logo
logo
Newsletter

NL č.42

PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahá sestra v Kristovi,

Na úvod by som sa podelil s jedným svedectvom od Jara Demjana (viď foto v zelenom tričku), ktorého Braňo Letko tiež nazýva traktoristom a stretli sme sa na Campfeste: 

image002

,,Moje obrátenie prebiehalo na dve fázy, prvá začala bežným životom. Vyrástol som v normálnej  kresťanskej rodine, chodili sme pravidelne v nedeľu a sviatky do kostola, a tak som to praktizoval v manželstve. Ibaže ja som nechodil dnu, ale stál som vonku s kamarátmi a debatovali sme o rôznych hlúpostiach a vôbec ma nezaujímalo, čo sa deje vnútri. Pracoval som ako automechanik v jednom servise, ktorého súčasťou  bol aj bar a spokojní  zákazníci tam nechávali  voľačo predplatené, a tak som chodil z práce domov riadne spoločensky  unavený. Niekedy som prišiel domov a ani som nevedel ako, a tak to išlo zopár rokov. Mali sme s manželkou  dve dcérky  a manželka bola na pokraji zúfalstva, lebo takýmto spôsobom som sa vypracoval na celkom slušného alkoholika. V jednu noc nad ránom som sa zobudil na pocit, ako keby ma niečo škrtilo a viac si nepamätám.  Po prebratí   mi oznámili, že som mal epileptický záchvat a potom ešte jeden a to už som skončil v nemocnici. Začal sa kolotoč všakovakých vyšetrení, ktoré  k ničomu neviedli. K tomu sa pridružila depresia, a tak ma psychiater a neurológ nastavili na nejakú liečbu a fungoval som v nejakom utlmujúcom stave. Depresie sa stupňovali večer pred spaním. Vtedy som často končil na pohotovosti, aby mi niečo pichli na ukľudnenie. Po nejakom  roku mi niekto poradil jedného lekára, a tak som tam išiel. Bol to naoko normálny lekár, ibaže keď som  sedel v ordinácii a on sa ma vypytoval, čo mi je, všimol som si na ordináciu netypickú vec - a to pomerne veľký drevený kríž. A keď som pozeral na kríž, prebehlo mi hlavou, že mi nepomôže nikto, iba ten ktorý bol na kríži. V tom istom čase mi manželka doniesla od nášho kňaza jednu knižku od Ivančiča o oslobodení a uzdravení.  Keď som to čítal, pociťoval som úľavu a hlavne večer, keď prichádzali depky. Začal som čítať Bibliu, lebo tá knižka dávala odkaz, že viacej informácii o tom, ktorý uzdravuje, je v nej. A tak čím viac bolo svätého slova vo mne, tým častejšie som zabúdal na lieky. A keď som raz prišiel k psychiatrovi po lieky a on si všimol, že som dávnejšie nebol,  pýtal sa ma, že skade som mal lieky. Tak som mu odpovedal, že ich skúšam vysadzovať. On sa len zasmial a povedal, že to budem brať navždy. Ja som sa ale nevzdával a čítal som ďalej a na lieky som nakoniec celkom zabudol. Neberiem ich už vôbec, som uzdravený. Ale začal som sa podobať  zrnu, ktoré spadlo do tŕnia a svetské starosti to zrno udúšali. Začal som podnikať a rozbehol som jeden projekt, ktorý ma dostal do veľkých dlhov - zase som sa nechal oklamať nepriateľom. Tu niekde začína druhá fáza. Topil som sa v dlhoch, na krku som mal veľa exekúcii a nevedel som si rady. Dostal som sa na kurz „Rud na Sigord“  a tam ako keby som prežil reštart. Spoznal som veľa ľudí, ktorí naozaj žijú s Bohom, počul som neuveriteľné  príbehy. Tam sa mi nanovo otvorili oči, získal som späť stratenú vieru. Počas kurzu mi deti z domu zavolali, že v noci vlci napadli ovce a niekoľko z nich roztrhali. Všetky ovce, ktoré som mal, boli staré, kúpil som ich za lacný peniaz, aby som spĺňal podmienky na dotácie. Bol to posledný víkend, kedy bol vlk chránený, a tak mi potom škodu uhradili a mal som peniaze na nové ovečky - mladšie. Od dávna sa mi páčila hudba a na tom kurze bolo kopec chválových  piesní a toto sa mi najviac vrývalo pod kožu. Keď som prišiel domov, hneď som sadol za notebook a na internete  som sa snažil zistiť o jednom típkovi, ktorý tam tie chvály viedol a rozprával nádherné svedectvá.  Zoznámil som sa tam s ním aj s jeho manželkou, a keď som našiel jedno video z roku 2009, kde s vierou hovorí o zasľúbenom synovi, o ktorého pravé prišiel, ale Boh mu povedal, že to nie je ten, ale príde iný a pritom ten chlap je neplodný. Na tom kurze som bol v roku 2011 a ja som na vlastne oči videl, ako Braňo držal na rukách syna a hral chvály. Pri pozeraní toho videa z 2009 som nad tým všetkým žasol a povedal som si, že toto chcem, takú vieru. Hneď prvé chvály s LCH po kurze boli v Trebišove a ja som zobral celú rodinu.  V tom čase som už mal 6 detí a keď sme tam prišli, hovoril som im, že ja musím ísť pozdraviť Braňa. A na to moja najstaršia dcéra mi hovorí: „A ty si myslíš, že on si ťa bude pamätať?“ Ale Braňo si ma pamätal.  Potom som si povedal, že tak toto už nesmiem stratiť, nechcel som ostať osamotený ako uhlík mimo pahreby, ktorý sám zhasne a začal som doslova prenasledovať LCH, kdekoľvek na východe hrali. Starať sa o rodinu a za chrbtom mať exekútorov nie je ľahké, a tak som si privyrábal kade čím - s kamarátom som  chodil do lesa robiť a predávať siahovicu a on bol tiež po obrátení a zistili sme, že to čo robíme, nie je kóšer. Tak som si povedal, že to nebudem robiť a Pán Boh sa  postaral. V tom čase sa stalo nejako, že všetci chlapi, ktorí mali traktor, mali ho pokazený. A môj starý Zetor fungoval.

Tak som celý rok žil z toho, že som zvážal palivové drevo z lesa a bolo to legálne. Raz som stratil ŠPZ z traktora. Po týždni, keď sa nenašla, som si vybavil novú. Hneď na to prišiel exekútor po traktor, no ja som nebol doma a on videl traktor s inou značkou a myslel si, že to nie je môj, a tak odišiel a ja som chválil Pána za to, ako ma chráni. Jedna nevýhodná zmluva, ktorú som podpísal, keď  som sa začal zadlžovať a keď  som v strachu  začal robiť nerozumné rozhodnutia, sa po roku ukázala ako neplatná. A takéto veci  sa mi stávali po tom, čo som sa nanovo rozhodol nasledovať Ježiša. Keď boli LCH vo Svidníku a Braňo vyhlasoval oslobodenie od dlhov, okrem iných spútaní, ktoré sa tam lámali, mi po chválach po pleci zaťukal jeden právnik, že hneď na druhý deň sa mu mám ozvať a Pán úplne vyriešil aj tento problém. Teraz, keď sa spätne na to pozerám, vidím, že Ježiš do nás vkladá sny, ktoré nám chce splniť, ale nepriateľ sa všemožne snaží tomu zabrániť a klame nás a mätie, ale potrebné je len jedno - mať upretý pohľad na Ježiša. Keď som robil v dielni mechanika, sníval som o voľnosti, o farme a dnes som farmár. Keď som sa uchádzal o pôdu, bol som najslabší uchádzač  a Ježiš mi to dal. Polia, na ktorých pracujem, sú v kopcoch, z ktorých je nádherný výhľad na celé východné Slovensko od Poľskej hranice až po Maďarskú a ktokoľvek tam príde, je unesený z nádherného výhľadu. Keď tam pracujem, nedá sa nechváliť  Boha za tú nádheru, ktorú stvoril.  Hovoril som o tom, že mám rád hudbu a dnes pôsobím v našom spoločenstve ako zvukár, a tak  môžem byť v centre chválového  diania, aj keď nie som hudobník .Vďaka ti, Ježiš, že si ma zachránil.“ 

image003

Foto: obálka od Martina a Petra z Kráľovej. Aj takto sa dá krásne evanjelizovať. 

Svedectvo Maroša Sýkoru: Dňa 14.8.2020 som bol pozvaný do Rádia Mária, do relácie Radosť z viery. Účelom tohto pozvania nebolo len to, ako Boh konal v mojom živote potom, ako som sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody, ale aj povzbudiť a vyzvať veriacich, nech sa už nachádzajú kdekoľvek, k viere k Bohu a ku modlitbám. Práve v tento deň bolo oficiálne prvý deň vysielania rádia Mária cez digitálne vysielanie, čo znamená, že už aj vo väzniciach je možné spomínané rádio počúvať. Samotný rozhovor som absolvoval s redaktorom rádia Mária Andrejom Tomašecom. Ešte pred reláciou Radosť z viery som sa s ďalšími troma prítomnými pozvanými hosťami modlil „live“ Korunku Božieho milosrdenstva. Mnou vysielané svedectvo prebehlo v pokojnej atmosfére, boli mi kladené rôzne otázky ohľadom môjho obrátenia. Vzhľadom na určený a vymedzený čas, nebolo možné moje svedectvo úplne ukončiť a tak sme sa dohodli na ďalšom stretnutí, v ktorom okrem iného, vydám svedectvo o tom, ako Boh konal a koná po mojom prepustení z VT. Ak Pán dá, vysielanie by malo byť 23.9.2020 o 16.00 hod. Po odvysielaní relácie Radosť z viery nasledovala slávnostná omša, na ktorú bol prizvaný a ktorú odslúžil Mons. Jozef Haľko. Rád by som sa touto cestou poďakoval za možnosť vydať svedectvo aj prostredníctvom rádia. Teším sa, že aj do takejto služby ma Ocko povolal, aby som mohol chváliť Jeho meno a poukázať, aké veľké je Jeho milosrdenstvo a láska. Boh Vám žehnaj a pomáhaj.“

image004

image005

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Foto: Rádio Mária pri tejto veľkej príležitosti aj s Marošom.  

Foto:v štúdiu Rádia Mária priamo pri nahrávaní.

Nastala menšia zmena pri modlitbách spol. Dismas v Rádiu Mária: Každý prvý piatok o 19:00 hod sa budeme spoločne modliť v Rádiu Mária s členmi spoločenstva Dismas. Teda dňa 4.9.2020 (Michal a Miroslava Libantoví + Jožko a Rút Šiškoví),  2.10.2020 (Štefan Frívaldský, Peter Danajka a Janko Blana), 6.11.2020 (Marek Talapka, Maroš Sýkora) a 4.12.2020. Ostatné stretnutia a mená priebežne doplníme. Maroš bude ešte raz v Rádiu Mária aj 23.9.2020.

image006Dňa 14.8.2020 sme sa boli s jedným špeciálnym hosťom z Českej republiky v Ilavskej väznici. A tu je svedectvo Pavla Helana: Zkusil jsem takto: "Držím v ruce kytaru, stojím před celou a zpívám odsouzenému, který stojí za mříží, usmívá se a poslouchá. Vidím, že je dojatý, ale já taky. Pak mi ukáže obrázek, který vyrývá do dřeva a já žasnu. Takové umělecké dílo. On žije v cele, já chodím po světě. On tvoří, já tvořím. Oba hledáme smysl. Obyčejný úsměv, pozdrav, modlitba, najednou všechno dává smysl. Bůh nám oběma odpouští a miluje nás stejně. Kdo komu dává svědectví? S pozdravem, Pavel Helan, písničkář."

Foto: pred Ilavskou väznicou Peter Helan a pedagóg KOČ v Ilave, ktorý nám pravidelne pomáha už 5 rokov s organizáciou a usporiadaním všetkých našich koncertov. Budem rád, ak si na neho spomenieš pri večernej modlitbe spol. Dismas o 20:00 hod.

Dňa 15.8.2020 sa konalo stretnutie spol. DISMAS v Šelpiciach., na ktoré prišli dvaja hostia. Prvým bol Pavel Helan a druhým bol Peter Novák. Obaja z ČR. Peter je riaditeľom NOVÁ ŠANCE, z.s. Středisko zaměřené na muže po výkonu trestu. Modlitbu chvál mal na starosti Matúš Šoka z L'múrov, ktorú aj celú odohral.

image007

image008

Foto: počas modlitby Korunky Božieho milosrdenstva, mužské zloženie Dismasu a spodná fotka na okraji spomínaný Pavel Helan, úplne na kraji vpravo s gitarou a vedľa Peter Novák, ktorý nás aj zavolal do Čiech, aby sme prišli povzbudiť aj jeho zverencov, ktorí sú už po výkone trestu a aj takto sa chcú začleniť plnohodnotne do civilného života s Kristom.

image010

 Foto: dňa 19.8.2020 sme boli u Michala (Ega), nakoľko sme museli vyriešiť službu vo väzniciach, pretože dňa 20.8.2020 sme mali ísť do Dubnice a po troch týždňoch vybavovačiek nám oznámili:

 image011

Nebudem to komentovať. V každom prípade, Michal pracuje na novom albume a ten, ak Pán dá, bude aj s venovaním poslaný do ,,Anjelského darčeka“ pre tvoje detičky, ak sa teda zapojíš do tohto výnimočného projektu. Plus, Michal dal príkaz aj managerovi, aby poslal aj CD Real Newz a to by sme tiež chceli rozdať počas Vianoc práve už v spomínanom Anjelskom darčeku. 

image012 v2Svedectvo Janka Blanu (viď foto počas modlitieb chvál): Bývalá, keď som prišiel z výkonu trestu, mi navrhla, že mi urobí dobre. Tak som jej povedal, že dobre. Išli sme na odľahlé miesto, tam som vytiahol mobil a pustil som sv. ruženec. A povedal som jej: teraz mi urobíš dobre. Tak to bolo po mojom príchode ďalšie svedectvo o pokúšaní na smilstvo od opice-diabla na slobode. V sobotu mala pre nás do väznice prísť hrať rómska kapela  F6. Ja som 6 dní predtým, v pondelok, nastúpil do práce. Tam som začal pociťovať bolesti hlavy, tak som sa vypýtal k lekárovi - nameral mi teplotu a ešte, aby som otvoril ústa, a to som nechcel lebo som ho mal zapálené hrdlo. Bolo celé biele, proste silná angína. Lekára som ale prosil, aby ma nechal na ubytovni. On ani počuť nechcel, že musím ísť na ošetrovňu, ležať, tak som musel ísť. Keď som prišiel ležať na ošetrovňu, hneď som sa začal modliť a v mene Ježiša Krista pretínať túto chorobu, aby odišla. image013Na druhý deň, keď bola vizita a doktor sa mi pozrel do úst, hovorí, že čo sa stalo. Veď tam nič nie je. Ja som neurobil nič, to zariadil  Ježiš  Kristus, a tak som sa z  F6 stretol.  22.8.2020 sme so spol. Dismas boli na dvoch akciách. Časť spol. bola na Empfeste a časť v Šuňave. V Šuňave naše spol. svedčilo a rozprávalo, aký dobrý je Ocko a ako sa stará aj za múrmi väzníc, pričom vystúpenie bolo vysielané ako livestream LCH LIVE pod názvom: Kľúčové miesta 7. Na tomto festivale bol aj jeden náš pedagóg, Janko P., ktorý je z Prešova a práve jeho sme tiež pozvali na pódium, aby sme pred Slovenskom povedali, že aj príslušníci sú Boží bojovníci a majú srdce pre Krista. Chvála Pánovi.

 

Ako som spomínal spol. sa zúčastnilo na Empfeste 2020, kde vystúpil aj Michal Szabo s rodinkou.

image014image015

 

 

 

 

 

 

 

Foto: členovia Dismasu na Pútnickom mieste Staré Hory   

Foto: rodinka Szabová počas svedectva

image016Príspevok člena Alojza práve zo Starých hôr: ,,Na pútnickom mieste Staré Hory, kúsok od Banskej Bystrice, bol 22.8. už 14. ročník EMfestu, ktorého názov je skratkou slov Eucharistia a Mária. Je inšpirovaný Mladifestom z Medžugoria. Celý program prednášok, modlitieb, sv. omše a svedectiev, bol veľmi zaujímavý, ale do NL by som vybral jedno svedectvo z prednášky otca Červeňa na tému slabej viery: ... popisoval, ako chodí k otcovi Maslákovi do Kláštora pod Znievom, kde sú ubytovaní chlapi „pijaci“, o ktorých sa stará a vedie ich k Bohu. Na vlastnom príklade uviedol, akí sme domýšľaví. Raz bol vo vedľajšej obci Vrícko na duchovných cvičeniach u Milosrdných sestier. Keď sa prechádzal, uvidel krásny luxusný dom s vysokými plotmi, hneď vedľa rehoľných sestier, taký krásny palác. Nejaká žena tam upratala, kovaná brána, vodotrisk, a tak si pomyslel, to je „buržoázia“.... Pôvodne to mal byť bordel. Istý „podnikateľ“ chcel priamo pod oknami rehoľných sestier otvoriť bordel – bol to útok od zlého. Pán Boh rozhodol inak. Pred otvorením skrachoval (sestričky vo Vrícku to premodlili), ďalší to kúpil od Penty a chcel otvoriť penzión, ale tiež mu to nevyšlo. A tak stavbu kúpil Vladko Maslák a otvoril tam dom Sv. Alžbety.

Keď sa modlíme, smerujeme svet. Ono to vyzerá, že sa nič nedeje, ale my modlitbami smerujeme svet k Bohu.“

image018image017Maroš Sýkora príspevok: ,,PBJK bratia a sestry, dňa 21.8.2020 som sa spolu so svojou dcérou vybral na jedno z pútnických miest v Skalnom sanktuáriu Božieho milosrdenstva na vrchole Butkov (765m). Bol to požehnaný čas tu byť a chváliť Pána a pomodliť sa k našej matke, Panne Márii, ktorej socha je hlavným centrom Skalného sanktuária. Účelom zastavenia bola modlitba za odsúdených, za ich rodiny a deti. Následne sme sa presunuli k novopostavenému monumentálnemu krížu, v srdci ktorého sú umiestnené vzácne relikvie dreva Svätého kríža. Buďme vďační Bohu, že nám dal milosť, rozum a silu, čo hýbe našou vôľou, aby sme nezanedbali vnuknutie Ducha Svätého. Pán Vám všetkým žehnaj, s pozdravom Maroš. Foto:monumentálny kríž ,,Každodenná realita nášho života potvrdzuje, že snaha vyhnúť sa krížu nikam nevedie, iba na scestie. Každý z nás vo svojom živote naráža na prekážky a ťažkosti a to bez ohľadu na to, kde sa v ľudskej hierarchii nachádza, tj. či riadi, či je podriadený, či je za katedrou alebo v laviciach, resp. či je za oltárom alebo pred ním atď., atď. Životné kríže patria ku každodenným skúškam každého z nás. Nevieme však objektívne posúdiť, či má ten či onen ľahší, či ťažší kríž, pokiaľ nie sme s konkrétnymi situáciami osobne konfrontovaní, resp. pokiaľ konkrétny kríž sami nenesieme. Viacerí sa ku krížu utiekajú, až keď sa dostanú na životné križovatky a to často iba potajme. Pri blížiacom sa konci života sa ku krížu ako k nádeji záchrany obracajú aj takí, ktorí ho vo svojom živote ignorovali.“

Dňa 23.8.2020 v nedeľu sme prišli do Banskej Bystrice na väzbu, aj keď musím povedať, že po zrušení koncertu Ega v Dubnici sme sa viac modlili, aby sa uskutočnilo toto stretnutie. A poviem úprimne, že sme sa za to modlili intenzívnejšie. Prvýkrát sme hrali v kaplnke, kde na prvú sv. omšu prišli MxSS a SSS a po nich Jožko Púček s Ľubošom Málikom pokračovali plynulo v modlitbe chvál. Potom prišli chlapi z väzby a tiež sme začali sv. omšou, čo má neskutočný potenciál, povedal by som neuveriteľný. A po bloku svedectiev sa Duch Svätý oslávil. image019 Tým najsilnejším bolo pre mňa to miesto kde sme boli. Všetko sme mali pripravené, techniku, zoznam vecí k vstupu... no aj tak sa veci zmenili a aj napriek problémom ktoré si spomínal, sme sa tam dostali a boli sme tam kde sme mali byť.  Po ukončení stretnutia Jožko Púček (na fotke úplne vpredu) napísal: ,,V kaplnke, bezprostredne s tými, ktorí sú vinní a s tým, ktorý si vzal naše viny za svoje, aby nás očistil a spasil. Bol to malý priestor, ale plný požehnania. Svätá omša, svedectvá, slovo, chvály. Vystriedali sa pri nás odsúdení z najvyššieho stupňa stráženia, chlapi vo výkone väzby. Chlapi, čo mali zatvrdnuté srdcia, no v ich očiach a reakciách sme videli, že sa ich Boh dotkol, že bezprostrednosť a bariéry, ktoré sme dali preč, im umožnili prežiť niečo nové a zamyslieť sa nad tým, čo môžu mať. Chceli sme najprv chvály, ktoré mali byť väčšie aj formou aj počtom a vo väčšej miestnosti, no Boh nám ukázal, že veľké veci sa dajú robiť aj v malom priestore s veľkou vierou. A verím, že naozaj tá bezprostrednosť bola tou podstatnou súčasťou našej služby Nakoniec sme sa dostali aj k odsúdeným, ktorí si odpykávajú doživotný trest. Rozprávali sme sa, zdieľali, spievali sme a modlili sa. Sedeli sme v kruhu spolu s nimi. Aj toto bolo krásnym svedectvom toho, že Boh je všade prítomný a že svetlo svieti aj v tmách za silnými a veľkými múrmi.“

image020

Foto: časť listu od člena v Břeclavskej väznici - popisuje nielen svoj voľný čas trávený v modlitbe s Ockom, ale aj neznesiteľné prostredie, ktoré prirovnáva k peklu. Modlíme sa za teba, braček, aby si vytrval.

image021

Foto: časť listu od člena Stana v Hrnčiarovciach, ktorý odpovedá na príspevok z NL č.40 od sestry z Ilavy. Nebudem to prekladať myslím si, že písmo je čitateľné. Dôležitý je koniec, keď opravdivý priateľ (kňaz) prišiel za ním:

image022

 ,,Neboj sa, Ježiš Ťa nikdy neopustil. To, že si tu má svoj zmysel a význam, skús o tom porozmýšľať.“ 

image023Ako viete, v úvode tohto NL sme uverejnili, že kvôli korona vírusu sme museli zrušiť väznicu v Dubnici nad Váhom. A tiež sme uverejnili, že sme sa o tom rozprávali osobne s Egom a dohodli sme sa, že by mohol spraviť alternatívu a ísť budúci piatok do Prešova na výkon väzby. Začal sa maratón vybavovania povolení a výsledok je, že dňa 28.8.2020 sme sa tam nakoniec dostali mocnou Božou pravicou. Foto: pred Prešovskou väzbou po koncerte Ega s riaditeľom UVV a UVTOS Prešov plukovníkom Norbertom Kundrákom.

V ten istý deň sme prišli do Litmanovej, kde sa zjavovala Panna Mária. Práve na toto miesto prišli zahrať aj Lámačské chvály s veľa hosťami, vrátane spoločenstva DISMAS. Po skončení svedectiev a modlitby chvál, začali prichádzať ľudia na modlitby, niektorí chceli prísť aj osobne do väzníc respektíve mali takú túžbu, ďalší nám prišli povedať, že už dlhšie sa za teba modlia a aj v spoločenstvách, volali nás aj na svedectvá. Rozprávali sme sa aj s Marošom Kuffom a tiež sme mu žehnali v jeho práci (viď foto).

image024Asi sa ti sestrička už v tvojom živote stalo  toto slovo: Mk6,20: lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Zamyslenie: Nesmieš brať nič, čo by ťa vzďaľovalo od Boha, lebo môžu prísť také okolnosti, že tak ako Herodes, nebudeš už schopný povedať zlu NIE. Drahá sestra, už dnes začni boj o svoje srdce. Príspevok kňaza Janka Dvorščáka: ,,Ahojte. Stretol som Vášho Michala v Litmanovej. Musel som sa mu poďakovať. Prečo? Odkedy začala korona sledujeme livestreamy LCH. Veľmi nás Pán cez Vás požehnáva. Vám, spoločenstvu Dismas, ďakujem za Vaše svedectvá a modlitbu. Je to cítiť, že premodlievate čas kedy LCH chvália. image025 Často o Vás kážem a motivujete ma na ceste do Neba. Moje meno je Ján.  Žehnáme Vám a myslíme na Vás so spoločenstvom Rómov, ktorým sa venujem v Čičave pri Vranove nad Topľou.“  Foto: na Hore zvír -Litmanová, kde sa zjavovala Panna Mária a vpredu pred oltárom je grékokatolický kňaz Janko, ktorý ma oslovil a povzbudil. V diaľke vidíš aj Braňa Letka s Mikulášom Tersom, od ktorého máš aj kázeň. Sú to proroci nášho Ocka, ktorí majú veľké srdce práve pre teba pre spol. Dismas. K tomu ti žehnám. Po Litmanovej sme navštívili Janka Krehlíka,  gréckokatolíckeho kňaza, u ktorého sme prečítali aj pár listov (viď foto).

image026Po stretnutiach v Litmanovej ohľadne spol. Dismas mi prišiel aj takýto mail od Alžbety Vysočanovej, ktorá pred dvoma rokmi stretla bývalého odsúdeného zo spol. DISMAS: ,,Srdečne pozdravujem Miško, Bohu vďaka, že som Ťa mohla spoznať. Bohu vďaka - za dar viery, cez ktorú si ma odmalička formoval - cez omše, cez čítanie apoštola v kostole, cez spevokol. Bohu vďaka - za dar rodičovstva, som slobodnou mamou 9-ročného Andreja, ktorého mi vtedajší kňaz odmietol pokrstiť, pretože je Andrejovým otcom Moslim . Toto rozhodnutie využil Zlý na to, že ma cez sklamanie a toto odmietnutie odlúčil od Boha na dlhých 10 rokov. Bohu vďaka - za terajšieho o.Mirka, ktorému sa podarilo prelomiť putá Zlého aj vďaka Lámačským chválam a Ferkovi, ktorých sme spoznali pred 2 rokmi na chválach v Poprade a stali sa hnacím pohonom v mojom živote. Ferko mi rozprával veľa o svojej minulosti, o pobyte vo väzení, o biblickej škole a spoločenstve Dismas . A tu sa zrodila myšlienka, modliť sa za vás vtedy, veď sa i vy modlíte za nás všetkých za múrmi väznice .“Ani človek nevie, kto všetko sa za nás a s nami modlí. Alžbetka pri rozhovore naviac povedala, že je v modlitebnom spoločenstve matiek, ktoré sa tiež za spol. Dismas modlí.

image027Dňa 29.8.2020 sme boli navštíviť aj Mareka Talapku (viď foto), ktorý býva v Martine a bol prepustený asi dva týždne dozadu z VT v Sučanoch a tu pridávam jeho svedectvo: ,,Pred dvoma týždňami som bol prepustený z výkonu trestu a bol som prijatý po 15 rokoch u svojej rodinky - svojej mamy a sestry. Zháňal som si prácu, bolo to náročné a počas rannej modlitby som prosil Pána, aby mi pomohol nájsť prácu a večer už-už som ju zohnal a Pán ma vyslyšal. Vďaka Bohu. A predstavte si, že ma baví kreslenie a dali ma reštaurovať Blatnický zámok.“ Dodám len, že Marek ako vyšiel z väznice, bol s nami od začiatku v kontakte a aj ty si sa za neho modlila, za jeho prácu, lebo som ho dal do modlitieb. A krásne vidíme, že či je to Marek, alebo aj Janko, všetci aj po dlhých rokoch našli hneď bývanie, prácu a hlavne Boží pokoj, ktorý sa kúpiť nedá, to človek musí žiť už vo väznici.

Dňa 30.8.2020 sme ráno vyrazili z Leopoldova za bratmi a sestrami do väznice v Sučanoch. Je to veľká milosť aj v týchto ťažkých časoch prísť k vám, ale Ocko sa oslávil! Sestrička, možno sa pýtaš, prečo neprídeme aj k vám niekedy do väznice. Hovorím ti, pokús sa obetovať sväté omše za to, aby sme boli zavolaní práve aj do vašej väznice (v duchovnom svete vinice), aby nás správca - kňaz pozval. Príspevok Terezky Vladovičovej: Návšteva väznice, Sučany 30.8.2020 (viď foto).image028,,Dnes naša kapela Bétel z Hlohovca zavítala k odsúdeným mužom, ženám aj mladistvým v Sučanoch. Sme vďační, že aj v čase pandémie korona vírusu služba pokračuje, odsúdení naďalej zotrvávajú v modlitbách a mnohí majú otvorené srdce pre Pána, čo sme pocítili dnes na vlastnej koži. V spoločnej modlitbe chvál spolu s odsúdenými ženami, sa aj nás Pán dnes znova dotýkal novými spôsobmi, a aj napriek tomu, že sme už niekoľkokrát slúžili podobným spôsobom vo väzniciach, dnes to bolo pre nás iné, dojemné, plné sĺz, ale aj radosti a otvorenosti. Videli sme na odsúdených, že napriek všetkému dokážu počas modlitby mať slobodného ducha, a že naozaj niekedy práve tam, kde Boha nečakáme, tak presne tam Ho stretneme, u tých ľudí ,kde by sme Ho nehľadali, tam Ho nájdeme, v situáciách, v ktorých sa nám zdá nemožné Ho spoznať, tak práve tam sa nám dáva znova a znova nájsť.“

image029„PBJK.  Dnes 30. 8. som bol na chválach v kúpeľnom mestečku Sliač. Chvály hrala skupina ESPÉ a ešte pred chválami som bol za Ivanom. Predstavil som sa mu a povedal som, že patrím do spoločenstva Dismas  a som ten Jozef, ktorého spomínal Michal Libant v podcaste, ktorý spolu natočili. Hneď mal úsmev na tvári. Chvály boli úžasné. Tu sa asi nenašiel človek, ktorý by počas chvál sedel. Dohodli sme sa, že na konci programu sa spolu odfotíme. Po chválach bola kázeň -prednáška a vysvetlenie Božieho Slova. Neskôr boli modlitby za ľudí, ktorí to potrebovali. Na úplnom konci bol časový priestor na to, aby sme sa spolu odfotili. Ivan a Julo pozdravujú Michala Libanta a členov spoločenstva Dismas. S Julom sme sa len pozdravili a povedal, že sa ponáhľa, lebo má nejaké povinnosti.  BŤŽ“

Misia I: Kázeň Dominika  Chmielewského, ktorého som už viackrát citoval v predchádzajúcich NL (napr. postrácia). po prečítaní skús osloviť ďalšieho kresťana a porozprávať sa o tom (pozdielať) a napísať mi, čo si o nej myslíš resp,. čo si pri nej prežíval.

Sv. omše za spol. DISMAS: 16.9. o 6:30 h. a o 17:00 h., ďalej vždy o 6:30 h. 18.9., 21.9., 25.9., 29.9.2020 v Hc. Úmysly: Dňa 12.9. za odsúdených a obvinených, ku ktorým nás Ocko posiela, aby pripravil ich srdcia a za úspešné plnenie misií, ktoré slúžia na budovanie Božieho kráľovstva. Dňa 19.9. za väznicu v Prešove, plus, za Martina Liptáka a jeho manželku. Dňa 26.9. za väznicu v Ružomberku, plus za ochotné srdcia slúžiť, pomáhať pre spoločenstvo Dismas. Dňa 3.10. za kaplánov,  kňazov ordinariátu, vikára a biskupa, plus pedagógov, ktorí pôsobia vo väzniciach, ako i vedúceho spol. Dismas

 3.9.2020     Boh Ťa žehnaj, drahá sestra v Kristovi - BŤŽ +        Newsletter č.42