňa hanba, veľmi som sa hanbila. Ale oni s úsmevom ďalej spievali, tlieskali, tancovali. Bolo to tam také živé, že som začala aj ja spievať, tancovať. Neskôr pastor začal kázať. Povedal, že odpustenie si vyžaduje čin. Ja som sa veľmi nahnevala a skočila som zo stoličky a povedala som mu aj  pred 200 ďalšími prítomnými, že to je lož, čo hovorí! Povedala som mu, aj pred všetkými, že ja som odpustila svojej mame, išla za ňou, ale ona ma odmietla a odišla som. Utekala som preč so slzami v očiach. Keď som vyšla, nahlas zase som kričala Bohu, že kde je? Veľmi som začala po tom piť, užívať drogy… Chcela som len zomrieť... Po týždni na to niekto zazvonil na zvonček a pred dverami stal pastor aj s ďalšími, čo ma vítali v kostole... Nechápala som, či to je skutočnosť (keďže som brávala drogy)alebo či snívam ,tak som ho poprosila, nech ma uštipne...a on s úsmevom nahlas povedal: „Ježiš Ťa miluje“ ...veľmi som sa hanbila, plakala a hodila som sa do náručia pastora a ďalší sa začali za mňa modliť... Nevedela som sa vynadívať, aký čin urobili, že prišli za mnou, že ma našli... Ich láska, skutok, že im záleží na mne, tým, že stáli pred dverami a že prišli, otvorila mi srdce, že áno, aj ja môžem byť milovaná, že aj mňa Boh miluje.. Pastor mi povedal, že som neodpustila, pretože odpustenie  si vyžaduje vyliečenie a to treba premodliť a ostať v slove Božom, a že mi s tým pomôže aj zo zborom, ale rozhodnutie  je na mne  a ja som sa rozhodla to hľadať a konať... Začala som chodiť do zboru, kde som zase začala študovať písmo... Čím viacej som ale v slove bola, v Božom slove, tým viacej som si zamilovala Ježiša... Ako prvé ma vyslobodil z drog, zo dňa na deň... Bolo to veľmi ťažké, ale ďakujem Bohu za zbor, ale rozhodnutie bolo na mne... Pochopila som a uverila, že iba s Ježišom je Cesta, a že iba on ma môže vyliečiť zo všetkého… Moja cesta uzdravenia sa začala, cesta spoznávania Ježiša Krista ma zmenila a nielen to, ale aj uzdravila a dala mi všetko, o čo som vždy prosila…Ďalej ma Ježiš vyslobodil z homosexulatity, z prostitúcie...to všetko trvalo, kým ma Ježiš vyliečil... Ježiš sa všetkého dotkol a uzdravil a ukázal mi to cez kríž, že aj za to zomrel, aj za to, za každú bolesť zomrel, za všetko zomrel a cely čas ma viedol Ježiš k tomu, aby som viacej verila, mám odpustiť mojej mame, to ale bolo na mojom rozhodnutí a čo bolo veľmi ťažké... V slzách som sa pýtala, ako mám odpustiť mame, keď od malička ma nechcela, nestarala sa o mňa a aj keď som ju našla, aj tak ma odmietla, ako jej mám odpustiť?

image014A Ježiš mi len ukázal na kríž, že aj za to zomrel... Po dvoch rokoch zase som išla za mojou mamou na Slovensko, že jej pomôžem, ale zase ma odmietla a odmietala ma vyše 8 rokov a to 9x, a mne to zlomilo celu nádej, všetko, a čím viacej som sa modlila a modlila, tým viacej sa to vzďaľovalo a moja mama vôbec nejavila o mňa záujem... Pred 7 rokmi som zase išla za mojou mamkou a odmietla ma, čo ma tak nahnevalo, že som všetkým klamala, že zomrela, len aby som už o nej nemusela hovoriť a chcela som uveriť tomu, že ona pre mňa je už mŕtva... Po tom všetkom, ako sa ku mne chovala, som nechcela mať s ňou nič spoločné... Pred 6,5 rokmi som spoznala Juraja, môjho manžela, ktorého som zobrala do zboru a obidvaja sme sa pokrstili, prijali Ježiša do nášho vzťahu a vtedy som mu povedala pravdu v slzách, že som klamala, že moja mama vlastne stále žije, ale už to s ňou nevládzem... Vtedy môj manžel Jurko veľmi horlil za Pánom, povedal: „kde je tvoja viera?“ Veď ty si ma priviedla ku Pánovi, Ježiš tam a to, a viery nikde... Môj manžel Jurko povedal, že sa budeme naďalej modliť za mamku... Ja som činila pokánie, že som neverila a začali sme sa spoločne modliť za moju mamu a Bohu som povedala: „Ty vieš, aká je moja túžba byť s mamkou.“ O rok na to som dostala sen. Sen o mame, kde kričala o pomoc, vstala som, zobudila som Jurka a modlili sme sa... Na 2. deň môj manžel Juraj povedal, že ideme na Slovensko za tvojou mamou. Ja som mu povedala, že určíte nie, neznesiem ďalšie odmietnutie. Po jeho prehováraní som povedala nakoniec áno, i keď som neverila, že po 15 rokoch modlenia sa (začala som, keď som mala 19) môže mi dať moju mamu, ale povedala som, že dobre, poďme. Kúpili sme letenku na Slovensko, odišli sme a ja som nič iné neočakávala, len jedno, že moja ma zase odmietne, že bude opitá, bude s niekým, tak ako celé roky predtým stále bola, keď som išla za ňou... Moja mama žila 36 rokov bez elektriny, 36 rokov bez vody, v jednej izbičke a 7 rokov nemala sprchu... Keď sme prišli k nej kde bývala, keď som otvorila dvere, vyšli  potkany a myši, okolo nás pobiehali... Moju mamu som videla pri sviečke sedieť a bola som si 100% istá, že je opitá. Povedala som jej ,,AHOJ MAMI,, a ,áno, na to prvýkrát mi povedala zreteľné ,,ahoj“. Ja som bola v úžase, že nie je opitá. Podišla som bližšie a spýtala som sa: ,,Ako to je možné, že nie si opitá?“, a moja mama prvýkrát na mňa pozrela, prvýkrát sa vtedy naše oči spojili, po 33 rokoch mi povedala: ,,Už rok si nemôžem vypiť a ani zapáliť“. Ja som v úžase pozrela na môjho manžela Jurka a obidvaja sme vedeli, že sú to  naše modlitby. Presne pred rokom sme sa začali modliť za moju mamku spoločne… Moja mama asi po 15min sedenia s ňou sa ma spýtala: ,,Prečo si mi odpustila?“ Ja som nevedela, čo jej mam odpovedať. Prekvapila ma ta otázka, pretože to bolo 1x, čo sa ma spýtala moja mama niečo po 33rokoch. V duchu som prosila: ,,Bože, čo jej mam povedať?“ Pozrela na mňa a ja na ňu a zo mňa vyšlo: „Odpustila som ti, lebo Ježiš Kristus mi odpustil.“ Objala som ju 1x a mne stekali slzy po tvári a mojej mame tiež, vtedy som jej prvýkrát povedala ľúbim ťa. Bolo to veľmi dojemné a neopísateľne krásne, že som mohla sedieť pri mojej mame a držať ju v náručí… neskôr sme ju zobrali do reštaurácie, po 2 týždňoch mala jedlo, mi povedala, a mňa to zabolelo na srdci, takto vidieť mamku. Musela som ísť na záchod, kde som išla sa vyplakať a prosila som Boha nech mi dá silu a nech mi pomôže s mamkou. Mamka si zobrala aj do vrecka ešte okraje pizze, ktoré som nedojedla a povedala, že si to odloží, aby mala aspoň na 2 dni.. Veľmi som sa premáhala, aby som neplakala pri nej a povedala som jej, že som tu pri nej ja aj Jurko, že jej chceme pomôcť. Povedali sme mamke, že ju zoberieme k nám, do Anglicka bývať, sa o ňu budeme starať, že nemôžeme sa na to pozerať, ako žije. Ona nechcela a nesúhlasila s tým, čo ja som s tým rátala a nič iné som neočakávala, lebo nechcela ani predošle roky pomoc odo mňa. Mali sme ešte jednu noc, kde sme ostali na východe Slovenska a celú noc sme sa modlili a prosili Pána, aby mojej mamy sa dotkol a aby išla s nami. Ráno sme vstali a išli sme ešte k nej a rozprávali sme sa s ňou, boli sme zase sa najesť a môjmu Jurkovi povedala ,že áno ,dobre, ide k nám do Anglicka. Ja som ostala ohúrená, že tak toto je ďalší zázrak Boží, lebo mne sa nepodarilo presvedčiť mamu za 15 rokov. Vedela som, že sú to zase modlitby, a že je to po čom som celé roky túžila, mať späť moju mamu. Ešte predtým sme ale maminku museli okúpať, po 7rokoch mala vaňu, oblečenie staré, ktoré mala vyše 10 rokov na sebe sme vyhodili, išli kúpiť nove, ostrihala som ju, zafarbila vlasy a moja mama bola, „nová mama“. Kúpili sme letenku a na ďalší deň sme leteli späť do Anglicka. Keď sme sa  vrátili, veľmi som bola šťastná a vďačná Bohu, že mi vlastne dal všetko, čo som vždy chcela a to bolo môjho manžela, mojich 5 detičiek a naspäť po 33 rokoch moju mamu. Lenže od začiatku som sa musela o moju mamu starať, moja mama je mentálne postihnutá, ma mentálnu retardáciu s autizmom. Začala som ju učiť ako chodiť na záchod, učiť ju čítať, písať. A poviem vám, to sa boj začal... Veľmi to bolo ťažké, ťažké prijať moju mamu, lebo som sa za ňu hanbila a očakávala som, že ona  konečne dá lásku a nie ja jej. Veľmi som sa premáhala, veľmi...išla som na kolená a prosila o silu Boha, lebo som to nedávala... Moja mama sa po nociach budila, veľa ráz som ju musela prebaľovať počas dna. Byť neustále s ňou. Po pol roku som išla na kolená a prosila a volala na Boha:image015 ,,Bože pomôž mi aj moju mamu uzdrav“ a počula som hlas ,,miluj ju“, tak  som povedala: ,,Bože, ja neviem milovať, ako ju mám milovať, keď ona nikdy sa o mňa nestarala? Keď aj po tom všetkom sa sprava ku mne veľmi nepekne.“ Povedala som nahlas: ,,Bože nauč ma milovať“ a vtedy som si spomenula, čo mi hovoril pred 15 rokmi Pastor: „každé odpustenie si vyžaduje čin“. Plakala som veľmi, srdce mi išlo prasknúť od bolesti a zo mňa vyšlo ,,Pomôž mi Bože odpustiť mojej mame, pomôž mi Bože ju milovať aká je, pomôž mi Bože milovať seba. Zo slzami v očiach som zaspala. A ja som začala po čaše  viacej moju maminku objímať, spievať jej na gitare, začala som jej všetko hovoriť o Ježišovi a všetko, čo som učila moje detičky, učila som ju aj ju. A prišlo to...dokonalé Odpustenie. Moja mama žije s nami v Londýne už 3,5 roka a jedine Láska náš zmenila jednu voči druhej, a nielen to, ale priniesla dokonale Odpustenie do môjho života, zmenila ma, a tým  som sa začala starať o maminu, pochopila som o čom je to Odpustenie, o čom je  láska… láska je milovať toho druhého viac, než seba. Moju maminu som si zamilovala tak, že teraz neviem ja bez nej ani krok, ale nielen to, ale Láska ju vyliečila. Boh ju uzdravel a lieči naďalej cez lásku, ktorú si dávame navzájom. Moja mama po 56 rokoch 1x mala narodeninovú oslavu, držala v ruke kyticu a bola v kruhu ľudí, čo ju milujú a je tak d teraz a to ju lieči a tým aj mňa. Pozerala som na ňu a mne sa vynoril v mysli čo pastor povedal, Odpustenie si vyžaduje čin…uvedomila som si cez to, keď som sa starala o ňu, a robíme to naďalej, bez Božej pomoci to nejde. Moja mama prijala Ježiša Krista do svojho života, srdca ,bola pokrstená a Duch Svätý začal konať a koná naďalej. Bola vyliečená z cukrovky, z rakoviny, prestala koktať... a začala milovať. A to ju začalo dokonale liečiť, cez Ježiša Krista…a takto to urobil a robí aj cez zo mňa. Vďaka  láske a prijatí Ježiša Krista do srdca a študovaní Biblie som sa stala novým človekom a Ježiš ma úplne vyzdravel a lieči naďalej a to všetko zlé používa si na jeho slávu, aby som ostatným mohla pomôcť, lebo ja som sa rozhodla mu slúžiť, lebo viem kto som, som Božie dieťa. (Petronela, ktorá je stále v Anglicku, nás pozvala na svedectvo o Dismase, ktoré sa uskutočnilo 30.11.2020, pozvánka k tejto udalosti, ktorá sa uskutočnila cez videohovor -Facebook viď foto).

Dal sa mi spoznať cez jeho obetu na kríži, zomrel aj za mňa, aj za moju maminu, rodinu, nás všetkých ,,Ježiš Kristus lieči, lebo je LASKA a jasne to dokázal svojim činom, skutkom na kríži. Ďakujem Bohu za  každý deň a prosím, aby si ma každý deň použil, lebo ,,čo u človeka je nemožné, u Boha je možne a v mojom živote mi jasne dokázal, že s ním je všetko možné. Odpustila som, že som bola aj zneužívaná a Ježiš ma vyliečil tak z toho, že teraz pomáham ženám, ktoré boli zneužívané sexuálne, vediem rôzne konferencie ohľadom fyzického násilia, zneužívania... Uverila som a prijala som, že v detstve ako zneužívaná som sa stala ,,obed“ pre diabla , ale Ježiš aj z toho ma vyslobodil a teraz vďaka tomu môžem pomáhať ďalším, lebo keď spoznáte kto ste, tak ako spoznáte  proti komu bojujeme...a to je diabol. A tak isto chodím aj do väzení, kde sa delím, čo Ježiš urobil v mojom živote a aj sa stretávam zo závislými na  drogách, bezdomovcami, prostitútkami. Kto ich lepšie pochopí, ak nie ja, keďže som v tom sama bola. A tak som povedala Bohu, daj ma všade, z kade si ma vytiahol, pošli ma všade kde ma potrebujú, lebo z každej tmy iba ty Ježiš si ma vytiahol, a áno môj život môže svedčiť o tom, že Ježiš je CESTA, PRAVDA A ŽIVOT. Chvála patrí iba jedinému Bohu za to, že mal aj milosť nado mnou…aj nad mojou mamou a nad každým. Tam kde je tma, On až siaha a chce Ťa vybrať z tejto tmy, tam kde nie je už nádej, On stále čaká na Teba. Mňa prijal ako prostitútku, lesbu, na drogách, v depresiách, kradla som, ale On mňa miloval takú, aká som a ukázal sa mi a nielen to, dal mi požehnanie - 100krát násobne mi vrátil, som matka piatich detí, mám manžela, maminu,.. To všetko mi vrátil, lebo ako prvé som začala hľadať jeho…Ježiša…

Verím tomu, že mojím svedectvu som sa Vás povzbudila a zacítili ste Božiu lásku, lebo ja áno... Celý čas, čo som dávala slová na papier, som musela prestávať, vyplakať sa a písať ďalej. Vidíte sami, že naďalej ma jeho láska lieči. Najväčšia  služba je, že sa milujeme a to sa dá iba vtedy, ak skutočne dovolíme nášmu srdcu odpustiť, a ,áno, je to veľmi ťažké, ale pozrite sa na Kríž. Ja už po ňom nemám slov. Len vidím Ježišovu Dokonalú lásku k nám…

A preto ťa povzbudzujem, že nikdy nie je neskoro učiniť pokánie a prijať Ježiša Krista do svojho srdca, vyznať, že je tvojim Spasiteľom, zomrel za tvoje hriechy a vyznať, že BOH ho vzkriesil 3.dna ,,lebo  Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto v neho verí (Ján 3,16)

Modlím sa za vás, milujem Vás  a žehnám v mene Ježišovom.  S pozdravom Petronela “

image016

image017

Foto: zdroj Youtube Godzone 2020, vľavo Janko Buc

Ako viete z minuloročného NL, tak sa pravidelne každý rok koná najväčšia kresťanská akcia GODZONE a minulý rok sa práve na túto evanjelizačnú akciu prišlo pozrieť spolu 26 000 ľudí. Tento rok to bude úplne iné, nakoľko ako určite už predpokladáte, to zmenil covid. Nevadí, Božiu lásku nezastaví nič a nikto.

image018

Foto: časť listu od Ladislava z doživotných, v ktorom píše:,, Ja som ťa už dávno videl, že si na dobrej ceste. Ale som myslel, že nevydržíš. Že tu ťa tie opice zmenia, ale som sa mýlil. Vidím, že bojuješ. A preto som sa rozhodol, že sa pomodlím za teba. Aby ti Ježiš dal silu ďalej bojovať. A mal si vieru. Ďakujem ti, aj všetkým zo spoločenstva Dismas.“ Ďakujem za každú modlitbu, som rád, že mi to takto niekto napíše a aj ostatným členom, ale samozrejme som veľmi rád aj za tie skryté modlitby.

V minulom čísle sme písali o pôste a vieme, že aj naši biskupi vyzvali k veľkým pôstom v piatky.

image019

Foto: časť listu od Stanislava z Hrnčiaroviec  krásne ukázal, ako sa robí ten pravý pôst, keď svoje jedlo, ktoré dostal počas dňa, neodmietol prevziať, ale práve naopak, prijal ho a z lásky rozdal ostatným. Ocko si to určite váži.

V  čísle NL č.46 som písal o kostolíku v Leopoldovskej pevnosti, ktorý bol zasvätení sv. Leopoldovi. Tento kostolík bol priamo v pevnosti, pár metrov od okna starého VII. odd., kde zomrel na následky mučenia blahoslavený Pavol Gojdič. Práve jedného dňa po roku 1950 boli zavolaní biskupi ako Pavol Gojdič, Vojtaššák, Hopko, kňazi a všetci, ktorí boli pre vieru v Ježiša uväznení, k tomuto kostolíku presnejšie ku korintskému stĺpu Panny Márie a príslušníci spravili na lanách slučky, ktoré dali okolo krku Panny Márie. Nútili kňazov a biskupov, aby zhodili práve túto sochu a keď spadla na zem, tak sa nerozbila. Vtedy sa príslušníci rozpŕchli, lebo to bol zázrak, a potom ju údajne rozbili kladivami. Niekedy hovorím aj vo väzniciach tento príbeh, lebo v tých časoch v Leopoldove robili aj ako môj dedko, tak aj môj pradedko. No a potom ako rozbili sochu Panny Márie, tak ich donútili, aby ručne tehlu po tehle rozobrali celý kostol. No a práve krv týchto mučeníkov a ty so svojimi modlitbami v našom spol. Dismas, teraz meníte celú situáciu. Biskup Rábek, keď mi pred dvoma týždňami volal, tak mi opätovne potvrdil informáciu, že reálne sa bude nanovo stavať tento kostolík. A my v spol. Dismas dúfame, že ako sa teraz o to zaujímame a píšeme, čo je a čo nie je možné, tak vyjde raz NL číslo neviem aké a bude tam fotka nového kostolíka. Keď Ocko dá, budem pri oltári posluhovať ako akolita Ordinariátu a bude to splnený sen. Sen, ktorý sme snívali od začiatku v roku 2015 v spol. Dismas ešte na Biblickej škole. Veríš tomu, braček?

image020

Foto: kostolík v Leopoldovskej pevnosti pred rozobraním a korintský stĺp vľavo so sochou Panny Márie.

3.12.2020 nakladali členovia Dismasu Jožkovi Šiškovi do nákladného auta charitu, určenú pre biednych na východe Slovenska. Auto bolo preplnené a sme radi, že Božím deťom pomôžu. Ako sa vyjadril Martin z Čičavy, ktorý mal svedectvo v NL č.46: „Ľudia budú mať Vianoce!“

image022 

 

 

 

 

 

Foto: počas jazdy na východ a 10 hodín v aute.       

image021

 

 

 

 

 

 

Foto: práve pri vykladaní vecí v rómskej osade s Martinom.

image023image024image025

 

 

 

 

 

Foto: pre vaše detičky slúžilo 10 dievčat a manželiek 3 víkendy a balili 120 balíkov v projekte Anjelsky darček. Balíky sa balili na fare v Hlohovci, kde nám Jožko - dekan vyčlenil dve miestnosti a celé ich nanovo zariadil, práve pre náš DISMAS. O kompletnú úpravu a vymaľovanie sa postaral správca fary a náš člen, Maroš Sýkora, ktorý na fare pôsobí od svojho prepustenia.

image026image027

 

 

 

 

 

 

Foto: Anjelské listy sa tento rok pripravovali od 15.11.2020 v 27 rodinkách, ktoré majú srdce otvorené pre bratov a sestry, ktorí sa stále nachádzajú za múrmi väznice. Tieto detičky nielen kreslili a písali tieto krásne pohľadnice, ale 40 dní sa práve za teba modlili, každý jeden deň zo svojou rodinkou, aby si nebol nikdy sám.

image028image029

 

 

 

 

 

 

 

Foto: predná a zadná obálka listu od Norberta z BB s krásnymi vianočnými motívmi.

image030 Foto: Skalica rod. Danajkových,  ktorá mala zverenú túto službu – projekt „Anjelský list“. Aj takto sa im chcem poďakovať za všetku námahu, ktorú vynaložili, aby sa k tebe dostal práve ten správny pozdrav.

Misia I + Príloha: prečítať Božie slovo (Bibliu) za rok. K tejto misii dodám, že  niektorí hovoria, že tento rok, ako keby ani neexistuje... že žiaci sa nič nenaučili, neboli sme na žiadnej dovolenke, na koncerte, v kine a pod, proste že sme sa nikde neposunuli a nemali kde míňať peniaze. Tak práve to, že si čítal Božie slovo a budeš aj v budúcom roku, ak Pán dá s Dismasom, to je to, čo sa ti neodníme a chcem ťa do toho pozvať. Všimli ste si, ako Ocko vytvoril DISMAS? Okrem osobných návštev môžeme všetko vykonávať. Všetky projekty, NL, osobná korešpondencia, ešte aj keď nemôžeme prísť osobne, tak máš vo väznici evanjelizačné DVD. Samozrejme, že opica nechce, aby to  Božie deti videli a pustili toto DVD a hľadá, ako ho zakázať, ale Ocko si to všetko použije. Som rád, že sme počuli volanie a na túto pandémiu nás Ocko vystrojil a vyzbrojil. A ak Pán dá, prežijeme aj horšie veci. Len sa neprestávajme a nezabúdajme modliť.

Darček: Tento darček sa špeciálne týka práve teba a všetkých členov za múrmi väzníc. Už tento rok ste dostali takéto darčeky tri a to tak, že bývalí členovia, ktorí sa nachádzali za múrmi väzníc, zaplatili fyzicky práve odosielanie listov, teda korešpondencie s NL-newsletterom. Prvý odoslal Maroš Sýkora, ktorý bol naposledy vo VT v Prešove OO, druhý Jožko Šiška, ktorý bol vo väzbe  v BA. A decembrový NL č.47, ktorý držíš v ruke a čítaš, odniesol na poštu a finančne pokryl Janko Blana, ktorý opúšťal VT v Dubnici nad Váhom. Nebudem ti tu písať celú sumu, ale ak si spočítaš, že reálne teraz píšeme 250 listou a málo, ktorí list je do 50 g, tak asi to nebude ťažké si to vypočítať. Chvála Pánovi. Viete, ako ma to hreje pri srdci, že práve oni majú srdce služobníka a nielen slovami, ale aj tým málom čo majú, vás chcú podporiť, a tak aj ukázať, že aj po VT sú už nielen modlitebnici, ale aj bratia, ktorí sa chcú podeliť, ako v tom pôste u brata Stanislava a svojim príkladom života a postojom ukazovať smer tým čo opúšťajú brány väzníc. Tu skutky a nie reči.  Od seba zoberú, ale nešetria, dajú tebe- vám. Teda, aby som to dal na pravú mieru, tak oni vlastne šetria, len nie na tomto svete, ale v Božom kráľovstve stavajú hradby. Proste pomáhame si ako veľké rodina v divízii DISMAS.

Sv. omše za spol. DISMAS: 20.12. 2020, 25.12.2020  v HC, 10.1.2021 o 7:30 v HC Kostol DS Úmysly: za úmysly sa začíname modliť už týždeň vopred v spoločnej modlitbe o 20.00 hod. (od pondelka – do nedele). Jednoduchšie napísané, tak sa modlíme na ten úmysel celý týždeň, teda každý deň o 20.00 hod a v sobotu celých 24 hodín.

Sobota- dňa

Predkladaný úmysel za spol. Dismas. Samozrejme, že sa vždy modlíme aj za teba aj tvoju rodinu!

19.12.2020

za Rádio Mária, aby sa rozšírilo analógové vysielanie, aby ho všetci dokázali chytiť, plus za nás, aby nás napĺňal DS so svojimi darmi, najmä darom rozlišovania. 

26.12.2020

za sestru v Kristovi Máriu Lubasovú, brata v Kristovi Michala B. a ich rodiny, plus za ľudí, ktorí trávia sviatky sami.

2.1.2021

za kňazov Ordinariátu, vikára a biskupa, pedagógov vo väzniciach, za múdrosť DS pre nich

9.1.2021

za trpiacich a skúšaných bratov a sestry v spoločenstve Dismas, za Kunovských

14.12.2020 Požehnané narodenie Ježiša Krista v tvojom srdci, v srdci tvojich blížnych a milostiví nový rok plný  pokoja a lásky ty žehnáme cele spol. Dismas. Newsletter č.47